Škoda však, že ten starý rok končíme a ten nový začíname už dlhé roky nie práve v pokoji a porozumení, že každoročne sa táto recidíva opakuje.
(Nemám nič proti oslavám (silvestrovským a i.), zábave, ak je to zorganizované tak, že to neobmedzuje a neohrozuje niekoho ďalšieho. Treba si ale jednoznačne uvedomiť, že to, čo niekomu prináša radosť a pocity šťastia, môže naopak tým druhým rozsievať stres a bolesť. Nie každý sa vyžíva v ohromujúcich zvukoch "praskania" ohňostrojov doprevádzaných nevídanou decibelovou a blikotajúcou kulisou "tretej svetovej vojny". Totižto v každej verejnej lokalite žijú a bývajú ľudia (i zvieratá), ktorí dávajú prednosť inému spôsobu vyjadrenia svojich pocitov).
Plne preto súhlasím a pripájam sa k protestom a odsúdeniu týchto nezmyselných orgií. Tejto téme a tejto problematike sa venujem už minimálne dve desaťročia, ale v podstate márne (tak ako klesá Dunaj pri Komárne). Isté ústupky a posuny smerom ku zdravému rozumu sa predsa len podarilo dosiahnuť (iniciatíva STOP PETARDÁM, prijatie VZN na zasadnutí mestského zastupiteľstva 26. septembra 2016 ohľadne používania „zábavnej“ pyrotechniky s účinnosťou od 1.novembra 2016 na celom území Bratislavy), ale zábavy chtiví ľudia si z toho ťažkú hlavu nerobia. Ich chtíč je silnejší ako akékoľvek apely na ten zdravý rozum, na ohľaduplnosť voči svojmu okoliu, voči prírode (flóre, ale i jej hospodárskej, domácej a domestikovanej ako i divožijúcej faune), voči životnému prostrediu. Vždy si kladiem tú istú otázku : dokedy ešte budú slušní ľudia (a zvieratá) trpieť aroganciou, intoleranciou, egoizmom a neprispôsobivosťou neslušných ľudí ? So stále rovnakou odpoveďou – majú nás (rovnako ako i tú flóru, faunu, životné prostredie) v paži, majú to všetko na saláme, na háku... No bodaj by nie, keď tu dodržiavanie pravidiel, zákonov, vyhlášok, odporúčaní sa nenosí, keď ich flagrantné porušovanie sa dlhodobo nerieši, nepostihuje, netrestá...
Ešte pred „naším letopočtom“ (za boľševika) tu boli na tom našom Slovensku tri celoslovenské sviatky – MDŽ, Jozefa a do partie Troch Kráľov sa hrdo hlásil samozrejme neodmysliteľný Silvester. Revolúciu „veľkolepo“ prežil a tieto „kultúrne“ tradície a zvyky a svoje miesto na výslní si „uhájil“ už len Silvester. Folklór povinnej jazdy „veľkolepej zábavy“ a nutnosti ožrať sa si v najpravdivejšom a najautentickejšom našom seriáli „Pije celé Slovensko“ neohrozene „obhájil“ už (chvalabohu) len najsvätejší Silvester s pridanou hodnotou rozpútania „tretej svetovej vojny“ o polnoci. Aké čarovné a potrebné... Niet nad naše obyčaje...
Niekto tu však drží opraty (otázka znie aké – militantné, pacifistické, liberálne, či iné nedefinované...). Ale ako, keď recidíva rok čo rok pokračuje. Ako, keď majú na držanie tých oprát aj nástroje a „skutek aj tak utek“. Dokonca aj v týchto nedobrých korona časoch, keď k tradičným opatreniam „v rámci zákona“, tu máme aj „nadstavbu“ vo forme núdzového stavu, zákazu vychádzania a ešte k tomu aj všade prítomný vírus kdekoľvek v okolí a v ktorejkoľvek hodine. A tu po vypuknutí tretej svetovej sa z médií dozvedáme, že orgány (ne)činné v trestnom konaní riešili v Bratislave celkom 13 priestupkov občanov. Tak to si mohli radšej tieto rituálne tanečky odpustiť. Tieto výsmechy, tieto pľuvance do tváre si slušní ľudia, poctiví občania, ktorí dodržiavajú opatrenia a riadia sa nariadeniami (aj keď nie vždy sú s nimi plne stotožnení...), si rozhodne nezaslúžia...
Silvester som v podstate vždy považoval za akýsi test, kam sa ľudia uberajú, kam smerujú, čo preferujú, či za otázku, či tento bohabojný národ blbne. Po skúsenostiach z posledných rokov, s dôrazom na posledné covidové roky, som dospel k názoru, že B je správne.
A pomôžem si tým, čo som pertraktoval už v minulosti a zopakujem to :
„spoliehať sa len na slušnosť a zdravý rozum, ako sa ukazuje aj v týchto veľmi ťažkých a smutných časoch, je len, bohužiaľ, naivita a chiméra. Ak tu nie je (v tomto prípade evidentne) vymožiteľnosť práva, musí nastúpiť reštrikcia. V tomto prípade úplný a bezodkladný zákaz predaja tejto nezmyselnej munície“...
Ukazujú to aj posledné smutné prípady a štatistiky zo sveta v danej silvestrovskej noci „zábavy“. Mŕtvi i zranení v Rakúsku, Nemecku, požiare spôsobené „zábavnou“ pyrotechnikou všade vo svete, 700 zdemolovaných áut vo Francúzsku, atď., atď.
Precitneme už konečne ?
Venoval som sa tejto problematike dlhodobo a na viacerých frontoch (keď bojujú „oni“, bojujem aj ja - avšak inými zbraňami). Vyvíjal som a vyvíjam iniciatívu ohľadne úplného zákazu predaja „zbraní intolerancie a chorého myslenia“, oslovoval som a oslovujem patričné orgány a inštitúcie, čo to majú vo svojej pracovnej náplni a kompetenciách, za Bratislavu primátorov i starostov jednotlivých mestských častí, políciu - štátnu i mestskú - nevynímajúc, ministrov, poslancov, napísal som nejaký ten blog...
Neprestanem v tom až dovtedy, kedy si nedajú (nedáme) dolu klapky z očí a nevyberú (nevyberieme) si štuple z uší...
Ale mám obavy. Sme nepoučiteľní a asi aj nenapraviteľní. A rozhodne nielen tu na Slovensku. Celé ľudstvo smeruje ku krajším zajtrajškom dláždením si cesty do pekla... Správa sa ako predátor, lebo predátorom aj je... Ale objavil sa tu silný protihráč. Predátorom sa môže stať, aj vďaka nášmu správaniu, práve on. Ten vírus tu uprace nakoniec za nás...
