Niežeby nám na tom jeho oslavnom výlete do Moskvy nejako zvlášť záležalo, na tej jeho óde na radosť to nič nezmení, či tam už bude, alebo nie. Nezmení to jeho vnútorné nastavenie, jeho presvedčenie, jeho vnútorný kompas.
Súdruh preceda sa nám teda chystá do tej jeho zeme zasnúbenej pobozkať svojmu vodcovi (a masovému vrahovi) prsteň. Znova. A ja dúfam a verím, že slovo kovaného boľševika a birmovaného komunistu tentoraz dodrží a necúvne. A ukáže svetu svoju suverénnu a ešte k tomu aj mierovú politiku na všetky štyri svetové strany, zintegrované síce do jednej – východnej. Lebo tak sa to robí, do psej matere.
Štylizuje sa síce stále do role rebela a hrdinu (dokonca svojprávneho a suverénneho, ktorému nikto nebude rozkazovať, kam pôjde a čo môže a nemôže) a "neohrozene" sa stavia na zadné, ale je si veľmi dobre vedomý, že v civilizovanom svete, v civilizovanej Európe, dokonca aj z veľkej časti aj na tom našom pomýlenom Slovensku je v tomto jeho suverénnom "boji za slobodu a pravdu" sám vojak v poli, je ako kôl v plote, že nemá podporu, práve naopak. A ak nechce priamo 9.mája na Červenom námestí vyhlásiť, že Slovensko sa práve stáva súčasťou ríše zla, tak tesne pred odletom pod kepienkom (samo?)atentátu a následkov z neho náhle odloží štart a celý zronený a ubolený bude hrať to svoje predstavenie, tak ako to robí doteraz. Predpolie si na to už zopárkrát vytvoril, keď sa mu z tých jeho zranení náhle priťažilo (priateľ Zeman, nenapečených tisíc pecňov chleba k oslave 1.Mája na nočnej šichte – tisíc zvarkov, tisíc klikov už jaksi nestačí ...) a túto hru môže ďalej rozvíjať. Priťažiť sa mu teda môže kedykoľvek, kedy sa mu to bude hodiť. Napríklad aj vtedy, keď tie peňazovody zo zlého Bruselu sa po tejto jeho suverénnej návšteve môžu aj zrazu uzavrieť. A peniaze sú až na prvom mieste. A keďže súdruh preceda už nemá z čoho rozdávať, má hlavu v smútku. A nečudujem sa, že sa potom priťaží...
(len malá vsuvka pre všetkých tých Matúšov, Šukajov a Eštókov, ktorí by chceli hneď všetkých s inými názormi a pohľadmi poslať do šatlavy - ja netvrdím, že sa to nestalo, že preceda nie je zranený. Ale nikto ma zatiaľ nepresvedčil, že sa to stalo, resp. že sa to stalo tak, ako to bolo verejnosti predostreté. Nikto príčetný takéto činy neschvaľuje, naopak odsudzuje ich, nikto si neželá, aby sa niečo také opakovalo. Súdruh preceda ako premiér tejto krajiny nie je súkromná osoba, je náš zamestnanec a obyvatelia majú právo vedieť, čo a ako sa to stalo, aký je jeho zdravotný stav (fyzický i psychický), či je schopný riadiť túto krajinu a radi by sa dozvedeli aj návod na to, ako sa dá do pár mesiacov z takéhoto otrasného činu s vážnymi následkami v extrémne rýchlom čase zotaviť a byť znova v tej jeho úžasnej kondícii... Pravda ale je, keď je objektívne preukázaná, keď sú nespochybniteľné dôkazy (ale nie typu „neprestreľného“ Kaliho saka zázračne objaveného rok po, už len čakám na Evino rúcho Barbie z Kicé, to bude mať asi rovnakú výpovednú hodnotu...), keď sú nespochybniteľné veci, ktoré sa dajú overiť, konfrontovať. No a pri tom (samo?)atentáte (ale rozhodne nielen pri ňom), nikto nevidel, nepočul relevantný dôkaz, výstup od tých, ktorí sú na to kompetentní, ktorí to mohli jednoznačne preukázať. Ja (a myslím, že je nás takých neúrekom) som takúto "pravdu" nezachytil. Ak niekomu ku pravde stačí vyjadrenie pseudodoktorov Kaliňákov a Šukajov a Eštókov, tak prosím. Ja osobne uprednostňujem v tomto prípade skutočných pánov doktorov s medicínskym vzdelaním, tých, ktorí boli "pri tom". Takto je to zbytočne len vo sfére dohadov, poloprávd. Takže kde je tá pravda, v ktorej všetci slušní a príčetní chceme žiť ? To je rovnako ako s tým neborákom, „vedátorom“ Kotlárom. ON vie, ale nepovie. ON videl, ale neukáže. ON má pravdu, len nie je ochotný sa na odbornej úrovni s ňou konfrontovať. Takto by sme mohli k rôznym veciam pristupovať aj my. Len potom nežijeme (úmyselne ?) v pravde, ale v chimérach, zahmlievame, ocitáme sa v pozíciách konšpirátorov, bludárov, šarlatánov, tmárov, klamárov. ... Teraz už len čakám na plamenný prejav súdruha precedu 15. mája – vtedy sa mu určite nepriťaží – kde nám to všetko a všetkým jednoznačne a nespochybniteľne ozrejmí. Očakávam, že výsledkom bude rozpletenie celého tohto príbehu. Príkaz bude znieť úplne jasne – „muž s brašnou nesmí projít !“ Napodiv sa nebude teraz jednať o podržtašku, ale o tašky Demokratov. Keďže za všetkým tým spiknutím určite stáli oni, bude súdruh preceda žiadať hlavy Naďa a Šeligu a samozrejme, na to nesmieme zabudnúť – rozpustenie, teroristickej, oportunistickej a pravicovej strany Demokrati ! Republiku si rozvracať nedáme !)...
