Legendárny tatranský chatár Viktor Beránek končí po takmer 50 rokoch chatárčenia na „svojej“ vysokohorskej chate, ktorej obetoval a zasvätil skoro celý svoj produktívny horalský život.
Jeho chatársku púť ukončilo výberové konanie Klubu slovenských turistov (KST) a Slovenského horolezeckého spolku (SHS) JAMES, ktoré vyvolalo medzi turistickou i horolezeckou komunitou mnohé otázniky a nejasnosti.
Viktor Beránek je chatárska legenda, hoc sám Viktor toto označenie nemá rád. Ale ak niekto tých 50 rokov žije s tou „svojou“ chatou a žije pre ňu, a nikdy ju neopustil, nepodviedol a ani sa s ňou nerozviedol, tak tou žijúcou legendou skutočne aj je. A aby ňou bol, aby sa ňou mohol stať (a aj sa stal), tak to musel s tou svojou láskou k tejto „jeho“ chate myslieť vždy vážne, úprimne, nezištne, musel v tejto rovine myslieť srdcom. Zamiloval sa do nej, do tej svojej práce a obete k nej cez svoju lásku k horám, k prírode. Bola to a stále je to jeho celoživotná láska. Je to stále jeho filozofia bytia a tomu podriaďoval všetko, aby toto „manželstvo“ v horách vydržalo, fungovalo, napredovalo. Budoval, opatroval, staral sa, vynášal, pomáhal, udržiaval, vrátane všetkých tých nenahraditeľných a potrebných medziľudských vzťahov v chatárskom živote, delil sa a rozdával svoju veľkú dušu chatára...
Hory a chata sa stali jeho domovom, útočiskom, oázou, slobodou mysle, ducha i bytia. Bol (a stále je) ich neoddeliteľnou súčasťou. Nestretávali sme ho len na samotnej chate, ale aj na turistických chodníkoch s krošňou na chrbte. Dosiaľ je aktívnym vysokohorským nosičom, dosiaľ je horalom, dosiaľ je priamym človekom...
Takíto ľudia zanechajú v horách stopu, ktorú nemožno vymazať, ktorú nemožno prehliadnuť. Slušnosť, pracovitosť, férovosť a láska k horám – tie zostanú v tých, ktorí hory milujú, ktorí v nich žijú, ktorí sa im obetovali. To je dedičstvo, to sú hodnoty, ktoré nezhnijú ani pod tlakom peňazí, ani pod argumentom, že sa treba „prispôsobiť dobe“. Hodnoty, ktoré zostanú navždy v týchto ľuďoch, ktoré zostanú v nás, ktorí to cítime rovnako...
Jeho chatársku dušu ranilo rozhodnutie KST a SHS JAMES. Ako keď vám zoberú vaše dieťa, ako keď vás odlúčia od vašej rodiny, od vašej lásky, keď vám pretnú vaše siločiary života. Áno, nič netrvá večne, nikto nemá vyárendované svoje miesto na slnku naveky, nikto nie je nenahraditeľný. Ale sú (alebo mali by byť) isté pravidlá slušnosti a morálky, ktoré ozrejmia a osvetlia dané rozhodnutia. Transparentnosť a férovosť, ktoré vyvrátia všetky pochybnosti. Zatiaľ sa tak však neudialo. KST a SHS JAMES rozhodli, ako rozhodli, tak nech nájdu odvahu na zverejnenie svojho rozhodnutia. Nech zverejnia všetky ponuky uchádzačov vo výberovom konaní, nech zverejnia podrobne všetky kritériá pre výber uchádzačov, nech zverejnia bodovanie uchádzačov. A nech menovite a konkrétne zverejnia, prečo daný uchádzač uspel, resp. nebol úspešný.
Ono rozhodne nevzbudzuje dôveru ani to, že Téryho chata bude mať za chatára člena výkonného výboru KST a Chata pod Rysmi člena majetkovej komisie. Presne tej, ktorá má na starosti aj vysokohorské chaty. Nie je toto náhodou konflikt záujmov ? Prečo na Slovensku stále po slovensky ? ...
