Ale nikto z nás ju nikdy nevidel, nikto nepočul...
A tak ma vo víre súčasných udalostí prepadla paralela o pani Colombovej s persónami v dnešnej dobe určite najviac pertraktovanými - s pánom precedom a s jeho celým lekárskym tímom, s jeho celým ošetrujúcim personálom. Stále sa o nich rozpráva, 24/7 sú v imaginárnom obraze v našich obývačkách, ale nikto ich nevidel, ani nepočul, nikto, a v tom je len predsa rozdiel s pani Colombovou, nepozná ani ich mená, odbornosť, profesionálne zaradenie. Sú v úplnom utajení (asi v režime „prísne tajné“), sú ikognito, akoby sa pod nimi plochá zem zľahla. A pán preceda, o ktorom aspoň vieme, že má svoje meno a že je aj premiér tejto krajiny, zmizol rovnako tiež. Už dobrých 17 dní ho nikto nevidel, nepočul, nikto nevie presne, kam zmizol a možno ani kde bol... Spomenul som si v tomto kontexte na trezorový kultový film Jiřího Menzla „Skřivánci na niti“ (1969) nakrúteného podľa predlohy ďalšieho velikána českej kultúry Bohumila Hrabala, s vynikajúcim hereckým obsadením a na jednu z nezabudnuteľných hlášok z tohto úžasného filmu z obdobia 50-tych rokov minulého storočia „Kam zmizel Mlíkař“, ktorá spolu s posledným záberom kamery tento film symbolizuje...
A symbolizuje to aj súčasnú dobu. Nejde o to, kam fyzicky skutočne pán preceda „zmizol“, či je „doma“ a či niekde inde, ale že zmizol z verejného života ako premiér. Nie že by mi (nám) nejako chýbal, že by nám za ním pišťala duša, ale keď je niekto premiér a jeho stav sa dramaticky zlepšil a dokonca bežne komunikuje so svojimi najbližšími súdruhmi, tak by snáď mohol „svojmu ľudu“ aspoň zamávať a poslať mu pár utešujúcich slov. Ale informačné embargo nepustí, trvá už 17 dní a vyzerá to tak, že aj potrvá. Tí čo písali tento scenár, museli často a opakovane pozerať filmy poručíka Colomba a dostatočne sa inšpirovať pani Colombovou. Už to dokonca zľudovelo - „špeciálna informačná operácia“...
To, že zo Súmračnej vychádzajú takéto scenáre a réžie, už snáď nikoho neprekvapuje (najnovšie tu máme ďalší dnešný holywoodský príbeh strieľajúceho chlapca s kuklou na hlave a atrapou pištole v jeho rukách na dom kde býva / má bývať budúci pán prezident Pele – nuž veľmi tvorivý tím). Ale čo na to páni doktori. Ani jeden odborný hlas z ich úst, ani jedno profesionálne stanovisko, ani jedno jediné vyjadrenie lekárskeho konzília. Ste s tým, „páni doktori“ stotožnení, uzrozumení, vyrovnaní ? Vy nemáte svoju hrdosť, vy nemáte profesionálnu česť ? A ráno pred zrkadlom všetko OK, všetko jak má byť ? Ale nemajte hlavu v smútku, dnes ste pravdepodobne dostali aspoň vaše mobily späť. No a dnes to ukážkovo zaklincovala pani riaditeľka nemocnice v BB, kde tak servilne ďakovala pánu precedovi za jeho vzorové správanie pacienta, až sa každému musela tlačiť slza do oka. Nuž je to asi pravdepodobne prvý prípad na Slovensku, kde nemocnica ďakuje pacientovi a nie pacient nemocnici. A že potom tu nemáme dobré zdravotníctvo. Čerta starého...
(Ne)Oficálne je pán preceda už doma, vo svojej skromnej haciende. Previezli ho tam (ako ináč na tajňáša), do tej nepriateľskej, kaviarenskej Bratislavy. „Zmŕtvychvstanie“ sa po „boji o život“ podarilo v zázračne krátkom čase, možno, ako som niekde už zachytil, ho prevážali priamo cez Lurdy... Ale OK, bo doma je doma. Aj pán doktor bude za ním pravidelne chodiť. Pani prezidentka určite nie, doma sa to nehodí. Doma nikto nevidí, doma nikto neotravuje. Nikto nepozvaný neprejde („muž s brašnou nesmí projít“). A o zdravotnom stave a „úspešnej liečbe“ budú informovať len a výlučne skutoční a kompetentní „doktori“ Kaliňáky. A nikto iný. Teda ešte dvaja ďalší z lekárskeho personálu – Šukaj a Eštók. A toť vsjo... Podobne ako keď Putin zobral na seba objasnenie smrti Prigožina. Aby sa náhodou niekto nepomýlil...
Je to pravda odveká, že šaty robia človeka. Ale aj to je pravda odveká, že nedostatok informácií (o úplnom informačnom embargu ani nevraviac) tvorí živnú pôdu pre konšpirácie. Tak sa nedivme, že sme sa pekne zakonšpirovali (alebo nie ?). My sa tých informácií domáhame (a mali by sa hlavne ich domáhať médiá, žurnalisti, mali by sa k tomu vyjadrovať profesionálni bezpečnostní analytici, lekári, profesori...), pretože my občania tejto krajiny máme na ne nárok a právo...
Nech je to už tak či onak, pánovi precedovi z celého srdca úprimne prajeme čo najskoršie uzdravenie, aby nám zasa prinášal radosť a úžitok, tak ako doteraz...