Osobne však budem rád, keď súdruh preceda do toho jeho Kremľa zavíta, keď bude verne, oddane a poddane na tej Krasnej ploščadi stáť po boku vojnového zločinca Putlera rozdávajúceho bozky smrti. Pretože tam patrí. Mentálne aj ideologicky (aj s tým jeho Blahom šťastia..., vlastne aj s ostatnými vernými poddanými tavariščami z tej ich vydarenej bratskej partičky, ktorí zase túto štafetu vďaky boli šíriť vo Volgograde )...
A k tej suverénnej zahraničnej politike ruka v ruke ide aj tá domáca suverénna politika. Síce najhoršia za celú éru samostatnosti tejto republiky, ale suverénna. Najhoršie verejné financie v krajinách EÚ, na chvoste sme snáď vo všetkých možných i nemožných ukazovateľoch. Niekde soudruzi udělali chybu. Blbá nálada medzi ľuďmi, blbá nálada v „suverénnej“ koalícii. Nedarí sa. V nemocniciach padajú omietky na hlavu, šváby lezú po stenách, ´každý deň nové kauzy, nové zlodejstvá, rozkrádačky. Čerešničkou na torte je novoobjavený „tajomný hrad v Karpatoch“ v Sebechleboch pri Krupine, kde z dotácií z tej ich slávnej PPA išlo za ich vlády v r. 2016 vyše 2 mil. € do výstavby tejto haciendy pre ich poľovnícke a pytliacke chúťky. Celkom dobrá varianta za chatu v Čifároch. Ja by som považoval za dobrú variantu tieto peniaze dať poľnohospodárom a farmárom. Miesto toho to údajne dali pre ubytovávanie pocestných a turistov. Rád by som videl tú ich knihu návštev. ONI si skutočne myslia, že my tu seno žerieme. No niekomu tu asi straší v jednej z tej ich veži(čke) tohto gýča huliakovského typu zvonka i zvnútra... Ono sa aj z toho občas priťaží. Lebo len slepý nevidí a hluchý nepočuje, že v týchto „vežičkách“, v týchto ich haciendách a tajomných hradoch, v tých ich „skromných“ vilkách na riviérach v Chorvátsku, Francúzsku..., v účtoch v daňových rajoch... je skryté naše úbohé zdravotníctvo, žalostné školstvo a vzdelávanie, úpadok tejto krajiny...
Je na nás, ako s tým naložíme, ako sa k tomu postavíme. Či ostaneme ľahostajní (onehda som písal blog na túto tému – Ľahostajnosť naša každodenná), alebo naopak, NEBUDEME TICHO ! Áno, stále, každý boží deň nové kauzy, nové zlodejstvá, nové tunely, nová ryža. Nové vyhrážky, zastrašovania, falošné obviňovania, trestné oznámenia. A polovička tohto bohabojného národa im to toleruje, ba im ešte v tom fandí, drukuje im, lebo Matovič, Odor, Naď, Heger, Čaputová, Radičová, Söröš, mimovládky, Ukrajinci, Gruzínske légie, mimozemšťania... Nebotyčná hlúposť a hlavne nevzdelanosť... Tupému národu sa ľahko vládne, podhodíš nejaké tie "sociálne istoty" a zobká ti z ruky...
Našťastie ešte nie všetci skĺzli do toho marazmu, do toho ich sveta amorálnosti, pretvárky a lži. Preto sa stále (vždy) oplatí bojovať. Čeliť zlu a obhajovať pravdu a dobro. Aj keď opozičná Šípková Ruženka v rôznych metamorfózach sladko a spokojne spinká. Stále však to nie je ešte ani zďaleka také zlé, ako to bolo za boľševika. A vtedy hŕstka statočných dokázala aj za cenu veľkých obetí a utrpenia zlomiť túto červenú čvargu, verili, že to má zmysel a význam. A malo. Sakramentsky veľký a podstatný. Tak to by si mali uvedomiť všetci tí, ktorí ešte vedia, kde je sever, kde sú a ktoré sú to tie hodnoty, o ktoré treba viesť zápas a nevzdávať to. A to by si mala uvedomiť hlavne mladá a stredná generácia, pretože ide o ich budúcnosť. Je smutné sa na protestoch obzrieť do davu a vidieť, ako žalostne málo je tam práve tých, ktorí by tú zástavu nádeje a boja za spravodlivosť, demokraciu, právny štát a slobodu mali držať vysoko a v prvej línii. Lenže vlajkonosičmi sme v prevažnej väčšine my starci, my pamätníci na časy minulé a podlé, my ktorí bojujeme za naše deti a vnúčatá. My by sme ten boj v podstate už absolvovať ani nemuseli, my to tu už nejako doklepeme. S doktormi Plzňom, Gambrinusom, s Müllerom aj Thurgauom, či s inými spoľahlivými a osvedčenými priateľmi... Mrzí ma, že to však zase nechávajú v prevažnej miere na nás, na našich pleciach...
Ale ešte čo to znesieme a zvládneme...
Možno...
A či už v tej Moskve súdruh preceda bude alebo nie, je potrebné sa neustále stretávať na protestoch na tých našich námestiach SLOBODY. Najbližšie 8.Mája.
Lebo Slovensko nie je a nebude súčasťou toho jeho veľkého RuSSka, SLOVENSKO JE EURÓPA !
