Európsky týždeň mobility...

Rád by som chodil do práce na bicykli, aspoň kým počasie dovolí. Vzdialenosť cca 13 kilometrov je prijateľná, možnosť osprchovať sa v práci je príjemný bonus. Po Bratislave som už na bicykli prejazdil veľa kilometrov, ale vždy cez víkend. Časté prejazdy cez prechody, rozbité chodníky, či koľaje na krajniciach ciest mi jazdu vždy sťažili, aj keď cesty boli poloprázdne a najazdené kilometre mi dodávajú istotu na bicykli, aj pri zjazde terénu v Karpatoch. Keď však idem rannou špičkou týmito ulicami a vidím ako jazdia niektorí šoféri, bicyklom by som sa medzi nich neodvážil. Pretláčať sa úzkymi chodníkmi medzi namosúrených chodcov tiež nie je žiadna výhra a tak možnosť využiť dve kolesá a jednu konskú silu na cestu do práce ostáva nevyužitá.

Rád by som chodil do práce mestskou hromadnou dopravou. Po cestách svetom som si zvykol využívať služby hromadnej dopravy a jazdy metrom si často pochvaľujem. Zvykol som si aj na ranné tlačenice v metre veľkomiest ako Paríž, či Barcelona. Tú mi totiž vynahradil komfort presunúť sa niekoľko kilometrov v rámci širšieho centra za pár minút, či do okrajovej štvrti v rozumný čas. A to nehovorím o chvíľkovom čakaní na nástupišti. V pondelok som sa vybral do práce našou mhd. Auto stálo v servise a nechcel som cez víkend otravovať kolegov s odvozom. Cesta, ktorá mi v rannej premávke bežne trvá autom 12 až 20 minút, mi autobusom trvala jednu hodinu. Oceňujem aktivity ako možnosť kúpiť si lístok cez sms, čo uľahčuje cestovanie občasným užívateľom hromadnej dopravy, ale stále sa má dopravný podnik čo učiť od západných susedov. Ak sa náhodou rozhodnem ísť verejnou dopravou do blízkych obcí ako Ivánka pri Dunaji, alebo Pezinok, či Stupava, mám čo robiť. Zatiaľ čo snáď v každom veľkom nemeckom meste majú výbornú kombináciu U-Bahn (metro) a S-Bahn (prímestský vlak), resp parížska kombinácia Metro a RER, kde sú spoje na seba naviazané, majú rozumné intervaly a dostanem sa do vzdialených lokalít bez problémov aj po ôsmej večer, u nás je takáto cesta skôr za trest. O desiatej večer mi trvá cesta autom z Pezinka do Petržalky cca pol hodinu. Z Pezinka ide posledný autobus niečo po desiatej a osobný vlak pár minút po jedenástej a odvtedy je jediná možnosť taxík.

Rád by som chodil do práce autom po cestách, ktoré nepripomínaju tankodrom, a ktoré mi neničia auto viac ako vandali na našich uliciach. Keď som tu mal kamaráta zo zahraničia a viezol som ho centrom mesta, nestačil sa diviť v akom stave sú naše cesty. Pritom sme len prekročili hranice do Rakúska a aj posledná dedinská cesta mala lepší povrch ako niektoré naše hlavné ťahy len pred nedávnom opravované. A včera počas dažďa som sa opäť nestačil diviť, aké farby používajú naši cestári, že len čo trošku zmokne vozovka, čiary sa stratia z dohľadu.


Ak sa mesto Bratislava pripojí do takejto celoeurópskej akcie, budem len rád. Ale skôr ako obyvateľov vyzývať ku využitiu alternatívnej dopravy namiesto auta, skúste nám motoristom najprv niečo schopné ponúknuť. Budem len rád, ak sa budem môcť voziť do práce hromadnou dopravou, či na bicykli bez toho aby som sa bál o vlastný život, či stratil zbytočne čas, ktorý môžem využiť aj užitočnejšie.