Dnes som si sedel v jednom z reťazcov rýchleho občerstvenia pri obchodnom centre Avion. V tieni si vychutnávam zmrzlinu a "kochám" sa výhľadom na parkovisko určené pre návštevníkov tohto reťazca. Priamo pri vchode sú dve miesta vyhradene pre telesne postihnutých, označené príslušnou značkou. Po pár minútach tam zaparkoval chlapík, ktorý mal na okne označenie telesne postihnutého. Najprv som si pomyslel, že ďaľší akože postihnutý zaparkoval čo najbližšie, ale hneď som si uvedomil, že toto bude ten, ktorý si to miesto fakt "zaslúži". Pozrel som na auto (maličké Kia Rio) a došlo mi, že hlavohruď s vybavenou nálepkou by si svoj zadok doviezol na trošku väčšom približovadle. Chlapíkovi chvíľku trvalo, kým sa dostal z vozidla a pomaličky sa vybral kúpiť si niečo pod zub. Len čo vošiel dnu, tak vedľa neho zaparkovalo druhé vozidlo. Nálepka samozrejme žiadna, načo aj. Duševný invalid sa predsa nemusí prezentovať nálepkou, stačí aby zaparkoval. Vystúpia 4 ľudia tróóóšku tmavšej pleti a hneď sa aj rozdelia. Šofér s kumpánom utekajú do nákupného centra (toto parkovisko neslúži pre návštevníkov toho centra, ale čo, však je najbližšie) a žena s deckom sa idú natlačiť zdravej rýchlokvasenej stravy. Bolo na nich vidieť, že zelené čo naposledy jedli bola maximálne tak pleseň na chlebe, ale určite nie čerstvá zelenina.
Chlapík z tej Kie sa celkom rýchlo najedol a išiel späť do auta. Pomaličky, vyzeralo to, že aj s menšími problémami nasadol do auta a chystal sa odísť. V tom momente ale došiel na to parkovisko mladý chalan, a len čo videl, že sa uvoľňuje miesto tak sa trošku posunul a nechal Kiu výjsť. Samozrejme, to že to bolo miesto pre telesne postihnutých, ktoré mu práve jeden z nich uvolnil ho evidentne netankovalo. Šup ho zaparkovať, hlavne že to mám blízko. Chalan s vozidlom bez označenia, ktoré by ho oprávňovalo tam parkovať si spokojne, plný energie vyskočil z auta a utekal nakŕmiť somára.
Zaujímalo by ma, ako by reagovali obaja duševní invalidi ak by ten chlapík s maličkou Kiou, ktorý ako jediný z nich mohol parkovať na tom mieste by prišiel tesne po ich zaparkovaní, a začal by sa domáhať svojho miesta.
Pochopím, keď niekto o tretej ráno zaparkuje na mieste pre telesne postihnutých pri Tescu, keď je vonku lejak a každý meter je dobrý (aj keď košér to zrovna nieje). Miest pri vchode tam je stále dosť. Ale zaparkovať na jedinom voľnom mieste na celom parkovisku (samozrejme z druhej strany centra je dosť veľké parkovisko vyhradené nákupuchtivým), ktoré nieje vyhradené mne, ale tým, ktorí nemali toľko štastia ako ja, že by mohli plní energie vyskočiť zo svojho auta je obyčajný prejav ľudskej blbosti. Vidno, že takýto invalidi sú na tom najhoršie. Im už niet pomoci...
