Lenže títo naši novodobí boľševici (samozrejme aj so svojimi neofašistickými a nacionalistickými súputníkmi a bratmi) na ceste svojou mocou žiadne dobré úmysly nemajú ani náhodou. Teda vlastne majú, lenže nie sú dobré pre Slovensko (teda pre nás slušných ľudí, pre občanov tejto krajiny), „dobré“ sú len pre nich a pre „našich ľudí“. A aby sa tieto ich „dobré“ a zištné úmysly vyplnili, robia všetko na ich zvrátený obraz. A neštítia sa na tejto ich ceste zla ničoho. Ale keďže s Čerty nejsou žerty, do pekla vedie aj priama skratka. Nie za dobré úmysly, ale práve za tie zlé. A tie zlé pod kepienkom pretvárky, falošnosti, klamstva a „ošetrenia“ si vlastnej (najlepšie doživotnej) bezpečnosti a beztrestnosti v skrátenom a zrýchlenom konaní sa stali ich každodennou (i nočnou) pracovnou náplňou. S vážnymi a neblahými dôsledkami pre našu krajinu a jej občanov. Všetkých tých výdobytkov a vymožeností, ktoré sme si statočne na námestiach v r. '89 vybojovali (a v ďalších rokoch bránili) nás chcú svojou politikou na jednu svetovú stranu – tú východnú – zbaviť, oslobodiť nás od jarma slobody, demokracie a právneho štátu. Ich morálny kompas a hodnotová orientácia im velí (noty z Kremľa ? – áno už je to nad slnko jasné – noty z Kremľa) vyrvať nás z civilizovaného sveta západnej kultúry, vyslobodiť nás z područia „diktátorského“ Bruselu, vytrhnúť túto krajinu z EÚ a NATO (ale i z iných „zločineckých“ západných inštitúcii a organizácií) a doviesť nás do slobodného a spravodlivého sveta krajiny zasnúbenej. Ďakujeme, neprosíme ! Máme iný kompas. A pamätáme si. A nechceme opäť strihať ostatné drôty, nechceme byť o zase koncentračným táborom a Putlerovým gulagom. A nechceme, aby nás „víťazná“ ruSSká armáda prišla znova „oslobodiť“ a zároveň obsadiť. Nechceme, aby sa história opakovala...
Verím, že sme všetci ešte neosprosteli (parafrázujúc nášho klasika – všetkým nám ešte nedrbe) a vieme kam patríme a ako sme sa tam dostali. Že si stále budeme pamätať a pripomínať míľniky našich novodobých dejín a budeme z týchto okamžikov statočnosti a odvahy čerpať silu a motiváciu a nadväzovať na vízie a odhodlanie našich dedov i otcov, ale i nás samých, že si túto minulosť budeme vážiť a si ju pripomínať a na budúcnosť nerezignujeme. Nesmieme si túto našu históriu nechať vziať, nesmieme ju dovoliť marxisticko-leninskými ideológmi prepísať.
Tieto okamihy a významné udalosti našich moderných dejín vysporadúvania sa s fašistickým, ľudáckym a boľševickým režimom, s autoritárstvom, totalitou a normalizáciou – od vzniku 1. Československej republiky, cez SNP, „Víťazný“ február, okupáciu v auguste 1968 vojskami Varšavskej zmluvy, Nežnú revolúciu v novembri '89, vstup do Európy (AHOJ EURÓPA !), vraždu Jána Kuciaka a Martinky Kušnírovej, či Juraja a Matúša na Zámockej, vojny na Ukrajine – nás doviedli až po následné protesty Za slušné Slovensko, ktoré trvajú dodnes. Súdružská návšteva premiéra Fica v Kremli a prijatie krvavej ruky vojnového zločinca, vycestovanie parlamentnej delegácie SNS a Smeru do zasnúbenej Moskvy a infantilné videjká infantilného maslového pána Kapitáňa z tej ich ríše zla len dokazujú, že trvajú právom.
Tieto okamihy a udalosti sú našou kronikou a životopisom tejto krajiny, sú našou DNA a obrazmi a zrkadlom toho, kam nás boľševici pod vedením komunistickej strany a hesla so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak! doviedli a aké to malo dôsledky a kam nás, tentoraz v kabáte sociálnych demokratov a národniarov, zase môžu vrhnúť. Musíme sa z nich poučiť a byť stále ostražití. Lebo čert (a Fico a jeho družina) nikdy nespí !
