horia ohne (aj) pionierskych vatier,
ozýva sa šťastný spev a smiech (v súčasnosti na lúkach a v lesoch podstatne viacej)...
V dnešnej neželanej Koronadobe sme boli rôznymi nariadeniami a odporúčaniami krízovými epidemiológmi, infektológmi, politikmi či už dobrovoľne, samozodpovedne či „nasilu“ karantenizovaní vo svojich domácnostiach, vo svojich obydliach (Zostaňte doma). Asi jediným možným rozumným spôsobom, ako redukovať naše sociálne kontakty za účelom zabránenia expanzie Korony. A tak jediným únikom zo zovretia štyroch stien (okrem práceschopnosti a rešpektovania našich nutričných potrieb) sa stala naša Matka Príroda. Niektorí si aspoň takto oživili svoje staré spomienky a v duchu Jean-Jacques Rousseau „oprášili“ návrat k prírode – což rozhodne dobré a chválihodné a v tejto dobe Korony zvlášť), niektorí akoby objavili a zaradili tento prirodzený skvost do svojho portfólia po prvý krát. Samozrejme so všetkými dôsledkami a dopadmi, ktoré tieto nájazdy do prírody vyvolali. Tá voľnosť, tá sloboda, ktorú nám matička príroda ponúka, akoby mávnutím čarovného prútika nás razom zbavovala všetkých tých atribútov, ktoré nás v súčasnosti „preslávili“ a ktoré sme si so cťou osvojili – teda zodpovednosti , ohľaduplnosti, spolupatričnosti a hlavne pokory k nej samej (teda prírode). Ak už sa nejedná o priame nebezpečenstvo, ak už nejde „o život“ , tak sme znova nepoučiteľní, nenapraviteľní. Opúšťame zásady a princípy, ktoré by v akejkoľvek situácii mali byť našou osobnostnou hodnotovou výbavou. Správame sa v prírode a k tej prírode, v tejto oáze zdravia a našej záchrany egoisticky, koristnícky, v prvom rade nám zase ide len a len o naše vlastné záujmy. Nerešpektujeme isté pravidlá ochrany tejto prírody, ktorej sme len jej súčasťou a ak chceme prežiť, musíme s ňou žiť v súlade. Inej možnosti niet, inej možnosti niet ani v boji s vírusmi, teda aj s tou Koronou. Nestačí len niečo deklarovať, treba to aj napĺňať. Ono to s tým pobytom v prírode nie je vonkoncom tak, ako napr. s „pobytom“ v nákupných či zábavných centrách (hoci aj tam platia isté pravidlá, aj tam sú určité mantinely). A pravidlá, zásady má aj príroda a tie si treba osvojiť a neobchádzať ich. Väčšina práve týchto „nákupných turistov“ (nuž chápem, že im ich „zábavky“ a voľno časové aktivity Korona odňala a jediným ich „novým ihriskom“ je príroda – nič proti tomu, príroda patrí nám všetkým) akoby tú prírodu brala len ako jej ďalšiu zábavku na akýkoľvek spôsob, bez pravidiel a istých zásad. Žiadna príručka, žiadny manuál „chodenie do prírody“ neexistuje (ale tu by sa im rozhodne zišiel), každý to musí nájsť v sebe, musí to vo svojom vnútri cítiť. To že necítia, nevedia, alebo aj nechcú vedieť, dokazuje ich neúmerne hlučné správanie, často, bohužiaľ, aj spojené s alkoholickými „pôžitkami“, plašenie a stresovanie lesnej zveri, vtáctva, pôvodných a prirodzených obyvateľov týchto lokalít – to len ak by nevedeli -, množstvom kadejakého odpadu , ktorí si tu „odložili“ (aj takých detských plienok, čo vy na to (podaktoré) mamičky s kočíkmi), zgrupovávania sa väčších skupiniek ľudí (samozrejme bez rúšok) nie je žiadnou výnimkou. A to rozhodne nie je ani zďaleka všetko. Tú zodpovednosť sme akosi prirýchlo zanechali za zatvorenými dverami našich príbytkov...
Dlho pretrvávajúcim problémom v našich lesoch sú aj vozidlá, štvorkolky, endurá. A v tejto Koronadobe zvlášť. Akoby sa s nimi vrece roztrhlo. Akoby im Korona dala krídla, umožňovala bezbrehý rozlet, búrala akékoľvek zábrany, akoby Korona im na to dala zelenú. Na asfaltových cestách, na účelových lesných komunikáciách, všade kde sa im podarí arogantne prešmyknúť, bez akýchkoľvek zábran hocikde mirnix-dirnix zaparkovať. Ich drzosť a bohorovnosť nemá hranice. Viem, že polícia nemá dostatok kapacít a nemôže byť všade. Ale tento dlhodobý a notorický problém by sme mali začať systémovo riešiť a už konečne aj vyriešiť. V súčinnosti s mestskou a štátnou políciou, s majiteľmi, vlastníkmi a správcami pozemkov a lesov...
Je tu absencia úcty a rešpektu k rôznym nariadeniam, zákonom týkajúcich sa pobytu v prírode, ktoré vydávajú autority k tomu povolané (aký to paradox v správaní a rešpektu k autoritám ohľadne Korony). Napr. : Hasičský a záchranný útvar Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vyhlásil čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiarov na lesných pozemkoch a ich ochrannom pásme (50 m od hranice lesného pozemku) na území Bratislavy od 8.4.2020 od 14:00 hod. do odvolania. Lenže bohužiaľ zďaleka nie všetci občania a „návštevníci“ lesov toto nariadenie rešpektovali. V podstate na každej lúke, v lesoch na vyhradených ohniskách si ľudia opekali, akoby sa nechumelilo, horeli ohne pionierskych i dospeláckych vatier zvrchovanosti... Chodím do lesov pravidelne, či už na bike alebo peši, pravidelne týchto ľudí na to upozorňujem (Pánova lúka, Červený kríž, Biely kríž, Malý Slavín, Kačín atď., atď.). Niektorí to „zoberú“ (možno jedným uchom dnu, druhým von), v podstate sú slušní, vraj nevedeli. Ale sú aj tí druhí, agresívni, ktorým nehodno radiť, pripomínať, ktorým nikto nebude nakazovať, nariaďovať, ktorí sú ochotní sa aj za „svoju pravdu“ a za „svoje nároky a slobodu“ aj pobiť, riešiť to fyzicky... Nepochopili, že sloboda znamená aj zodpovednosť. Čo tam po nejakom možnom požiari (zvlášť keď na Slovensku v tejto súčasnej Sahare horí „za každým rohom“), čo tam po nejakom nariadení (taká analógia s koronou na náš spôsob – čo tam po karanténe, nebude ma predsa nikto obmedzovať)... Nedeľná ssporadická dažďová kvapka pravdepodobne ukončila načas toto nebezpečenstvo požiarov, ale obávam sa že vonkoncom neukončila a nespláchla arogantnosť správania týchto „nájazdníkov“ a neosvietila ich v tomto duchu rešpektu a ochrany prírody, celej jej flóry vrátane jej fauny. A obávam sa, že sa to netýka len „našich“ Malých Karpát, že tento „vírus“ je rozlezený po celom našom Slovensku.
Nuž skúsme v týchto našich ťažkých časoch sa správať zodpovedne a empaticky nielen na Koronapoli, ale aj na území našej Matičky Prírody. Lebo ak nie, vráti sa nám to. A bude to stokrát horšie ako Korona, bude to fatálne...
