Byť vychovaný homosexuálmi? Ďakujem, neprosím...

Štyri roky ste oslávili pred nedávnom. Každý deň Vás do škôlky odprevádza jeden z otcov. Predpokladám, že to nebude tato1 a tato2 ale skôr nejaký ten Karol a Fero. Oslovenie mama ani nepoznáte a preto sa čudujete, keď Vaši kamaráti stále spomínajú nejakú mamu. Kto to sakra je? Teta čo sa o nich stará, keď ich otcovia nemajú čas? Ale prečo je vždy len s jedným otcom? Kde je druhý? Prečo ju berú aj na výlety? Ak niekto dokáže 4 ročnému dieťaťu vysvetliť, kto je mama bez toho aby mu spravil v hlave ešte väčší chaos než má, keď od malička vyrastá s dvoma otcami, zaslúžil by si nobelovku.
V ôsmich ste si už čo to odžili. Niekto Vám už vysvetlil, aký je rozdiel medzi otcom a mamou a čo majú spoločné. Respektíve skôr sa len snažil vysvetliť, ale ťažko sa to chápalo keď ste v živote nepoznali svoju mamu, aj keď Vám hovorili, že každý nejakú má. Niektorí spolužiaci sa s Vami odmietli hrávať, lebo im rodičia zakázali, ostatní si z Vás robili srandu. Už nebol terčom posmechu ten s odstávajúcimi ušami, alebo ten, ktorého rodičia nemali na nové "najky" ale stali ste sa ním vy. Dennodenný terč posmechu od spolužiakov, len preto, že nemáte doma mamu a otca ale dvoch otcov.
V štrnástich s Vami mlátila puberta o 106. Bravíčko Vás už dosť vyškolilo a rodičia si s Vami dali tiež nejakú tu debatu. Neustále narážky na orientáciu Vašich rodičov ste sa už naučili ignorovať, ale pomaly každý deň sa našiel niekto nový, kto po Vás na ulici kričí: "Hej ty! Aké to je žiť s teplošmi??" Záujem o opačné pohlavie bol veľký, ale čo Vám to bolo platné, keď ste boli ten pošuk, ktorý má doma dvoch otcov. Mohli ste si akurát tak práškový cukor do zadku fúkať, žiadna o Vás ani nezakopla. Mysleli si totiž, že aj vy ste homosexuál.
V osemnástich stužková. Rýchly proces, radšej na ňu neísť. Všetci síce vedia, kto sú Vaši rodičia, ale nechce sa Vám cítiť blbo, keď bude prvý tanec s rodičmi.

Keď sa nad tým zamyslím, z takéhoto detstva len ťažko vyrastie psychicky silný jedinec. Skôr si viem predstaviť jeden uzlíček nervov, ktorý bude potrebovať pravidelné návštevy u psychiatra. Myslím, že každý vie, aký krutý dokáže byť detský kolektív a ja osobne by som to žiadnemu dietaťu neprial, aby vyrastalo s vedomím, že každý deň si vypočuje nespočetné množstvo urážok od rovesníkov, ktorí často ani nevedia o čo presne ide. Hlavne, že si našli niekoho na koho sa dá ukázať prstom, kto je niečim iný. A byť vychovávaný v domácnosti dvoma homosexuálmi je dosť iné. Úprimne, som rád, že som vyrástol v "normálnej" rodine, kde som mal mamu a otca a nie dvoch otcov, či dve mamy.

Proti homosexuálom ináč nič nemám, toto je jediná vec, v ktorej som proti. Netvrdím, že homosexuáli nevedia vychovať deti, len nech si uvedomia, čo všetko si možno bude musieť ich dieťa odtrpieť.