Nedávno sme si pripomenuli významné výročie, významný míľnik a bod zlomu našich novodobých dejín, kde, aspoň sme si to mysleli a boli sme o tom hlboko presvedčení, že sme sa nadobro rozišli so zvrátenou ideológiou komunizmu a jeho praktikami. Že natrvalo sa radíme znova tam, kam patríme – do západného kultúrneho a civilizovaného sveta. Že hodnoty tohto sveta – česť, morálka, sloboda, demokracia, slušnosť, právo, spravodlivosť, ochrana ľudských práv, ochrana životného prostredia a prírody nám budú už navždy vlastné a tak ako sme si ich v r. 1989 na námestiach vybojovali, že si ich dokážeme aj ubrániť a nedáme si ich vziať. Že tento svet skutočných a nepokrivených hodnôt odovzdáme naším deťom a vnúčatám...
Nikdy by som si nepomyslel, že po 35–tich rokoch sa budeme za rovnaké ideály na námestiach schádzať znova a že za tieto hodnoty budeme musieť znova bojovať, brániť ich. Že budeme znova musieť otvárať oči tým, ktorí boli oklamaní, podvedení, zneužití. Argumentovať, rozprávať, dokonca verejne protestovať. Oblúkom sme sa po vyše 30-tich rokoch vrátili späť do toho istého bodu marazmu, kde vládna moc si uzurpuje nezávislú súdnu moc, bezpečnostné zložky, orgány činné v trestnom konaní, tajnú službu a kompas zahraničnej politiky a orientácie jednoznačne smeruje opäť na východ, opäť sme nastúpili na trajektóriu klamstva, pretvárky, falošnosti, farizejstva, fabulácií, korupcie, do čias, kde slová ako právo, spravodlivosť, rovnosť pred zákonom pre všetkých, ochrana zdravia, prírody a životného prostredia sa stali zase len výrazmi zo slovníka cudzích slov, kde občania tejto krajiny sa stali jej rukojemníkmi a vazalmi súčasných mocných, kde platí, čím väčší gauner (hlavne v politike), tým väčší hrdina, kde podvod je povýšený nad zákon, arogancia moci nad rešpekt a toleranciu, kde sa toto všetko stalo pre „našich ľudí“ normou a spoločenským honosom a statusom, kde morálka a empatia sa stali hanou, kde z práva na zdravie sa stala skrytá eutanázia (a možno už aj neskrytá), kde rozvrat a deštrukcia kultúrnych a verejných inštitúcií, likvidácia mimovládnych organizácií, občianskej spoločnosti a kultúrnej a pedagogickej obce sa stali normou tejto vládnej garnitúry, kde ničenie prírody a životného prostredia je pre týchto ľudí hrdinským činom, kde najlepší veľmi rýchlo začali strácať nádej a tí najhorší stratili akékoľvek zábrany...
Nečudo, keď nám tu vládnu tieto Fice, ich falošné Hlasy a červenoarmejskí Kapitáňi, rôzne obskúrne Taraby, Huliaky, Kuffy, Kotláre, podarené Barbie z Kicé, plochozemci Machaly, keď šéfom národného parku je pytliak a šéfom ochrany prírody je poľovník..., kde to všetko zastrešujú a istia Matúši, Šukaji a Eštóky z panoptika krivých zrkadiel...
Je teda len a len na občanoch tejto krajiny, na nás, či opäť dokážeme precitnúť a vzoprieme sa tejto staro-novej totalite a normalizácii, či, ako hovoril v novembri '89 na nám. SNP v Bratislave Ľubomír Feldek – znova budeme odkliati. Či si opäť vybojujeme slobodu a ustrážime demokraciu a právny štát, alebo sa prispôsobíme, ohneme chrbát, sklopíme uši a stiahneme chvost a budeme s touto mocou kolaborovať. Či sa uspokojíme s čiastočnými ústupkami, necháme sa opiť ich propagandistickým a demagogickým sociálno-demokratickým rožkom „sociálnych istôt“ a bude nám postačovať len „trocha demokracie“. Lenže, ako vravel tribún nežnej revolúcie Milan Kňažko, trocha demokracie je to isté, ako byť trochu tehotná.
My občania tejto krajiny chceme žiť v slušnej krajine, v krajine, ktorá patrí do EURÓPY, je a bude jej súčasťou, kde pravidlá a zákony sa neohýbajú podľa potrieb „našich ľudí“, ale platia pre všetkých rovnako. V krajine, kde sa oplatí žiť a chceme žiť. V krajine, z ktorej húfne neodchádzajú mladí ľudia, v krajine, kde môžu dôstojne a zdravo žiť aj seniori. Nedajme si túto nádej vziať.
Václav Havel vravel : „Nádej jednoducho nie je optimizmus. Nie je to presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že má niečo zmysel, bez ohľadu na to, ako to dopadne.“
A v tomto bode si dovolím opäť vyzdvihnúť statočných, odvážnych a vytrvalých Popradčanov ktorí na pravidelnej báze už vyše roka stále živia túto nádej a nenechávajú sa zastrašiť. Nepretržite na Námestí sv. Egídia dúchajú do pahrieb slobody a demokracie a neochvejne držia zástavu tejto NÁDEJE a mávajú ňou nad celým Slovenskom. Zoberme si z nich príklad a pridajme sa k ich nepretržitému boju a odhodlaniu.
