Proaktívny zamestnanec je taký, ktorý dáva aktívne najavo, že nevie prispieť k lepšiemu chodu firmy svojou odbornosťou, tak sa to snaží dohnať inými zručnosťami, vo vyjadrení manažérov sú to "soft skills". Jedna z nich je sledovať dianie okolo seba a v tú správnu chvíľku sa ozvať. "Jožko Ferko miesto toho aby riešil výpadok elektriny v Hornej Dolnej sa hral na svojom počítači solitaire". Hlavne ak daný proaktivista nevie, čo všetko už Jožko Ferko stihol zariadiť aby elektrina nabehla.
Ďaľšia obľúbená činnosť je vytváranie rôznych tabuliek v MS Excel. Najlepšie ak má daná tabuľka čo najmenej relevantných údajov a čo najviac farebných políčok. Ak by dokázali svojimi "technical skills" naučiť konkrétnu tabuľku aj tancovať, verím tomu, že na poradach proaktivistov (odborne zvaných "meetings") by tabuľky skákali po stole a predvádzali sa čo dokážu. Ale keďže proaktivista ma len kopu "soft skills" a minimálne technické zručnosti, doháňa to farebnosťou buniek, koláčivosťou už tak dosť koláčových grafov a pomocou rôznych "vtipných" zvukových doplnkov.
Avšak moja najobľúbenejšia vlastnosť u nich je poučovať druhého, ktorý náhodou spraví chybu, hlavne ak ani proaktivista s ňou nevie pohnúť. Toto poučovanie pozostáva z nenápadne zvýšeného hlasu, tak aby každý v okolí videl kto je debil a kto nie, a aby sa to donieslo tým správnym štruktúram. Ďalej samozrejme múdrymi rečami, že takáto chyba sa dotyčnej osobe jednoducho stať nemôže (aj keď daný proaktivista robí banálnejšie), a že z tejto situácie budú vyvodené dôsledky.
S proaktivistami si asi nik nepomôže, sú súčasťou každej firmy tak ako občas špinavé WC či nefunkčné byrokratické nástroje. Ostáva asi jediné, ignorovať ich a snažiť sa ukázať, že my sme tí lepší na ktorých nemá žiaden z "nich".
Žeby nás vlastne týmto chcel zamestnávateľ motivovať k lepším výkonom?
