http://www.slovakblues.sk/new_web/data/_uploaded/image/Konfo/bnm%2017%20jpg%20fin.png
Záver tohto hudobného ukojenia a uspokojenia našich pôžitkov bol toho jasným dôkazom. Signálom, že všetci boli spokojní, potešení, nasýtení. Početné vnímavé a rozradostnené publikum všetkých vekových kategórií sa presunulo pred zaplnené pódium a spoločne s muzikantmi sa veselili, radovali, tancovali. Výskali, aplaudovali, tlieskali. Duše boli naplnené, bolo to spontánne, nefalšované, úprimné. A bolo tomu tak na obidvoch póloch – jak pred tým pódiom, tak aj na ňom. Bola to taká symbolická bodka za vydareným a určite neobyčajným mini Woodstockom pezinského typu.
Tlieskalo sa, aplaudovalo a ďakovalo nielen tým záverečným interpretom, ale všetkým, skutočne všetkým, ktorí nás celé príjemné popoludnie a podvečer obšťastňovali a svojím umením občerstvovali. Kombinácia vlievania dobrých jurských vín a zlatistého pivného moku s vlievaním rozihraných tónov do našich útrob všetkých tých Silviniek, Džany, Bobošov, Konfov, Ďurov, Janov (starších i mladších), Fedorov, prezidentov, doktorov a skutočne všetkých tých, čo sa na pódiu vystriedali a čo svojou nemalou troškou prispeli do Mlyna, sa ukázala ako mimoriadne šťastná a blahodárna. A to všetko zabalené v konečne nádhernom zvuku (ako v hľadisku tak i na pódiu) pána majstra zvukára a zaodeté neopakovateľnou a omamujúcou atmosférou a prostredím výnimočného mlyna mlynov...
Nuž Konfo (Milan Konfráter - organizátor a zároveň i účastník všetkých 10-tich ročníkov tohto mimoriadne vydareného hudobného festivalu) zase raz vyčaroval a ponúkol ohromujúce divadlo. Bol v ten deň a večer pánom Mlyna. Bol Mlynár, ktorý riadil, i ktorý rozdával radosť. Zase raz dokázal, že je jedným z výnimočných ľudí, nadšencov i bluesovo-rockových gitarových mágov. Úžasná poklona a poďakovanie.
Je škoda, že takéto podujatie si nechajú ujsť mnohí fajnšmekri z tejto „našej“ bluesovo-rockovej brandže. Nie je mi jasné, kam sa vytratila (a to sa netýka len tejto hudobnej mlynice) naša blúzová úderka, kde a aké si užívajú pôžitky inde. Keď pôžitky sa servírovali práve tu a v mimoriadnom, bohatom a chutnom menu.
Ešte, že tu bol a česť starej gardy zachraňoval posledný mohykán Fiteš (alias Frank Zappa – pre neznalých) a svojimi predtanečnými vstupmi mi oživil spomienky na predtanečníkov na starej a výnimočnej bluesovo-rockovej Kominárskej.
Nuž dobrí holubi sa vracajú.
A ja verím, že ešte veľa krát sa do nezabudnuteľného Mlyna navrátime aj my. Za tými príjemnými hudobnými zážitkami, za skvelou atmosférou, za nadšením a energiou, ktorú títo nadšenci blues a dobrej, poctivej muziky do nás vlievali...
