Tak vás tu zase máme bratia zachvatčiki zo zeme Putinovej, tak vás tu máme vnuci Stalinovi... Jedine Matovič (a nerozoberajme teraz, prosím, Matoviča) zase ukázal že má gule - ukázal mu prostredník s odkazom, že sa na odobrení a požehnaní krvavých paprčí nezúčastní...
Keď smiešny a infantilný Kapitáň posielal zdravice do „jeho“ RuSSka, či sa zúčastňoval vojenských prehliadok v zemi zasnúbenej, tak to pri tomto pánovi Kapitáňovi bolo skôr smiešne ako vážne. Ale ak akýsi Gašparko oficiálne privíta na „posvätnej“ pôde ľudu tejto krajiny istého Bratčikova (no s kým sa už bratať ak nie s Bratčikovom), je to viac ako na zdvihnutie obočia. Ale keď si obskúrna, nesvojprávna postavička vecí zahraničných (Conchita) urobí do svojho albumu promo foto (vnúčence budú mať isto radosť a budú na svojho deda určite nesmierne hrdé) priamo na ruSSkej ambasáde zla pri oslavách štátu, ktorý napadá cudzie krajiny, vraždí ľudí (vojakov i civilistov) a unáša deti z napadnutej a suverénnej krajiny, tak to je viac ako na zdvihnutý prst. No ale keď prezident krajiny, keď hlava suverénneho štátu, keď človek s najvyššou ústavnou funkciou oficiálne pozve na svoju celebrejšn predstaviteľov krajiny, ktorú za jej agresiu a porušenie medzinárodného práva odsúdil celý (aby bolo jasné CELÝ) civilizovaný svet, tak to už nie je ani smiešne, ani na zdvihnutie obočia či prsta, to nie je poľutovaniahodné, to je odsúdeniahodné (teda okrem nesmiernej hanby, ktorou len zdupľoval celosvetovú hanbu konšpirátora a antivaxera Kotlára vo svete štátov WHO). Svojím prvým krokom nasmeroval tento nadstranícky prezident mieru (asi toho ruského) túto krajinu nie na štyri svetové strany, ale, už sa to nedá zaprieť, na jednu. A nie je to ani juh, ani západ. A ani sever.
Namiesto toho, aby sme smerovali túto krajinu k osvedčeným civilizačným hodnotám a k západnej kultúre, kam táto krajina rozhodne patrí, otáčam(t)e kormidlo dejín zase späť, do časov minulých.
Takže čakám na odpoveď – na čo sme chodili v '89 na námestia, načo Michal Kocáb poslal týchto vojnových súdruhov tam, kam patria, načo sme protestovali na námestiach v 2018, načo chodíme na námestia teraz ? To už sme zabudli na rok '68, hlavne tí, čo sme ho zažili a prežili ?
Aby sme ich tu mali, týchto vašich bratov, znova, aby sme sa s nimi zase bratali, objímali, aby ONI boli našimi vzormi ? Nie ďakujeme, neprosíme.
Nechceme, aby sa tu znova „preháňali ako za vojny“, nechceme sa znova zdraviť „Práci česť !“
NECHCEME BYŤ ZNOVA RUSSKOU GUBERNIOU !!!
A ešte niečo - NEBUDEME DRŽAŤ HUBU A KROK !!!
A na dôvažok – NEPĽUJTE UKRAJINCOM DO TVÁRE !!!
