Zbúrajte Ekonomickú Univerzitu...

Pred vyše pol rokom som písal prvý nasratý článok na pracovníčky študijného oddelenia na fakulte hospodárskej informatiky EU. Pevne som veril, že po ukončení tejto školy už budem mať kľud a viac sa nebudem musieť s ich pracovným nasadením stretnúť. To som však ešte netušil, ako veľmi ma omrzí život v tejto korupciou a klamstvom prehnitej krajine a rozhodnem sa odísť žiť a pracovať inam. Vybral som si krajinu, na ktorú som počul odvšadial len chválu a ktorá ma zaujala všetkým čo ponúka. Vysokým životným štandardom, krásnou prírodou a hlavne nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl aj v mojom obore. Nový Zéland jednoducho ponúka všetko, čo momentálne požadujem. Vyplnil som teda obrovský formulár na žiadosť o residenta, zaplatil celkom vysoký poplatok, ktorým som dal najavo seriózny záujem a čakal. Potrebný počet bodov som nazbieral a po troch týždňoch mi v ich systéme zobrazilo tú radostnú novinu: "Boli ste vybraní". Neskôr to došlo aj poštou, ale medzitým sa mi už mailom ozval chlapík z imigračného a začal to so mnou riešiť osobne. Prvé čo po mne požadoval bol academic transcript ako doklad o absolvovanom štúdiu. Ja hlava naivná som to bral ako jednoduchú záležitosť, tak som napísal mail na naše študijné oddelenie a čakal. A tu začali prvé problémy...

Prvá mailová odpoveď prišla "nečakane" v negatívnom tóne. Cez mail to vybaviť nemôžem, musím zaslať oficiálnu žiadosť a uhradiť požadovaný poplatok (3,50 eur za akademický rok). Ekonomická Univerzita daný transcript samozrejme v anglickom jazyku nevydáva, aj keď sa hrdí výučbou či skúšaním v tomto jazyku. Nejaká ta byrokracia v angličtine by im asi vážne priťažila. Nevzdal som to a na druhý deň som sa na študijné vybral osobne, možno slušne spýtanie sa z očí do očí obmäkčí tvrdé srdce úradníčky. Moja naivita dostala na frak znova. Zamietavá odpoveď s nepríjemným prístupom a ja som pochopil, že musím hrať jednoducho podľa ich pravidiel ak po nich niečo chcem. 2.decembra som teda uhradil administratívny poplatok a doporučene poslal žiadosť o transcript. Čakal som niekoľko dní, týždeň a stále nič. Viem aká nehorázna drzosť je požadovať na Slovensku vybavenie takýchto vecí do 10 dní, tak som im dal ešte načas a 15.decembra som poslal mail na vedúcu študijného s otázkou, ako sa má moja žiadosť, či ku ním dorazila v poriadku a či jej nič ku šťastiu nechýba. Krajšiu odpoveď ako "Vaša žiadosť stále nedorazila" som nemohol dostať a nasledujúci deň som šiel zásielku reklamovať na poštu. Ako dôvod reklamácie som uviedol stanovisko školy. Aspoň že vedúca študijného už bola ochotnejšia a zrazu postačovalo po dohode doniesť žiadosť osobne a ona pripraví papiere, dá ich podpísať dekanovi a budú ma čakať. Dohodli sme sa na 23.decembra, keďže skôr som bol mimo Slovenska. Ochota ma až prekvapila, ale potešil som sa, že aspoň niečo by tu mohlo fungovať. Dohoda znela prísť do obeda, tak som sa pekne 10.30 dostavil do školy a klopal na dvere vedúcej. Na moje potešenie tam samozrejme nebola a sekretárka mi prezradila dôležitú informáciu: "už tu nie je, dnes ich púšťali skôr...najskôr tu bude štvrtého". Pekne nasr...dený som odišiel domov, keďže mi vedúca nenechala požadované papiere ani na sekretariáte, pritom vedela že dôjdem. Zmieril som sa so situáciou, chystal mail imigračnému pracovníkovi, že to chvíľku ešte potrvá, ale neodoslal som ho, keďže som mal iný program a trošku som nestíhal. To bolo moje šťastie, lebo večer po príchode domov ma čakala pošta, čuduj sa svete z Ekonomickej Univerzity. Po tom, čo som si ale prečítal, budem musieť poslať tomu pracovníkovi vysvetľujúci mail v duchu "aj keď to tak vyzerá, nie všetci tu sú totálni magori".

Otvorím obálku a čuduj sa svete, v nej transcript. Pozerám na dátum vyhotovenia, 7.december. Pečiatka na obálke však udáva dátum 22.december. Napadajú mi dve riešenia. Prvé, obyčajné klamstvo zo strany študijného oddelenia, že 15ho ešte žiadosť neobdržali, aj keď ju mali na stole, a druhé, oveľa logickejšie, pravá ruka nevie čo robí ľavá. No budiž, nakoniec sa mi deň zlepšil, keďže transcript som držal v rukách a mohol som začať zháňať prekladateľa. Radosť ale veľmi rýchlo vyprchala, keď som si ho začal čítať. Dostal som dve "sady" papierov, jedna za posledné dva ročníky inžinierskeho štúdia a druhá ako som predpokladal mala byť za bakalárske. Čítam si tak tu druhú sadu papierov, pozerám a pozerám a neviem či som počas štúdia pil, alebo som ho len prespal. Predmety, ktoré mi nič nehovorili som absolvoval na výbornu a dokonca som mal započítaný aj telocvik, ktorý sme my ako externisti nemali. Vtedy mi trklo a ešte raz som pozrel úvodnú stranu. Áno som Ing. Miroslav Babič ale nie, nenarodil som sa v roku 1980 a nikdy som nebol v Humennom, nie že by som tam ešte mal aj trvalé bydlisko. Keď som si dal dané sady papierov dohromady pochopil som. Jedna je moja, druhá môjho menovca (možno nik taký tam nebol, len zle mi priradili rodné číslo a k nemu údaje) a pekne zabalené a spracované jednou osobou (ktorá sa ešte podpísala ako ručiteľ "kvality" daných informácií) spokojne odoslané na moju adresu. Výsledok všetkého je, že som nasratý ešte viac, než som bol doobeda po stretnutí, ktoré sa nekonalo.

Celkové zhrnutie všetkého: žiadosť odoslaná 2ho, papiere školou vypracované 7ho, 16ho odpoveď "žiadna žiadosť nedorazila", 23ho nezrealizované stretnutie s vedúcou študijného s pokusom odovzdať žiadosť osobne a v rovnaký deň obdržaný transcript, ale s údajmi, ktoré môžem akurát tak na záchode použiť, keď dôjde toaleťák.

Tak a môžem ísť písať sťažnosť dekanovi, moja trpezlivosť ma práve opustila...