Minulý týždeň bol v sekcii Blogy uverejnený blog Petra Bolebrucha pod názvom : Atentát na Roberta Fica – pochybnosti :
https://blog.sme.sk/bolebruch/politika/atentat-na-roberta-fica-pochybnosti?ref=tit
Už je nedostupný, nedá sa dohľadať. Ako uvádza sám autor vo svojom následnom blogu z 28.5.2024
(mimochodom tiež nie v hlavnej lište Blogy, našiel som ho len pod jeho menom), sám netuší prečo : „Mal som tu podobný článok minulý týždeň bol tu pol dňa a mal za tú dobu 34 tisíc čítaní a SME mi ho stiahlo aby sa nedal čítať. Toto mi už urobili s troma veľmi čítanými článkami... V poriadku ak mi článok stiahnete napíšte mi aspoň dôvod“...
Nuž predpokladal by som, že keď som sa ako bloger sem prihlasoval, budem mať na tejto platforme pri dodržiavaní pravidiel slušnosti a etického kódexu tú proklamovanú slobodu slova a budem môcť ju vo svojich úvahách slobodne a voľne šíriť. Predpokladám, že s rovnakými pravidlami súhlasil aj Peter Bolebruch, nakoľko tu má už uverejnených nemálo článkov (54) s množstvom súhlasných lajkov (5177). Nezaregistroval som, že by šíril nenávisť, alebo vedome klamal a šíril nepravdy. Kladie legitímne otázky, zamýšľa sa, zo svojho uhla pohľadu robí subjektívne závery. To sa snáď môže, všetci slušní blogeri k tomu takto pristupujú.
Neviem, čo bolo príčinou odstránenie inkriminovaného blogu, nakoľko som si ho nestihol prečítať a ani nikde už nie je dostupný. Ale zaujímali ma jeho úvahy, analýzy, nakoľko nie je zďaleka jediný (vrátane mňa), kto má v celom tomto príbehu (povedané slovami klasika „v takom normálnom ľudskom príbehu“) nezodpovedané otázky (mnoho otázok). A aj vo vašej tejto rubrike sú viaceré články, ktoré sa tejto téme nevyhýbajú (a sú publikované), naopak kladú otázky. A vzhľadom ako sa to udialo, čo sa potom odohralo a ako sa to celé (ne)komunikuje, sú tie otázky nielen legitímne, ale aj nanajvýš potrebné, nie pre nás, ale pre chod tejto krajiny.
Alebo otázky ohľadne pána precedu už sa nesmú, už rozhoduje len politbyro SMER-u, čo sa môže a čo nie (ale minimálne polovica obyvateľov tejto krajiny má iné smerovanie, iné názory a pohľady) , už aj vy ako „nezávislé“ médium ste prijali túto hru normalizácie (a cenzúry), ktorá stále viac a neúprosne (dokonca ešte rýchlejšie ako po '68) nás dáva opäť raz do košiara „poslušnosti“ a robí z nás opäť „uvedomelých“ občanov ?
Áno, je tu ochrana osobných údajov (zvláštne, že aj v tom to prípade len pre niekoho), ale pán preceda je vysoký ústavný činiteľ tejto krajiny (premiér, ak by dakto náhodou netušil) a občania tejto krajiny majú právo na informácie ohľadom všetkého toho, čo s chodom tejto krajiny súvisí a majú legitímne právo klásť v tomto smere aj otázky. Tie otázky, ktoré by ste však v prvom rade mali klásť vy – médiá, vy žurnalisti. Mali by ste byť prví, ktorí budú stáť na barikádach boja za slobodu slova, nezávislosť a práva na informácie. Keďže sa však nepýtate vy (a ani opoziční poslanci), pýtame sa (aj za vás) my občania, ktorým veci verejné, sloboda, demokracia, slušnosť a morálka nie sú cudzie, nie sú ľahostajné...
Kožu si nikto nezachráni tým, že prestane bojovať, že nebude hájiť skutočné hodnoty a začne kolaborovať. Aj tá kolaborácia raz skončí (aj tá naša skončila v '89, škoda len, že kolaboranti zostali...). Treba držať spolu, byť na jednej lodi. Pán Kapitáň si už brúsi zuby, jak s vami zatočí, jak vám (ale i nám) vykrúti krky, ako vás bude trestať. Odpoveďou je zomknúť sa. Zastať sa RTVS, zastať sa Michala Kovačiča (ale i mnohých ďalších slušných a nebojácnych novinárov a médií – škoda len, že ste tento princíp neuplatnili aj onehda pri Marekovi Vagovičovi...), ostať na princípoch solidarity a empatie, lebo len, budem sa opakovať (ale opakovanie toť matka múdrosti) – V JEDNOTE JE SILA !
Sme nepoučiteľní, individuálne záujmy zase valcujú tie celospoločenské. Je tu však ešte stále dosť slušných a poctivých ľudí, ktorí dávajú nádej.
Tú nádej si nedajme vziať.
A nedajme si vziať ani tú slobodu slova...
