Zachytil som na webe :
„Žiadam od opozície nádej. Nádej že porazia Fica a že sa to nerozpadne.
Od Matoviča žiadajte aj vy, aby deklaroval , že nepôjde so Smerom, ani Hlasom, že nebude konať proti opozícii, nie je žiadny svätec a nemá morálne právo vydierať a kontrolovať ostatných. Rovnako to žiadajte od KDH, aby neboli trójskym koňom a nekolaborovali s koalíciou“.
Plne súhlasím, nemám výhrady. Ale dodal by som aj to B :
nežiadam, ale prosím občanov tejto krajiny, aby sa zamysleli nad svojou ľahostajnosťou a apatiou, aby už konečne pochopili, že chod vecí verejných môžeme (a mali by sme) ovplyvniť svojou aktivitou a prístupom aj my. Hej, nadávame, často kritizujeme opozíciu (a niekedy aj správne), ale nechceme (neodvážime sa) vstúpiť do seba, nastaviť aj sebe zrkadlo. Musíme tej opozícii pomáhať, my občania, celá občianska spoločnosť. Musíme všetci spoločne vytvárať tlak verejnosti, tlak ulice, stavať sa verejne, odvážne, odhodlane a nebojácne na barikády a neustále dúchať do pahrieb NÁDEJE a nevzdávať to. Treba zapĺňať ten verejný priestor, lebo tento verejný tlak má neuveriteľnú silu (Francúzsko, Srbsko, Maďarsko..., ale aj u nás v '89-tom, či v 2018-tom po vražde Jána a Martiny...). Nepodceňujme to, vyjdime zo svojej ulity ľahostajnosti a pohodlnosti svojich obývačiek a urobme aspoň to minimum, čo sa od nás očakáva - zapĺňajme naše námestia, ulice, bráňme svojimi postojmi a svojou angažovanosťou slobodu, demokraciu a právny štát. Je to "minimálna obeť", ktorú môžeme (a máme) ponúknuť...
Ak sa pozriem na účasť na protestoch v našich mestách, tak to však vyzerá úplne ináč - že pretvárka, lož, faloš, nenávisť a pomsta nám začína vadiť až vtedy, keď sa nás to osobne a priamo dotýka (v tom našom svete ohrozenia našich materiálnych "hodnôt"). Nezvaľujme hneď všetko na opozíciu (tiež má zviazané ruky parlamentnými pravidlami, ktoré si táto lúza ušila na svoju mieru), má silno, nedemokraticky a na hulváta obmedzené možnosti - v skutočnosti tu už o parlamentnej demokracii ani nemôžeme hovoriť, títo staronoví súdruhovia s boľševickým DNA a láskou v srdci k Sovietskemu zväzu úplne vypli, úplne paralyzovali parlament a nastolili tú ich vysnívanú autokraciu -, nečakajme, že všetko vyrieši za nás, že stačí raz za 4 roky (v budúcnosti za 5, za 6..., ak ešte vôbec) prísť k voľbám a potom už len pohoda, klídek, tabáček...
My tej opozícii musíme pomáhať, resp. sa sami cez rôzne občianske združenia, občianske platformy, občianske hnutia musíme angažovať a vyvíjať tlak na zmenu v tejto Džamahírii. V tejto súvislosti často spomínam občiansku platformu Poprad za demokraciu, kde zapálení ĽUDIA s neskutočným entuziazmom (skutoční a tí praví OBČANIA, zaslúžili by si metál) s neutíchajúcim nadšením a nezlomnosťou už tretí rok kontinuitne organizujú na nám. sv. Egídia v Poprade protesty proti tomuto zlu a tuposti, čo nám tu vládne...
Aj my to máme vo svojich rukách, aj my máme k tomu čo povedať. Skúsme to opäť, neváhajme, nevyčkávajme, zajtra už totiž môže byť neskoro. Aj my máme svoje maslo na hlave, netvárme sa, že my s tým nič nemáme, nevyčleňujme sa z tohto boja pravdy a lásky proti lži a nenávisti... Tento boj za nás nikto nevybojuje, my musíme byť jeho súčasťou.
Teda ak nechceme byť súčasťou sveta autokratov, pomätencov, ľudských narcisov, vojnových zločincov, psychopatov, masových vrahov...
Snáď sa ešte chceme ráno pozrieť do zrkadla...
Vo voľbách deklarujeme, kde stojíme, kam chceme patriť, akým smerom sa chceme uberať (teda ak využijeme svoje volebné právo). Na ulici vyjadrujeme a manifestujeme svoje občianske názory, protestujeme voči zlu a neprávostiam a žiadame nápravu a zmenu (teda ak využijeme svoje občianske právo na slobodu prejavu). Vyjadrujeme ich verejne a NAHLAS, aby nás bolo dostatočne počuť (a dostatočne nás bude počuť, keď nás bude dosť, čo bohužiaľ vo väčšine prípadov nie je) a aby nás dostatočne počul aj nerozhodnutý volič, ktorého môžeme potenciálne osloviť. Ten verejný hlas má ohromujúcu silu, nieže len z neho naskakuje Ficiam husia koža, ale je aj silným mobilizačným faktorom. Netreba to podceňovať a zavrhovať. Silný hlas ulice vie nabaliť túto snehovú guľu ďalšími hlasmi a znásobiť jeho silu (následne potom aj vo voľbách). To dokázali aj teraz Maďari mobilizáciou Pétera Magyara, to sme dokázali aj my v '89-tom, či v 2018 po vražde Jána a Martiny...
