Lebo sa to môže kľudne stať, ak nebudeme správne hrať s našimi kartami.
Bratislava ako hlavné kapitánske mólo tejto ešte stále svojprávnej republiky by mala byť vlajkovou loďou flotily protificovských protestov naprieč celou krajinou. A osádka odhodlaných by sa mala rozširovať, počty ochotných námorníkov narastať, rady našej námornej pechoty navyšovať. Trend je však opačný, je nás na ostrove SLOBODY stále menej a menej, hoc situácia v našich súradniciach je stále horšia, dramatickejšia a nebezpečnejšia (teda aspoň v BA je to ako v Bermudskom trojuholníku, strácajú sa ľudia, verím, že NÁDEJ však ostáva). Predpoklad, že už nie len výstrahy ale už aj konkrétne činy súčasných mocných prebudí tento národ z letargie a apatie a opäť ho postaví na nohy a vyburcuje na odpor, je, zdá sa, iluzórny. Je hrozné sledovať tento "národ", kam smeruje, kam sa rúti a kam nás zase do akej žumpy chcú tieto fice vtiahnuť. Gde sú však všetci tí statoční ľudia, Gde sú tí nebojácni bojovníci, ktorí by mali byť baranidlom na prelamovanie brán neslobody, klamstva a kolaborácie ? Gde tí ľudia sú ? ...
Tým, ktorým je to lauter jedno, ktorí sú ľahostajní a imúnni k veciam verejným a dejinným zlomom, ktorí to všetko majú hlboko v paži, by som len odkázal, že... No zachováme radšej dekórum a poviem to kulantne - len sa potom nečudujte... A tým, ktorí stoja na správnej strane barikády, by som sa chcel poďakovať za moje vnučky a tým, ktorí stále nevedia, Gde je ten sever (a vzhliadajú na vostok), len avizujem, že sa musia rozhodnúť medzi "Zdrastvujte daragije druzja" alebo "RuSSkij karábľ idi na xuj !" A kto nie je rozhodnutý, kto je stále "v neistote", jazdu na ruSSkom karábli mu môžem osobne dôverne popísať. Pod ruSSouu čižmou som sa plavil bezmála 40 rokov...
STAČILO, NEPROSÍM !!! Títo nerozhodní sa musia rozhodnúť, či si vyberú bezpečné vody západného civilizovaného sveta, alebo jedného „pekného“ rána stroskotajú v rozbúrených a kalných vlnách ríše zla. Záchranné koleso nám za Fica už nikto nehodí, pôjdeme všetci cez palubu aj s týmito falošnými kapitánmi (i Kapitáňmi)...
Boli takí, ktorí si november '89 ani nevšimli, ktorí kachličkovali kúpeľne. Niektorí súčasní nešťastníci si teraz zase nevšímajú, že sme opäť raz na prahu zlomu našich dejín...
Poučenie z krízového vývoja :
Všetci, ktorí priložia ruku k dielu, predovšetkým organizátori týchto protestov a všetkých protivládnych akcií, i tí, ktorí sa týchto podujatí nezištne zúčastňujú, si zaslúžia obdiv a poďakovanie za ich úsilie, nezlomnosť a občiansku odvahu. Klobúk dole.
Ale je tu zopár ALE. Treba ľudí na námestia a do ulíc pritiahnuť stále viac a viac. V prvom rade sa treba zamyslieť na časoch organizovania protestov. Piatky podvečer sa jednoznačne javí ako úplne nevhodný termín. Už je jar, netreba zabudnúť. Jeden „vydarený“ prezident, súdruh Antonín Novotný, onehda svojím verným občanom hovoril – je jar, treba orať. A nabádal ich – vyjdite do polí, sejte, orte, aby bylo více mléka, másla a tešínskych jablek... No na konci dňa aj tak nebylo... Aj keď už teraz ľudia nechodia do polí, chodia na víkend na záhradky, na chalupy. Hold majú iné priority, bohužiaľ. Nenadarmo sa hovorí, že sme národ holubičí...
