Aj so svojou družinou neochvejne vypúšťa tie svoje presne časované dymové clony.
A nie je len pyrotechnik. Je to ošľahaný stratég (vetrami zo všetkých štyroch svetových strán) a majster taktiky (zo všetkých východných strán). Vie naprosto presne kedy a akú silnú a akú hustú dymovú clonu vypustiť a na koho ju zacieliť. Je v tom macher, má v Kremli dobrých učiteľov. Tie cesty tam neboli márne. Už sa súdruhovia nechodia do Moskvy len učiť, ako nám neboľševikom zakrútiť krkom, ale aj ako tu zamoriť celý priestor dymovou clonou a ako ňou prekryť to ich „budovanie krajších zajtrajškov“.
A ide im to (samozrejme pod vedením súdruha precedu a velením súdruha Putlera). Už sme tu tak zamorení, už tu máme takú červenú hmlu, že to vyzerá tak, že tu nebude nie len to babie leto, ale možno už ani sloboda, demokracia, právny štát... A možno už ani slobodné, férové voľby...
Po úspešnej poslednej ústavnej dymovej clone, v ktorej rozbil a utopil celú našu „opozíciu“ a prekryl ňou úplne zľahka a bez problémov tú ich zdieračskú a ožobračovaciu „konsolidáciu“ (a zároveň úplne prečistil a vyzliekol donaha celú opozičnú scénu a odhalil v nej vlastne Who is Who a kto za koho kope), hodil ďalšiu dymovnicu, lebo taký paškvil, akým je ich súčasný štátny rozpočet, sa musí rozhodne zahaliť plášťom neviditeľnosti a nepočuteľnosti. Hlavne keď niet nikoho v tejto spoločnosti, kto z radov sociálnych partnerov, obcí, miest, z radov odborníkov, ekonómov, fundovaných ľudí, rady pre rozpočtovú zodpovednosť..., proste hocikto z radu normálnych a príčetných ľudí kto by za to zdvihol ruku.
Maléry pána účtovníka treba prekryť, zakryť, zneviditeľniť, dostať z priestoru, tak prišla ďalšia dymová clona. Sme zvyknutí pri týchto šamanoch už na všeličo, ale že to bude takáto pecka... Tak ten kto ešte žije v mentálnom svete zdravého a triezveho rozumu, tak ho muselo vykotiť zo stoličky ako Huliaka v istej „nezávislej“ televízii.
Oskarko Rózsa sa nám stal poradcom Kaliho. Už nie je len „dobrovoľným hasičom“ Vojenskej hudby na ministerstve obrany, kde pracuje „na dohodu“ (Kali :„po mojich výborných dlhoročných skúsenostiach s pánom Oskarom Rózsom, keď sme spolupracovali pri úspechoch hudby Ministerstva vnútra SR, som si dovolil ho v tejto oblasti požiadať o spoluprácu opäť, tentoraz pri Vojenskej hudbe Ozbrojených síl SR. Oskar Rózsa u nás pracuje na dohodu...“ - no bolo by zaujímavé vedieť na čom všetkom sa títo dvaja lúmeni dohodli a na čom všetkom chcú spolupracovať, keď aj o Oskarkovi je známe, že nie je „čistý“ a rád „ťahá čáru“..), ale je už plnohodnotným ochrancom a obrancom (po piatkovom rokovaní súdruh minister potvrdil, že jeho Oskarko je jeho poradcom, a má podľa neho štandardný poradcovský plat). Tak za toto teátro, za toto divadielko, za toto predstavenie by si náš milý Kali zaslúžil Oscara. A má ho. Síce „len“ Oskara, ale Oscar alebo Oskar, to je vlastne u neho jedno. A my by sme si zase zaslúžili vedieť, aký je ten jeho „štandardný poradcovský plat“, keďže všetci sa mu na neho skladáme a čo za neho bude vykonávať, aké úlohy bude plniť. Nie preto, že by sme mu závideli, ale preto, aby sme vedeli, či môžeme už kľudne a spokojne spávať, či nás ochráni pred nepriateľom (len si treba predtým ešte zadefinovať takú „maličkosť“, kto je teda tým naším nepriateľom). Jeho určite bohaté a praktické skúsenosti z oblasti obrany a vojenského umenia sú tým najlepším predpokladom, že „vlasť si ubránime, že svoje si nedáme“... Nuž ďalší odborník na Kaliho kšefty...
