Tak nám zabili NEŽNÚ REVOLÚCIU, moji milí Slováci. Zabili nám naše dieťa. Dieťa, ktoré sme sa snažili vychovávať a vychovať tak, aby nám múdro vládlo, aby nás ochraňovalo. Vždy sa však nájde vo vývoji a histórii ľudstva niekto, kto s múdrosťou, rozvahou, morálkou, slušnosť a pokorou nechce mať nič spoločné, kde „Kněz - Ďábel co mši slouží z oprátky má štólu, kde Král klečí před Satanem, na žezlo se těší, kde v kraji hnízdí hejno krkavčí, lidu vládne Mistr Popravčí“...
A stalo sa to aj nám, ktorí sme toto dieťa splodili. Vzali nám nádej a vieru, že predsa raz aj u nás bude vládnuť rozum, rozvaha, že k nám zavíta spravodlivosť, právo a sloboda v objatí pravdy a lásky. A zotrvá.
Naša naivita pri zrode tohto dieťaťa sa nám vypomstila, dobehla nás. Ten, ktorého sme sa mali pri jeho zrode zbaviť, aby sme toto dieťa ochránili, nám teraz vrazil dýku do chrbta. Jasne, nahlas, arogantne nám odkázal – ZABUDNITE !!! Nie vy, nie vaše dieťa, ale my sme tuná pánom. Žiadne vaše ideály o pravde, demokracii a právnom štáte, žiadne túžby a predstavy o vašom dieťati „bratstva, rovnosti a slobode“. Ale naša arogancia moci, naša úderná päsť našej rodnej strany (a súdruha Blahu) nám vráti to, čo ste nám 17. novembra vzali – vedúcu úlohu našej strany v tomto štáte. A so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak vám vrátime krajšie zajtrajšky ! KU PREDU ĽAVÁ !
A my sa len prizeráme a pokorne sklápame uši. Už zase len frfleme, šomreme a „nesúhlasíme“ v krčmách, vedieme chodbové reči. A tá naša impotentná „opozícia“, ktorá je ako obvykle naladená na bezpečnej frekvencii „znepokojenia“, už dávno stiahla chvost. A neprebrala sa ani teraz, keď títo staronoví držitelia rána pošliapali všetko to, za čo sme pred tými 35-timi rokmi bojovali. Ale aby som jej úplne nekrivdil – predsa len sa postavila na „odpor“. UŽ HNEĎ NA 17. NOVEMBRA VYHLÁSILA PROTEST. No dobré ráno, stará mama. Dovtedy budeme všetci spokojne a oddane chodiť tvoriť hodnoty a toho 17. Novembra im to na námestiach ukážeme ? Áno, jasne, dovtedy budeme len poslušne šúchať nožičkami a 17. novembra sa vykričíme. A len tak mimochodom – bude pri týchto staronových kazateľoch a držiteľov moci ešte vôbec nejaký 17. November ? Ste si tým istí ? Ste si vôbec ešte niečím istí ?
Už sme tam na tých námestiach mali stáť včera, už ste mali organizovať protesty, už ste mali ako prví stáť na tých barikádach našej revolúcie a brániť ju. Spolu s nami, ktorí vedia o čo ide, s celou príčetnou občianskou spoločnosťou, ktorá vie, za čo sme vtedy bojovali a čo sme obhajovali a čo sme si vydobyli. Lenže to by sme tu museli mať skutočných lídrov, odvážnych a nebojácnych ľudí zapálených za vec spravodlivosti, slobody a demokracie. A s pocitom viery, že to dokážeme, že sa za to oplatí a musí bojovať, že svoje dieťa si nedáme, že ho ochránime, ubránime. Lenže to by sme tu museli mať Milanov Kňažkov, Jánov Budajov..., skutočných tribúnov a hrdinov našej nežnej revolúcie...
A to, bohužiaľ, nemáme. Je jednoduchšie a „bezpečnejšie“ spraviť tlačovku, tam „rázne odsúdiť“ tento krok a „nesúhlasiť“. A šesť mesiacov sa „tvrdo“ pripravovať na protest. A tam to rozbaliť a ukázať im, že „nesúhlasíme a protestujeme proti tomu“.
No spinkaj ďalej, milá naša „opozícia“, sladké sny... Len sa potom nečudujme...
Za obranu ideálov a hodnôt, za obranu slobody a demokracie, za obranu nášho najväčšieho symbolu našich novodobých moderných dejín treba bojovať každý deň, stále, hneď, okamžite...
Tu však nejde len o útok na ten náš symbol, to že ho okázalo „vládca“ pošliapava, tu už ide o jednoznačný útok na jeho obsah. A ten je vo vážnom ohrození...
Spamätajme sa !
Jeho Veličenstvo Kat nám zase raz bohorovne ukazuje a dokazuje, ako naším symbolom pohŕda, ako pohŕda jeho zmyslom a obsahom, ako pohŕda nami...
A s úšklebkem od Satane na nás kričí a vysmieva sa nám – 17. NOVEMBER – ZABUDNITE !!!
Dokážme zase raz, že nie sme národ holubičí...
