Chodím na školu, ktorá dostala prívlastok električková. Už som dokonca počul dve verzie prečo zrovna električková. Prvá bola tá, že keď už študenta príjmu, tak to je ako by nastúpil do električky a len sa vezie. Druhá sa mi páčila viac. Ak študenta tejto školy nezrazí električka, tak ju dokončí.
Ja mám ale pocit, že to vôbec nie je o škole, ale o prístupe ku škole. Ak niekto nieje debil, vie premýšlať, nerobí mu problém sa vykecať z niečoho o čom má len chabú šajnu čo to asi tak je, tak takýto človek spraví snáď každú školu. Samozrejme existujú výnimky kde si bez biflenia nik nepomôže, ako napríklad medicína a právo (ak samozrejme neberiem do úvahy korešpondenčný typ štúdia, ja ti pošlem obálku, ty mne známku do indexu).
Za tie necelé 4 roky na VŠ som sa naučil, že základ je vedieť improvizovať (neviem? vymyslím), nebáť sa tvoriť, skúšať (skúška je fakt od slova skúsiť) a hlavne byť kľudný. Pretože nie je nič horšie ako keď príjde na skušku niekto kto sa na ňu fakt naučil, a kvôli stresu dostane okno a má smolu, opravný termín si ho počká. V tomto sú najväčší špecialisti prváci. Možno im sto krát povedať, že na skúške ich nikto nekusne, tak isto ako sa báli maturít sa boja prvých skúšok. Až keď si to sami prejdú povedia, že tie skúšky nie sú až také hrozné. Tak isto ako teraz oni radia kamarátom maturantom, že maturita formalita, a ešte pred rokom sa jej báli ako čert kríža. Asi si tým fakt musí prejsť každý.
Ja mám pred skúškou pár zvyklostí, ktoré mi pomôžu ju spraviť. Základ je dobre sa vyspať. Vždy si doprajem aspoň 6-7 hodín kvalitného spánku, nech prijdem ráno s oddýchnutou hlavou. Keď vidím spolužiakov, čo naspali 2 hodinky čudujem sa, ako si chcú na skúške spomenúť, čo sa naučili, keď ledva udržia pero v ruke. Keďže, priznám sa som lenivý učiť sa pár dní na skúšku štýlom čítať knižku, tak si vždy radšej zoženiem výcuc, ten si vytlačím, a celý ho len zbežne prebehnem. Týmto si zapamätám hlavné body, o čom vôbec ten predmet je, nech mám šajnu keď budem improvizovať. Ďaľší obľúbený zvyk je večer pred skúškou vybehnúť niekam von na chvíľku. Či už s kamarátmi na kofolu, alebo prejsť sa do prírody. Hlave pomôže ked prestanem myslieť na to, že na druhý deň ma čaká skúška. A keď by nič z toho nemalo pomôcť, nejaká ta externá pamäť vie občas zachrániť kožu.
Aby som to zhrnul, nepanikáriť, skúšať, brať to s kľudom. Všetko sa dá spraviť, aj bez extra veľkej námahy. Možno najväčšia námaha je zmeniť ten prístup :) Veľa šťastia!!
Toto nieje návod ako školu flákať, ale ako z nej nezblbnúť a udržať si chladnú hlavu :)