Skupinová príprava na objektívne a transparentné výberové konanie.
Zľava: Filip Kuffa , Drahoslav Dúbravský - predseda majetkovej komisie KST, Peter Švec - predseda KST, Tomáš Hvizdák - člen výkonného výboru KST zodpovedný za IT, marketing a propagáciu, novozvolený chatár na Téryho chate.
A súdružku Romanu Tabak, ktorá sa s obľubou kúpe v tatranských potokoch a vodopádoch, netreba snáď ani predstavovať...Ináč tie vysokohorské lodičky jej slušia...
No nemôžem si pomôcť, ale evokujeme mi to rovnako nedávno podivný tender na záchranky pod kuratelou Šaška (Šaša ?), prej , prepytujem, ministra zdravotníctva. Doteraz nebolo z tendra zverejnené nič – ani kto, ani za čo, ani prečo... Vraj tender bol zrušený, nemáme sa pýtať... Akoby už všetci v tejto džamahírii postupovali podľa rovnakého vzorca, brali si príklad zo šašov...To tu skutočne už všetky tie Kuffy a Taraby riadia aj vysokohorské chaty ? To nestačí, že tu ničia národné parky, že tu ničia prírodu, kántria lesy, strieľajú vlkov a medvede, ničia životné prostredie ? Je na vás, aby ste to, páni funkcionári, vyvrátili...
Samozrejme, že takýto prístup a spôsob zanechá v každom slušnom a čestnom človeku stopu, jazvu v srdci. Viktor Beránek otvára svoju ranenú dušu – „My, ľudia z hôr, sme sa nikdy veľmi nestarali o to, čo sa deje tam dolu. Intrigy, funkcie, marazmus – to všetko zostávalo pod nami. Pozerali sme sa na to s odstupom, s nadhľadom, z výšky, kde sa človek učí iným hodnotám. Vždy sme verili, že hory sú posledné útočisko slobody, že tam sa človek nenechá chytiť do pasce honby za majetkami, že tam zostane čistota, ktorá sa už inde rýchlo stráca.
Ale zdá sa, že časy sa menia. A najhoršie na tom je, že honba za hmotnými statkami sa stala epidémiou, ktorá preniká už aj sem, k nám do hôr. Kde sú ideály slobody v horách, ktoré sme my starší naozaj žili ? Kde je ten pocit, keď večer na chate zapadlo slnko, zasvietili petrolejky a v kúte niekto potichu brnkal na gitaru? To bola odmena za ťažký deň – pokoj, ticho a vedomie, že človek niečo skutočné spravil“...
Skončila jedna púť, bude nasledovať určite ďalšia. Slnko opäť vyjde. Viktor hory neopustí, vie, že hory ho podržia, že sú v spoločnej symbióze, že sú zrastení dušou i telom. Vie, že horám rozumie a vie, že hory rozumejú jemu. Nerozumie len „novým“ ľuďom. Vidí, že do tých hôr prichádzajú už iní ľudia, ľudia ktorí neváhajú hodiť cez palubu tatranskú chatársku a nosičskú legendu, ikonu medzi chatármi, nosičmi, turistami. Cíti a vníma to tak, že sa tá čistota morálky a cti už začína vytrácať aj v horách, že už aj tu nastupuje pretvárka, lož a faloš...
Že je niečo zhnité v štáte dánskom (Slovakistan / Absurdistan) vieme už dávno. Ale dúfali sme, že hory a duch horalstva, priateľstva a spolupatričnosti naviazaných na spoločnom lane sa tomu ubránia. Dúfali sme asi márne...
Akú divnú dobu to žijeme, ak sme všetok tento marazmus mohli dopustiť...
Viktor a všetci slušní horali držte sa a nedajte sa zlomiť...
A ĎAKUJEME, že ste boli, že ste a že vždy budete na tej správnej strane, na strane hodnôt a morálky, ktoré sa vo svete hôr a prírody nedajú zlomiť !!!
Pevné zdravie a neutíchajúci entuziazmus vo svete hôr, prírody a slušných ľudí
