Paranoja sa skrýva za každým rohom. Niekoho prepadne už keď má 10 a vsugeruje mu do hlavy, že všetci na ihrisku mu kradnú hračky a niekoho prepadne až v 45ke keď si začne myslieť, že každá ho nechala kvôli tomu, že mu s tým šaškom moc nešlo divadlo. Tak či tak je ale paranoja sviňa vec. Donúti človeka neveriť základným logickým princípom a podkopáva v ňom sebadôveru, či dôveru v iných.
Začínajú ma však stále viac rozčulovať ľudia, ktorí si myslia, že ich súkromie je pre druhých tá najzaujímavejšia vec na svete. Pamätám si ešte reakcie niektorých kolegov v starej robote, keď som robil admina. Samozrejme že som sa vedel dostať ku mailom celej firmy, od sekretárky až po generálneho. Kto by mal ale chuť denne sa hrabať v megabajtoch textu keď na to nemal chuť a čas už vôbec žiadny. To samozrejme niektorí kolegovia nechceli chápať a často som si vypočul blbé komentáre o tom, ako určite čítam zrovna ich maily. Neskôr k tomu pridali aj podozrenia, že im sledujem ICQ komunikáciu, hlavne po tom, čo sa ma ich šéf pýtal, či by som im mohol bloknúť ICQ. Tie prasačinky som ani nemusel sledovať, niektoré kamarátky kolegyne mi samé prezradili čo im občas kolegovia písali. Samozrejme, že najviac sa ozývalí tí, čo pol dňa presedeli za ICQ či Skype a svoju robotu potom dosť flákali. Mohol som im slušne sto krát povedať, že keď robím na dvoch pozíciách súčasne tak času nemám ani na prečítanie vlastných mailov a nie ešte chuť piplať sa v iných. Paranoik to však nikdy nepochopí.
Už toľkým počítačovým analfabetom som pomáhal vytvoriť si mailové konto, že sa to ani na prstoch nedá spočítať. Samozrejme, pri nastavení hesla sa ma pýtali aké si majú dať, ako by som bol nejaký password generator. Keďže heslo typu ghO74Clw5-Ax by si asi nik z nich nezapamätal, tak som im odporučil niečo pre nich ľahko zapamätateľné. Predsa len, kto by už mal záujem nabúravať sa do súkromného mailu obyčajného človeka. Tak isto ako sa ma pýtali na radu ohľadom hesla, chceli aby som im to tam celé aj ja naťukal. Nepovažoval som to za nejaký problém, videl som, že pre nich je často maturita aj myš ovládať. Všetko teda nastavené, ukázal som im ako sa s tým pracuje, vysvetlil výhody a nevýhody a moja robota bola u konca. Veľká väčšina je doteraz spokojná, ale samozrejme vždy sa nájde paranoik, ktorý ma skôr či neskôr začne podozrievať, že mu čítam jeho maily. Akoby ma zaujímali všetky tie detaily o tom, kto kde kedy bol a čo tam robil. To mile rád prenechám veľkému bratovi, ktorý ho určite sleduje kamerou schovanou v záchodovej doske.
Po týchto všetkých skúsenostiach začínam mať pocit, že lepšie je byť sviňa na začiatku a odmietnuť pomoc ako potom počúvať obvinenia. Radšej budem sviňa neochotná, ako sviňa nedôveryhodná...