Netreba to vzdať, nesmieme sa nechať zastrašiť a zutekať z boja. Naopak, treba spojiť sily a oprášiť heslo novembra '89 – V JEDNOTE JE SILA !!! Zvlášť teraz, keď Fico odkryl ruSSké karty. Vtedy to zabralo, určite to zaberie aj teraz. Lebo ONI sa ničoho neboja, len aktívnych a odvážnych občanov, plných námestí odhodlaných ľudí. Verejnosť, občianska spoločnosť je tou silou, ktorej sa politici putinovského typu najviac boja. Lebo keď sa na to všetko budeme len pozerať z pohodlia našich obývačiek, budeme len mastiť Ficovi brucho...
SPOLU TO DOKÁŽEME !!! Dokázali sme to v '89, dokázali sme to v r. 2018, a v spomienkach na systém, v ktorom zavraždili krásnych mladých a nevinných ľudí Janka Kuciaka a Martinku Kušnírovú, či Juraja a Matúša zo Zámockej, dokážeme to aj teraz.
Lebo tie hodnoty a ideály, (nielen) toho 17. novembra, nám nikto vziať nemôže, pretože sú natrvalo zakorenené v našich srdciach a dušiach !
V novembri '89 sme si s Ivanom Hoffmanom na námestiach „Sľúbili lásku, sľúbili vravieť pravdu len, sľúbili sme si vydržať...“.
A MY VYDRŽÍME !
Onedlho si pripomenieme aj ďalšie, tentoraz neslávne výročie – 3 roky od nevyprovokovanej a nezákonnej invázie RuSSka na Ukrajinu. Už 3 dlhé roky sledujeme túto ničím nepodloženú agresiu voči zvrchovanosti Ukrajiny, ale aj voči všetkým európskym hodnotám slobody, spravodlivosti a práva. Budú to už strašné 3 roky brutality, násilia, teroru a utrpenia. Budú to už 3 roky odvahy a nezlomného ducha ukrajinského ľudu. Budú to už 3 roky hrdinstva a odhodlania brániť svoju vlasť, chrániť svoje deti. Budú to už 3 roky NÁDEJE , že aj tu zvíťazí dobro nad zlom... A miesto toho, aby sme im v tomto boji pomohli a nezištne pomáhali, tak náš súdruh preceda radšej toho, kto už tie dlhé 3 roky statočne stojí v čele tohto boja (a v záujme ukrajinského ľudu) douráža jak sviňu a (slovne) dokope jak koňa a pod kepienkom hájenia našich národných záujmov, háji záujmy niekoho iného. A dokonca sa ešte aj vyhráža. Prečo, súdruh preceda ??? A ešte na konci dňa sa hrá na pekného a nevie ani za ten svet pochopiť, že sa s ním už doma ani kredenc nebaví. Nie, súdruh preceda, vy nie ste Ali-paša, my nie sme vaši poddaní, nemáte žiadny mandát, aby ste nám vládli. ZABUDNITE !!! Naopak, ste naším zamestnancom a máte nám slúžiť. Nemyslite si, že všetci sú takí servilní ako vaši Matúši, Šukaji a Eštóki, či Podržtašky. Všetci sú to len Gašpari...
Správate sa, ako by vám táto krajina patrila. Ako diktátor. Alebo to slovíčko „Ako“ máme už vynechať ? Správate sa ako váš veľký vzor, vaša modla Putin. Uniesli ste nám právny štát, teraz chcete uniesť aj túto krajinu. Do boľševického područia imperátora Putlera...
Správate sa tak aj voči tej Ukrajine, voči jej predstaviteľom, voči celému ukrajinskému ľudu. SLAVA UKRAJINE !!! určite nie je vo vašom slovníku, ani v slovníku tých vašich „pragmatikov a diplomatov“. A už vôbec nie tej vašej „šťuky v rybníku“... Všetkým slušným a morálnym ľuďom musí byť z vás na blití...
Karmu si píšeme často sami. Možno je preto dobre vedieť, aj ako to peklo vyzerá. Stačí sa len ísť pozrieť na Ukrajinu...
DOČERTA aj s vami, súdruhovia !!!
Vy boľševici (fašisti, ľudáci, nacionalisti) sa nikdy nezmeníte. Budete vo svojom vnútri a nastavení vždy len boľševikmi (fašistami, ľudákmi, nacionalistami). Stále budete klamať, zavádzať a bažiť po moci. Nikdy nebudete iní. Vaša arogancia a cynizmus a absencia morálky a empatie nepustia. O pokore vo vašom vydaní škoda vôbec hovoriť...
Normálne sa tomu hovorí VLASTIZRADA !
DO PEKLA s vami, súdruhovia !!!