Keď idem do ulíc, keď idem na nejaký protest, tak tam idem zo svojho občianskeho presvedčenia, a samozrejme aj zo svojho politického postoja. Netreba zo slova "politika" robiť strašiaka. Politika je vec verejná, sme jej dennou súčasťou, žijeme ju, je s nami v obývačkách, spálňach, na pracoviskách, v krčmách..., či si to pripúšťame, alebo nie. Ak si niekto myslí opak, je mimo reality. A hlavne politiku si netreba zamieňať so straníckosťou. Ak idem na protest, ktorý organizuje politická strana, neznamená, že idem hneď kopať za ňu, ale, že idem podporiť myšlienky a názory a zásadné ciele, ktoré presadzuje a s ktorými som v prieniku. Na tých "politických" mítingoch si neobliekame stranícke tričká, ale vyjadrujeme a podporujeme základné a primárne spoločné názory a hodnoty, ktoré sú našimi styčnými bodmi. Mítingy (protesty) nie sú voľby...
Áno, opozícia má chodiť za občanmi (a aj chodí, neskutočnú (nad)prácu v tom urobil práve spomínaný Péter Magyar, klobúk dolu), ale my, keď s ich názormi a hodnotami súhlasíme, tak by sme ich v tom mali prísť verejne (do ulíc) podporiť (pretože v tých zasadačkách, kulturákoch... to asi až tak veľký výtlak nemá). Ja na tom nevidím nič zlého, práve naopak.
Samozrejme, že možno spraviť aj čisto občianske mítingy. A aj sa robia. Robí ich neúnavne aj hnutie "Mier Ukrajine", robí ich neúnavne v Poprade občianska platforma "Poprad za demokraciu" (už som ju spomínal), robia ich kultúrne organizácie, spolky, inštitúcie. Občas (žalostne málo) sa prebudia študenti... Tieto dva typy protestov sa nijako nevylučujú, niekedy sú organizované spolu, v symbióze. Majú totiž spoločného menovateľa - a to spoločného nepriateľa - zlo a tuposť - ktorý nám tu vládne. Takže sa robia aj čisto "občianske mítingy", lenže tak ako aj u tých "politických" je aj tu rovnaká ľahostajnosť a pohodlnosť tých, ktorí dajú prednosť svojmu osobnému pohodliu pred správou veci verejných. Viem o čom hovorím, chodím na všetky (v BA) a aj na niektoré v PP. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlom bol posledný kultúrny protest v BA proti nekultúrnosti - "Takú ešte nehrali"...
Takže nie je problém v tom, že kto to organizuje, ale v nás, v tej našej ľahostajnosti a apatii.
No a na konci dňa, vo voľbách (ak ešte nejaké budú), nevolíme občianske hnutia, združenie, platformy..., ale politické strany, ktoré zobrali na seba tú zodpovednosť, aby presadili nielen svoje myšlienky a programy, ale aj tie myšlienky, názory, postoje a hlavne hodnoty občianskych organizácií, občianskeho sektora, celej občianskej spoločnosti, teda nás občanov.
A takýto okruh (vrátane občianskeho sektora) chodí volič (a možno aj ten nerozhodnutý) podporovať verejne na mítingy, protesty. Nie kvôli straníckosti, kvôli hodnotám, ktoré s nimi zdieľa...
Teda aspoň ja to tak cítim. Inú alternatívu verejnej podpory vo verejnom priestore nevidím. Teda okrem osobnej iniciatívy a angažovanosti (to môže robiť každý, kto sa tak cíti (písanie blogov, komentárov, organizovaním diskusií, či rôznych podujatí, alebo sa ich zúčastňovať a vyjadrovať verejne, nahlas a nebojácne svoj názor (čo teraz v podstate robíme aj my, čož dobré)...
Netreba to vzdávať a vyklidit pole a nechať túto krajinu tým neoboľševickým Ficiam, aj keď sme sa na 100 % nestotožnili s nejakou politickou stranou (ale to nikdy nebude, jedine vtedy, keď si tú stranu založíme sami, čo asi u nás skôr narodených už nehrozí...)...
Treba mobilizovať voličov (aj tých nerozhodnutých), aby prišli k voľbám a aby prišli zorientovaní. Nejaká STVR, Markíza, TATRY (o dezinfoscéne škoda mlčať...) im v tej orientácii moc nepomôže, skôr naopak im podľa nôt Fica pekne a postupne vymývajú mozgy. Preto je ten hlas ulice tak dôležitý, preto je potrebné, aby ho bolo počuť, aby sa šíril. A keď ho už nešíri mainstream, tak to musí robiť opozícia, kultúrna, vedecká, pedagogická obec, občianska spoločnosť...
Nemôžeme predsa čakať až do riadnych volieb, keďže bez týchto "výkrikov" nám tieto Fice dovtedy zdemolujú tento štát, zapchajú nám huby, obkolesia nás ostnatým drôtom...
Nemôžeme (a nesmieme) z pohodlia našich obývačiek viesť len akademické debaty a čakať a dúfať, že vo voľbách im to natrieme...
Treba sa inšpirovať Péterom Magyarom, ktorý za cca 1 a pol roka do volieb zmenil a do značnej miery zjednotil Maďarsko a presvedčil Maďarov. A nerobil to zo svojej straníckej centrály, ale tvrdou a poctivou prácou v teréne, v mestách, obciach, všade po celom Maďarsku s pomocou aktívnych a angažovaných občanov.
Bez tejto práce to nejde (a je jedno, kto ju robí), tlačovky, vyhlásenia, trestné oznámenia (hoc sú dôležité a potrebné) to samé osebe nezmenia. A nejde to ani bez našej podpory nás občanov...
Je to v našich rukách... LEN ICH TREBA VYSTRIEŤ....
