Súdruh Žilinka poslal skúseného a nebojácneho prokurátora (aj s kolegom Danielom Mikulášom) do čerta a postaral sa im spôsobom jemu vlastným a neoblomným (po vzore prokuratúry sovietskeho typu) o ďalšiu profesionálnu budúcnosť na advokátskom poli. Nuž asi nie je veľa príčetných a zorientovaných ľudí, ktorí by čakali v tomto smere od pána 363 voči Lipšicovcom niečo iné, či nebodaj ústretové...
Tak zase máme (zatiaľ) o dvoch profesionálne zdatných prokurátorov s dlhoročnou praxou a významnými výsledkami v oblasti boja s korupciou (ktorá už u nás zase na najvyšších miestach neexistuje) a s organizovaným zločinom (ktorý už u nás zase na najvyšších miestach neexistuje) menej (za ich prácu im treba poďakovať, robíme to my, keď už pán veľkomožný nevie, čo sa patrí...). Neposlúchali, nepodvolili sa, nešli s dobou...
Tak budú (zatiaľ teda aspoň jeden – Harkabus) obhajovať. A ak bude treba aj Kočnera (či iného mafiána), ak by od týchto mafošov bol o jeho služby záujem. Ako advokát si klientov vyberať nebude. Hej, má v tomto isté vnútorné nastavenia, ale...
Ale ako prokurátor, ktorý prevažnú časť svojej kariéry (a úspešnej) zasvätil boju za spravodlivosť, tak obhajobou grázlov, vyvrheľov, mafiánov, gangstrov a všetkých tých lumpov, ktorí úmyselne páchali tú najhoršiu kriminálnu a trestnú činnosť, sa dostáva ich prípadnou obhajobou na platformu Parov, Harabínov a iných „výtečných“ právnikov..., skĺzava do harabinovského sveta „práva a spravodlivosti“. Nikto asi nespochybňuje, že Harabín (a aj Para, či iní...) je dobrý a schopný (asi všetkého) právnik. Vyznajú sa, právo majú v malíčku, vedia v tom chodiť, plávať. Bravúrne sa vedia predierať tou zapeklitou spleťou ciest a cestičiek pokrivených paragrafov, vedia, že tá spravodlivosť je slepá. Vedia sa orientovať v právnych kľučkách (a slučkách), ťažia z nejednoznačnosti napísaných paragrafov, vedia, že 10 právnikov bude mať na vec 20 rôznych právnych názorov, lebo sú si vedomí, že tie zákony sú písané tak, že im často krát ani divá sviňa nerozumie, nie to ešte ani oni sami, tobôž jednoduchý pospolitý ľud. A keď sa tam primixujú ešte k tomu aj také „nepodstatné" prísady ako amorálnosť, arogancia, úskočnosť, vypočítavosť, účelovosť, zištnosť..., tak tu stále máme síce „spravodlivosť“ v intenciách napísaného práva, „spravodlivosť“ v súlade s právnym poriadkom, ale spravodlivosť amorálnu, bezduchú. Pretože každý zákon, každý právny predpis nesie v sebe aj svoj iný vnútorný rozmer, svojho ducha, istú „vlnu ľudskosti a chápania“. Až tento duch zákona v súlade s právnym poriadkom môže zabezpečiť prostredníctvom všetkých, ktorí sa na spravodlivosti podieľajú (vyšetrovatelia, prokurátori, advokáti, sudcovia...), že sa dočkáme skutočnej spravodlivosti bez prívlastkov.
Aby sme sa k tomuto stavu dopracovali, tak všetci tí, ktorí bdejú nad zákonmi, ktorí sa o spravodlivosť starajú, musia mať (ak im ide o spravodlivosť a nie o „spravodlivosť“) nepokrivený morálny a hodnotový kompas, musia sa riadiť etikou a pokorou. A aj ten advokát. Ak je čestný a morálny (a ak ešte navyše aj bol v doterajšej praxi zásadovým prokurátorom boja proti zlu a nepráviu), mal by si klientov vyberať. Podľa môjho názoru a presvedčenia v jeho portfóliu obhajovaných by nemali byť tí, ktorí úmyselne vraždia, lúpia, páchajú násilie, ktorí to organizujú. Lebo ide proti svojmu presvedčeniu, proti svojmu nastaveniu (proti mafii treba bojovať a nie ju obhajovať). Nemôže (nemal by) sa naladiť na vlny harabinovských barikád víťazstva postavené len na tom, že som v tejto brandži dobrý a vysekať niekoho z toho, hoc viem, že je zlý. Že zlo (zase raz) porazí dobro, aj keď „podľa predpisov“ a pri absencii ducha. A všetci vieme (aspoň tí príčetní a zorientovaní), že Kočner asi nie je dobrý (alebo chceme tvrdiť, že nie je zlý ?), tých indícií (ale aj dôkazov, ktoré už súdy v iných kauzách uznali) je neúrekom, zoznamy ďalších z tohto brehu rieky sú dlhé a nie je to pekné čítanie...
Primer Kočner vo vzťahu k brutálnej a mafiánskej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nebol vhodným príkladom, naopak. Aj voči podstate, aj voči smútiacim a stále čakajúcim rodičom zavraždených svojich detí na spravodlivosť. Hlavne keď bol pán prokurátor dozorujúcim prokurátorom v kauze Kuciak. Treba vážiť slová a treba zvažovať koho a čo budem obhajovať. Lebo aj dobré úmysly nás môžu doviesť do pekla...
Osobne si neviem predstaviť, že by som sa postavil za niekoho, ktorý úmyselne, z vypočítavosti, po honbe za finančným a materiálnym benefitom, po túžbe po moci pácha bez akýchkoľvek zábran a výčitiek svedomia (má vôbec nejaké ?) zlo a ubližuje iným...
Mali by sme mať morálne hranice, etické mantinely...
Ale keď sa svet na kravskú riť obrátil...