Máme sa na čo tešiť, máme byť na čo (a na nich) hrdí, môžeme byť v kľude. Lebo tak ako vraví Jaro Naď – „dnes je to Rózsa, ktorý okolo obrany ani neprešiel, zajtra to bude Bombic a potom mladý Sulík ?...“ No nie je to krása takéto panoptikum krivých zrkadiel (poradca Oskar, splnomocnenec Kotlár, ministerka nekultúry Martinka z Kicé, všetky tie Huliaky, Taraby, Kuffy, Machaly, Šukaji, Eštóki a Matúši, Gašparkovia, poslanci šťastia z rodu Glück, nadržaní mladí vlci, podržtašky, prázdne obleky, tutostoji... etc., etc...) ? Nie, nie je, je to realita, je to krajina neobmedzených možností, je to Ficovo kráľovstvo všetkých tých bizarných a obskúrnych postavičiek nevidomých, nevediacich a poslušných ... No nie je tu radosť žiť ?
A keby ste prípadne ešte stále mali zaslepené oči tými dymovými clonami, ktoré súdruh preceda aj so svojou vernou suitou (tisíc a jednej noci) na nás neustále vrhajú, keby ste boli ešte stále zaslepení a ohlušení tým ich ohňostrojom špiny a dymu, tak snáď vám už oči otvoria úprimné slová veľkého majstra hudby s citlivou dušou skromného a pokorného človeka, Oskara :
No proste tesať do kameňa...
Ak nás neprebral mladý Gašparko s tou jeho aroganciou moci a s jednou ochrannou rukou svojho tata a s druhou mafiána z Krstného otca, ak tie jeho „prečiny“ nám netrhajú žily a nejdeme všetci do nohy protestovať a pochodovať pred jeho strážené a nedobytné sídlo, tak snáď nás (vás) už preberie tento úprimný prejav toho vzácneho človeka a počin jeho ochráncu, ktorý si ho zobral úplne na hulváta s aroganciou jemu vlastnou pod svoje krídla na svoje nedotknuteľné ministerstvo.
Sakra, ľudkovia, už neseďte doma, neseďte v krčmách, ale vyjdime (vyjdite) všetci do ulíc. Lebo (ako som už spomínal a budem to stále opakovať) to už nie je žiadna sranda – tu naozaj ide o slobodu, demokraciu, právny štát, slušnosť, morálku, ľudské práva, o našu bezpečnosť, o našu dôstojnosť. Tu ide o hodnoty. O všetko to, za čo sme v '89-tom bojovali, o všetko to, za čo sme vtedy chodili na námestia. Nesmieme si to nechať vziať ! Skutočne vám nevadí, že nám na dennej báze neustále a nepretržite pľujú títo „mocní“ do tváre, že sa nám vysmievajú, že nami pohŕdajú ?
MUSÍME SA TOMU POSTAVIŤ, MUSÍME SA VZOPRIEŤ !
MUSÍME TAM NA TÝCH NÁMESTIACH A V TÝCH ULICIACH STÁŤ ZNOVA A MUSÍME BYŤ ODHODLANÍ, ODVÁŽNI A NEBOJÁCNI !
MUSÍ NÁS BYŤ VIDIEŤ, MUSÍ NÁS BYŤ POČUŤ !
Vidíme sa a počujeme aj na nám. SNP v Bratislave 21.10.2025, odkiaľ budeme tentoraz pochodovať na parlament...
A je úplne irelevantné, kto tie protesty a pochody organizuje. Podstatné je, za čo tie protesty sú a proti komu a čomu sú...