Treba sa zamyslieť aj nad dramaturgiou protestov. Možno by údernosti prospelo nebazírovať stále len na Námestí Slobody (v BA), ale zorganizovať aj masový pochod cez centrum mesta, ktorý by nevynechal sídla ruSSkej ambasády zla a v súčasnej situácii už ani tej americkej, kde by sme deklarovali o.i. podporu Ukrajine a ukrajinskému ľudu a vyjadrili aj náš postoj k fašisticko-imperálnemu RuSSku i k súčasnej podivuhodnej americkej dvojici Elon & Donald.
Ďalším ALE je nebazírovať tvrdohlavo na organizovaní len čisto občianskych protestov. Áno, tá občianska angažovanosť je účinná a úderná zbraň, nie je to málo. Naopak. Je potrebná nadovšetko, je to veľká sila. Optimálne by však bolo, keby sa pridala aj súčasná opozícia (parlamentná i neparlamentná) a aby buď samostatne, ale v tom lepšom prípade sa spojila s občianskymi iniciatívami, ktoré momentálne (väčšinou) organizujú protesty a vzájomne sa nevylučovali, resp. nehrali na „apolitickú“ strunu. Už som to spomínal, ale keďže opakovanie je matka múdrosti, zopakujem :
„Občianske iniciatívy (kultúrna obec, ochranárske a mierové združenia, študentské i profesijné organizácie, etc...) robia organizovaním protestov, zbierok, vyhláseniami, svojimi stanoviskami, humanitárnou pomocou... úžasnú a záslužnú prácu, ktorou suplujú štát, či politické strany, reprezentujú slušných občanov tejto krajiny. Klobúk dole, patrí im za to vďaka, veľké uznanie. Lenže by si mali na druhej strane uvedomiť, že záujem o veci verejné (a všetko to, čo som spomenul tým je) je rozhodne silný občiansky postoj, ale zároveň je to politika vykonávaná na občianskej báze. A je to jedno, či je to vykonávané na ulici, na námestiach, v médiách, písaním blogov, organizovaním petícií, či množstvom ďalších akcií v rôznych formách. Politika neznamená niečo hrozného, politiku robia hroznou hrozní ľudia, konkrétni politici zla. Oni to slovo sprofanovali, urobili z toho slova strašiaka. Organizátori protestov (a všetkých tých iných akcií) sú rovnako politici, ako my občania, ktorí sa tých protestoch zúčastňujeme. Všetci vyjadrujeme svoj politický názor a zároveň je to nás občiansky postoj. Sú to spojené nádoby, nedá sa to oddeliť. A nebudú (ani náhodou) apolitickí, keď sa na protestoch budú dištancovať od "spriatelených" politických strán. Naopak, je to podľa mňa chybou a nepochopením tohto nášho občiansko-politického boja dobra so zlom ...
Lenže to by sa tá naša opozičná spiaca Šípková Ruženka musela zobudiť. A keď sa tá opozičná spiaca Šípková Ruženka prebudí, tak by mala už aj konečne precitnúť . Ja stále nechápem, prečo sa nechceme poučiť z histórie, z nie tak dávnej našej minulosti, že v '89 by sme to bez "V JEDNOTE JE SILA" nedali. A nedáme to ani terazky. Nemôže byť teraz z hľadiska záchrany krajiny, demokracie a slobody prioritou vyhrať voľby (pán Šimečka, Halóóó), ale zostaviť vládu, ktorá odstaví extrémizmus - fašizmus, boľševizmus, nacionalizmus a ľudáctvo. Hrať sa na vlastnom piesočku je krátkozraké a kontraproduktívne. Sme v tom nenapraviteľní, nepoučiteľní. Len nejaký obdobný projekt "SDKÚ" je z hľadiska rozloženia voličského potenciálu a zmýšľania slovenského "národa" reálnou alternatívou voči tomuto zlu, čo sa tu zakorenilo a ktoré nás bytostne ohrozuje. Upustite od zbierania „dobrých“ politických bodov a nevystupujte len čisto za svoje politické strany, nenavliekajte si len to vaše politické tričko. Už sa konečne v tejto zlomovej situácii vykašlite na transakčnú daň, na „muža a ženu“ a v tejto zložitej dobe a v súčasnej situácii na iné nepodstatné témy. Opustite už konečne ten váš individualizmus a izolacionalizmus a spojte sa do jednotného opozičného bloku. Aspoň na tých námestiach. Ináč tie Fice neporazíme, neodstavíme. Ide vám o túto krajinu a občanov tejto krajiny ? TAK TO DOKÁŽTE !!!!!!!!!!! Ukážte a dokážte, že viete byť skutočnými politikmi a snáď v budúcnosti i štátnikmi. A počúvajte svojich občanov, svojich voličov, počúvajte „hlas ulice“ !
