A nielen mesto Poprad, ale predovšetkým občania Popradu, ktorí nepretržite, kontinuitne za túto slobodu a demokraciu bojujú. Od 12.12. 2023 sa pravidelne schádzajú na námestí svätého Egídia. Už celý rok a pol pod vlajkou „Poprad za demokraciu“ organizujú občianske protesty a spoločne s nezlomnými a odhodlanými organizátormi títo statoční, slušní a múdri ľudia s buldočou vôľou a zarputilosťou dúchajú do pahrieb slobody a demokracie a stále aj v nás (a za nás) živia nádej, že sa plameň tejto slobody a demokracie naplno rozhorí a že nikdy nezhasne. A statočne budú dúchať aj tento piatok 20.6.2025.
A za to im patrí úprimná vďaka a uznanie, pretože to súčasné dúchanie je nesmierne dôležité, možno dôležitejšie akokoľvek predtým. Pretože v našich súčasných moderných dejinách, za tých posledných skoro 36 rokov, nikdy uhasenie ohňa tej našej slobody a demokracie nebolo tak v ohrození, ako sa to deje v poslednom období. V období Fico IV. V ohrození je všetko, za čo sme v novembrových dňoch '89 na námestiach stáli, za čo sme bojovali, všetko to, čo sme si vybojovali. Ale ako sa ukazuje, ten náš boj sme nedobojovali, nedotiahli do konca. Teraz sa nám to vracia ako bumerang, krysy v plnej nahote vyliezli zo svojich dier – nie nadarmo sa hovorí, že čert a boľševik nikdy nespí ! Umožnili sme im to aj my, svojou naivitou a nežnosťou, tým, že sme sa dostatočne nevysporiadali s vecami a udalosťami rokov minulých. Ako vravel Valér Mikula, literárny kritika, básnik, prekladateľ a prednášateľa na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského - čudný to bol boj, keď tí, čo boli za to všetko zodpovední, vyšli z toho s čistým štítom... Posilnilo ich to, otriasli sa a znemorálneli ešte viac. Vytvorili tu žumpu, zahádzali nás bahnom, utvorili podmienky, kde lož a nenávisť víťazia nad pravdou a láskou, kde našu zástavu revolúcie pošliapali, znehodnotili, zatratili, kde organizovaný zločin vniesli do našich životov. Vracajú nás zase k praktikám nedemokratických autoritárskych a totalitných režimov, pošliapavajú lásku a pravdu, rozdupávajú elementárnu slušnosť a prispôsobili si spravodlivosť na svoj obraz, nastolili staré poriadky s „pridanou fašizoidnou hodnotou“. Unášajú nám štát, slušných a morálnych občanov hádžu cez palubu. Naštartovali ten svoj povestný červený Súmračný valec a na svoju cestu pomsty, nenávisti a revanšu si do svojich batôžkov naložili pretvárku, lož a faloš. Stali sa nedotknuteľnými, bohorovnými, vytvorili si krúžok „našich ľudí“ za „nezištnej“ a bezbrehej pomoci politického, policajného a justičného krytia v tomto nevydarenom a demoralizujúcom príbehu plného hnusu a pretvárky.
Títo novodobí červenokňažníci nikdy nevedeli nastúpiť na cestu slušnosti, morálky, spravodlivosti, etiky a pokory. Nevedeli sa nikdy stotožniť s hodnotovým svetom Novembra '89, majú len ten svoj. A tak sa za ten November mstia. Všetkým a všade, ktorí nejdú v šíku s nimi. Tú našu nežnú revolúciu valcujú svojou kontrarevolúciou. A do tanca a na počúvanie im rezko hrá častuška z Kremľa, noty sú rozdané. A pod kotol sa stále prikladá (a na tej ich lodi je skvelá nálada). A ten šialenec, čo riadi tento valec, sa vytešuje a chce prekročiť svoj Rubikon. A je mu absolútne jedno, že ťahá túto krajinu do priepasti ruSSkého mordoru, že onanuje nad ríšou zla. Že sníva o vláde jednej strany (však ako ináč, keď z nej vyšiel a je ňou odkojený), že sa vidí v jeho režimoch neslobody – v Číne, Vietname (aj v jeho zlatej vani), Uzbekistane, Kazachstane, o BieloruSSku už ani nehovoriac. Aj s následnými konzekvenciami, do ktorých nás jeho východný kompas neomylne a cielene ťahá – opustiť zlú EÚ a ešte horšie NATO a skončiť v objatí toho svojho veľkého ruSSkého brata. A aby toho nebolo málo, začal súdruh preceda najnovšie blúzniť o našej neutralite. Konečne je na výslní, hovorí konečne o ňom celý svet – ako o hanbe na všetky štyri svetové strany... RuSSký agent by nekonal inak. A keď sme si 36 rokov po mysleli, že ten RuSS raz (a navždy) odíde, tak tu máme trojského koňa Kremľa, znova máme doma ruSSkého trolla... Pán doktor Chocholoušek, kde ste ?!
