Rakúsko sa od 1. októbra pridalo ku krajinám ako Francúzsko, Belgicko, z časti aj Švajčiarsko. V týchto štátoch je zakázané nosiť na verejnosti závoj, resp. inú prikrývku, ktorá zahaľuje tvár. Úmyselne sa samozrejme nespomína burka, pretože by to bola otvorená diskriminácia (takto je to diskriminácia skrytá, ale to už môže obstáť).
Považujem sa za veľmi liberálneho človeka a vždy mi prekáža ak štát alebo niekto iný, chce ľuďom diktovať, čo sa môže a čo nie. Rovnako nemám nič proti multikulturalizmu (aj keď mnohí tvrdia, že nefunguje, tak to nie je pravda, funguje a veľmi dobre, viď Kanada, Austrália, USA,...) ani proti LGBT (kým nikto nemá snahu obmedziť moje slobody).
Pri tých všetkých bezpečnostných opatreniach, ktoré boli vo svete prijaté od 11.9.2001 sa však čudujem, že štáty neprijali zákaz chodiť so zahalanou tvárou na verejnosti a vo verejných budovách už dávno. Až komicky mi vyznieva predstava, že colník na letisku pri kontrole pasu porovnával pri určitých osobách len oči, pretože ani v pase nemala daná osoba odfotografovanú nezahalenú tvár. Keby sme išli ad absurdum, tak by vlastne niektorí členovia komunity nemali nič proti tomu, ak by do colného priestoru priš ninja, s tým, že v Japonsku on takto chodí a bodka.
Z bezpečnostného hľadiska je tento zákaz podľa mňa úplne logický, pričom nikoho nediskriminuje. Možno si niečo úplne iné myslí ortodoxná islamská komunita (úmyselne píšem ortodoxná, pretože štandardným moslimom to určite neprekáža). Proti moslimom vôbec nič nemám, mám medzi nimi mnoho skvelých priateľov a na Líbyu, ako aj na iné moslimské krajiny spomínam len v dobrom a viem, že voči nim napáchala naša kresťanská civilizácia strašné krivdy, ale na druhej strane ani oni nám neostali nič dlžní (to je však na inú diskusiu).
Islamisti v demokratických krajinách protestujú proti týmto zákazom s poukazom na diskrimináciu, zaujímavé však je, že som nepočul protestovať žiadneho moslima proti tomu, že aj cudzinci , resp. nemoslimovia majú v islamských krajinách (v tých krajinách, kde je islam aj súčasťou štátnej doktríny, čiže nie vo všetkých moslimských krajinách) povinnosť rešpektovať ich islamské zákony a obyčaje, často riadiace sa právom šaríja. Podľa logiky nespokojných európskych islamistov (zámerne nepíšem moslimov), by som ja ako cudzinec mal mať neochvejné právo pobozkať svoju manželku na verejnosti, moja manželka by sa mohla kúpať v klasických plavkách na verejnej pláži (nemusela by nosiť burkini, keby chcela ísť na pláž), na letisku by mi neskenovali ešte aj fľaštičku od švédskych kvapiek, keďže obsahuje alkohol (našťastie som ju nemusel celú vypiť hneď na mieste), mohol by som si večer dať pohárik vína, alebo aspoň chladené pivo, keď už je vonku kvalitných 40°C. Nič z toho však ja ako turista v islamskej krajine nemôžem robiť, hoci sú to zákazy majúce čisto náboženské pozadie (aj to v mnohých prípadoch sporné). Nemôžem si to dovoliť ako turista a o to menej by som mohol "vyskakovať" ako tam trvale žijúca osoba.
Prečo je teda prístup islamských krajín v poriadku a prístup európskych krajín diskriminačný? Neemigrovali protestujúci islamisti do týchto krajín preto (veľká časť rakúskych moslimov je z Bosny a Kosova, či Albánska), lebo hľadali lepšie životné podmienky ako mali doma a utekli pred vojnou? Tieto krajiny ich privítali a poskytli im možnosť sa etablovať. Z môjho pohľadu je prirodzené, že keď prídem do cudzej krajiny a chcem v nej ostať žiť, tak sa snažím zapadnúť medzi väčšinové obyvateľstvo. Preto som si ju aj vybral, pretože sa mi život v nej pozdáva viac a chcem sa jej prispôsobiť a možno ju obohatiť trochu iným pohľadom na vec. Keď prídem k niekomu na návštevu, tiež plne rešpektujem jeho zvyky, je to základný prejav rešpektu a úcty. Rovnako preto postupujem aj na mojich návštevách moslimského sveta a je to pre mňa úplne prirodzené.
Kľudne nech navštevujú mešity, nech vyznávajú svoju vieru ak im to pomáha v živote, ale nech jednoducho rešpektujú pravidlá fungovania spoločnosti, v ktorej žijú. Títo ľudia však ani po x rokoch života v krajine, do ktorej emigrovali (či už oni, alebo ich rodičia) nie sú schopní tieto pravidlá rešpektovať a prispôsobiť sa (je pomerne častou realitou, že v daných komunitách sa primárne uplatňuje právo šaríja a až následne právo konkrétneho štátu). Preto je potom prirodzené si klásť otázku, prečo vlastne v tejto krajine žijú, keď si doposiaľ neosvojili jej zvyky a spôsob života? V Bosne už predsa dávno nie je vojna, ani v Kosove. Určite sa majú kam vrátiť, resp. svet je veľký a dá sa cestovať takmer kamkoľvek....