Chybou je, že tu momentálne nemáme autority, že nám tu chýba ten správny líder, ktorý by vás zjednotil, ktorý by určil smer, cestu a spôsob. Taký nový Mikuláš Dzurinda. Že by Ivan Korčok, Jaro Naď...? (škoda, že politické vody opustila pani prezidentka Zuzana Čaputová, bola by, som o tom presvedčený, spoľahlivým tmelom)... Hľadajte, ťahajte (ťahajme) za jeden povraz. Sme s vami, buďte s nami ! A na palubu by mali prijať pozvanie aj všetci slušní a angažovaní žurnalisti, celá príčetná novinárska obec a mali by napĺňať svoje bytostné poslanie – byť strážnymi psami demokracie. Všetci sme na jednej lodi !
A v neposlednom rade ešte jedno ALE :
Musíme k týmto naším protestom, k tejto našej občianskej neposlušnosti dať už aj konkrétne zakončenie. Nestačí už len si prísť na námestia „pokecať“. Treba aj formulovať naše požiadavky, neustupovať od nich a trvať na nich. Škála týchto požiadaviek môže byť rôzna, ale ich vyžadovanie musí byť rázne. V '89-tom jednoznačne na boľševika zabral generálny štrajk, zlomilo mu to vtedy krk. Veľmi zásadným momentom bol štrajk divadiel a hercov, ktorí vysvetľovali, diskutovali, bojovali. Rovnako ako aj vtedajší študenti a ich Alma matere, ktoré vyhlásili okupačný štrajk. Treba sa inšpirovať, treba konať, lebo týchto súčasných Katov z našich námestí zatiaľ hlava moc nebolí. Vidieť to aj na výkladnej skrini tuposti teľaťa Šimkovičovie, ktorá v póze nevydarenej Barbie stelesňuje absolútnu aroganciu moci nielen týchto jej národných ozembuchov, ale celej tej ich koaličnej Katovlády. Nie sme tí, ktorí sa im budú klaňať, klaňať sa im môže (a aj sa klaňá) iba ak semafor. Naopak, musíme dotiahnuť výzvu (ale aj všetky ostatné výzvy) na odstúpenie tejto nekultúrnej osoby a ničiteľa kultúry z postu ministerky a nedovoliť viac, aby takáto nekompetentná osoba už nikdy viac nemohla byť a nebola súčasťou nášho verejného života vo verejnej funkcii. A takýchto hrôzostrašných a smiešnych postavičiek zároveň tu máme neúrekom – však veľavážené panoptikum Tarabov, Kuffov, Gašpar(k)ov, Eštókov a Šukajov, Kaliňákov, Blahov, Glucky, Huliakov či iných pytliakov a „mysliteľov“, všetky tie strašidelné a nebezpečné Fice... Musíme byť zásadoví, neústupčiví, vytrvalí a dôslední. Nastolovať a vyžadovať !
Je našou morálnou i bytostnou povinnosťou zabrániť, aby sa táto krajina stala Titanicom. Dosiahneme to tak, že zaplavíme naše ulice a námestia slušnými, odvážnymi a odhodlanými občanmi tejto ešte stále našej krajiny.
Nechceme byť Ficolandom pod ruSSkou čižmou !
NEBUĎME TICHO !!!