Bezostyšne a arogantne pošliapal ideály novembra, teraz ničí aj jeho obsah. Siahol nám na našu slobodu, demokraciu, právny štát. Bytostne neznáša občiansku spoločnosť, nikdy neuznával ľudské práva (len tie svoje a svojich ľudí). Napľul priamo do tváre študentom na Národní tříde v Prahe, ktorí v novembri '89 vystierali „holé ruce“ a skandovali „lidská práva“. Ale ako by to však mohol tento pokrytec vedieť, keď si nežnú revolúciu tento súdruh ani „nevšimol“...
Dostali sme sa do bodu zlomu. Do bodu dejinného zlomu. Je otázne, či to ustojíme. Znovu sa musíme postaviť na barikády a brániť slobodu a demokraciu. Lebo ak to neustojíme, nastane doba temna, bezbrehého a neľútostného Ficizmu. A som nesmierne rád, som nesmierne hrdý, že vy milí a statoční Popradčania to stále robíte, že stále stojíte na tých barikádach, neutekáte z boja a neustále držíte tú vašu (ale aj našu) zástavu NÁDEJE vysoko a dbáte o to v sile svojho vnútorného nastavenia a presvedčenia, že tento boj má zmysel, že tú pahrebu, ten plameň slobody a demokracie si uchránime. Ste príkladom, ste výstavnou skriňou odvahy a toho ako sa to má robiť a prečo sa to má robiť. Veríte v silu a poslanie, že naše každodenné a konkrétne postoje a činy to môžu a raz aj musia zmeniť. Ukazujete ako vypustiť tento rybník kalných vôd a vyhádzať bahno. Ťaháte nás späť k nastoleniu spravodlivosti, pravdy a k morálke - lebo ako už v dávnej minulosti vravel slávny, uznávaný a múdry Cicero – načo sú nám zákony, ak nám chýba morálka. Za to vám všetkým patrí veľká vďaka a uznanie, ste príkladom pre celé slušné Slovensko. Lebo ak nebude vás, ak nebude takých ako ste vy, ak budeme pasívni, ak budeme ľahostajní, ak nám to bude jedno, ak budeme ticho, ak budeme spiace Ruženky, tak budeme zase žiť v tej ich vysnívanej totalite, v tej ich vláde jednej strany... Viem o čom hovorím, prežil som tam väčšinu môjho života. Ďakujem, už neprosím... Nebude už EÚ, nebude už NATO, nebude už Schengen, a všeličo ešte nebude. Ono vlastne bude, ale bude bez nás. Zato možno budeme mať zase ostnatý drôt...
Totižto každý hlas slušného občana vo verejnom priestore je silnou a potrebnou dekontamináciou tohto zhnitého a páchnuceho suterénu a zároveň výťahom na svetlo pravdy, slušnosti, morálky a pokory.
Nie je to ľahké. Každá revolúcia, každý boj s týmto n-hlavým slovenským drakom zla, pretvárky, farizejstva a amorálnosti zvlášť, totiž vyžaduje odvahu, statočnosť, vytrvalosť, silu a vieru. A vy všetky tieto vlastnosti v sebe nosíte a na tých námestiach dlhodobo, odhodlane a s hrdosťou prezentujete. Ako vravieval Rudo Pado, etalón ochranárstva a veci verejných – štrnganím sme zlo nevyhnali. Naopak zlo sa nám vrátilo. Strhlo nám symbol revolúcie a teraz šliape po jej hodnotách. Kradne nám slobodu, zadupáva demokraciu.
A je preto neskutočne potrebné a motivujúce v tejto dobe zla, kde najlepší veľmi rýchlo začali strácať nádej a tí najhorší stratili akékoľvek zábrany, v tejto „prezentácii“ hlasu ľudu pokračovať a vydržať. Mať tú NÁDEJ...
A vy nám tú NÁDEJ, nezlomní Popradčania, stále dávate, ste poslami nádeje, že pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou. A tým, že ste to nevzdali, že ste nezložili tie naše občianske a ľudské zbrane, len dokazuje, že to má význam, že to má zmysel. Dúfam, že sa týmto vaším poslaním inšpirujú a pridajú aj iné mestá a obce, združenia, organizácie, občania, ľudia, ktorým to nie je jedno...
Kedy, keď nie teraz, kedy, keď nie dnes. Zajtra už môže byť neskoro...
Preberte sa občania, zobuď sa milá „opozícia“, pridajte sa slušní novinári, sudcovia, prokurátori, vyšetrovatelia, zomknime sa celá občianska spoločnosť, kultúrna, pedagogická i vedecká obec, oživme to naše revolučné – V JEDNOTE JE SILA !
Predsa všetci chceme žiť v slušnej krajine, v krajine patriacej do Európy, do kultúrneho civilizovaného západného sveta...
NEBUĎME TICHO !!!
DRŽTE SA, MILÍ POPRADČANIA a DRŽME SI PALCE
PS : mal som tú česť vystúpiť na vašich doskách slobody a demokracie na námestí sv. Egídia koncom minulého roku. Veľmi ma potešilo, že som dostal pozvanie na tieto vaše dosky vystúpiť opäť v tento piatok. Okolnosti však boli proti. Ale aj keď tam fyzicky nebudem, dušou a srdcom tam budem s vami...
A nezabúdajme aj na – SLAVA UKRAJINE – GEROJOM SLAVA !
