Vykračujem si v kľude z garáže domov, predsa len piatkové poobedie skrásnym počasím mi už nič nemôže pokaziť. Prichádzam ku križovatke,čakajú ma dva svetelné prechody, ale pred ním ešte jeden bez svetiel.Viem, že ako šofér tam treba sledovať až dve veci naraz, čo je preväčšinu neprekonateľný problém, tak radšej tam pod kolesá nikomuneskáčem a snažím sa nenútiť nikoho prudko brzdiť. Predsa len,silnejšie šliapnuť na brzdu nedokáže každý. Dnes mal ale šoférbezfarebného favoritu so značkou BA-193KP asi brzdy úplne pokazené.Pomaly sa blížil ku križovatke, ja v dobrej viere, že prechod mi akochodcovi dáva prednosť som naň vkročil, ale to som nemal robiť. Predsalen pokazený favorit je asi ťažké pribrzdiť aj v tak malej rýchlostiakou šiel. Miesto toho mi šofér dal cez stiahnuté okienko vedieť, že mubrzdy nefungujú milým pozdravom: "Kam čumíš ty buzerant?!?!". Už sa midlho nestalo aby ma niekto pozdravil na prechode tak som mu zamávalvystretým prostredníčkom a tiež ho krásne po slovensky pozdravil(poslal tam odkiaľ prišiel na tento svet). Hneď som vedel, že som muspríjemnil deň aspoň tak ako on mne. Je mi ale ľúto, že som už nepočuljeho ďaľšie milé slová, ktoré sa mi snažil povedať vykrútený von oknom.Asi bol ale chorý, keďže bol celý červený v tvári a preto nechcel toľkokričať. Ak ho niekto poznáte, pozdravte ho prosím odo mňa a odkážte mu,že nabudúce môže kľudne zastaviť, ja si s ním rád pokecám v tak peknýpodvečer.
