(dvoch odvážnych mužov z celej tej plejády statočných žien a mužov, ktorí spravodajsky pokrývajú utrpenie a hrôzy Ukrajiny) , ktorý veľmi autenticky vykresľuje ťažkú a bolestnú situáciu Ukrajincov hrdo a statočne brániacich svoju domovinu pred ruskou inváziou a agresiou :
Nenechá žiadne oko suché...
Ale ako dosiahnuť, aby aj každé ruské oko vyronilo slzu, aby všetky oči čornje sa zarosili, aby každé ruské ucho nezostávalo trvalo hluché, ako dosiahnuť, aby tieto a takéto dokumenty bolestivej pravdy boli pre Rusov "povinným čítaním", aby už konečne ruský národ precitol a vymanil sa z tej ich bezbrehej a mozgy vymývajúcej, odpornej, falošnej a falšujúcej propagandy...
Ak toto nenastane, ak sa toto nepodarí, ak tieto bábky a figúrky Putinovho režimu a Kremľa v sebe neobjavia a neoživia kompas ľudskosti a morálky, tak sa nikdy nič nezmení, a to bez ohľadu na to, či tam bude Putin I, Putin II, Putin III... či iný Putin...
Ak sami nepochopia, že Putin je zlo a že v dôsledku ich podpory jeho megalománsko imperiálneho psychopaticko militantného šialenstva zdieľajú spoločne túto cestu zla a sú svojimi postojmi a odobrením tejto hrôzy spoluzodpovední za to, že Mráz prichádza z Kremľa (v našich domácich súradniciach plus ešte zo Súmračnej) (bože už koľko rokov a stále to isté dokola... „sto let stará špína“ ), tak sa nič nezmení. Nič sa nezmení, ak nepochopia, že to nie je žiaden Dedo Mráz, ktorý rozdáva deťom i dospelým darčeky, ale je to surový, neľudský Mráz, ktorý do Čečenska, Gruzínska, Južného Osetska, Moldavského Podnesterska, Bieloruska, Afganistanu, Sýrie, Donecka, na Krym a v súčasnosti aj na celú Ukrajinu prináša „mosazné včelky od Vlkodlaka“ spoločne s „vrelým a srdečným“ pozdravom z Kremľa – Morituri te salutant... Že je to spaľujúci Mráz, ktorého výsledkom nie je demilitarizácia a denacifikácia, ale dehumanizácia...
Ale ako dosiahnuť zmenu ich DNA založenej na viere a láske k vodcovi. To že tomu tak je v ich selách, že tam si mužíkovia a ženščiny žijú svoj vlastný život, že tam asi nemajú žiadne informácie (teda možno majú – z tej jedinej štátnej propagandistickej TV), že tam majú tú svoju samohonku, že možno ani nevedia, že po Leninovi už majú nového vodcu – Putina, že tam sa radujú vo svojich zemľankách, tak to by som ešte chápal. Ale, že sa tento lojálny postoj k Putinovi a k jeho autoritatívnemu a vlastne už totalitnému režimu sa stane súčasťou každodenného bytia vo veľkých mestách, dokonca otvorene a nezištne tam prejavujú lásku k nemu, že obhajujú jeho „spravodlivú“ vojnu, je pre mňa nepochopiteľné. Predsa, aj keď tam majú neznesiteľnú a nekompromisnú cezúru a na dennej báze im propagandou a zvrátenou ideológiou vymývajú mozgy, funguje (teda aspoň do začatia „“špeciálnych operácií“) internet, mali tam čiastočne aké také „nezávislé“ médiá (Echo Moskvy, Dožď...), množstvo mladých ľudí študuje v zahraničí a vidia a vedia, kde je sever, tak napriek tomu tá informačná negramotnosť je neuveriteľná. Neveria ničomu, neveria nikomu, len vodcovi... Strašné a smutné zároveň...
Ako to dosiahnuť, keď tí starší neveria ani svojim deťom. Pri prvom proteste proti vojne pred ruskou ambasádou som stretol jednu mamičku s asi 5 ročným synčekom. Keďže hovorila po rusky, myslel som si, že je Ukrajinka, keďže ide na protest. Bola to však Ruska, ktorá tu študuje a pracuje zároveň a zároveň bola zdesená z toho, čo ten ich Putin stvára. A to nielen na Ukrajine, ale aj v samotnom Rusku. Pochádza z mesta Vladimír (asi 200 km od Moskvy – vravela, že sa hanbí za to, že mesto má rovnaké meno ako Putin a že by ho bolo treba premenovať – nie Putina, ale mesto) a že tam žijú stále jej rodičia. Volala im, čo ich vodca napáchal a oni neverili a ani neuverili. Povedala, že nemá ako ich presvedčiť, ako ich zorientovať, ako zmeniť ich lásku k nemu na reálny obraz na neho...
Výsledkom je, že oni mu veria po začatí tej hrôzostrašnej vojny ešte viac. Národ proste nevymeníš (ale to ani nikto nechce). V dôsledku toho ich marxistického učenia v spojitosti s neodmysliteľnou propagandou sú stále presvedčení a majú silný pocit, že ich niekto (Západ) stále ohrozuje, že im stále niekto (Západ) ubližuje, že ONI (Rusi) sú povolaní, aby zachránili svet... Možno majú veľké srdce, ale to proste nestačí. Nestačí na to, aby nerobili „psie kusy“, aby svojvoľne nerozhodovali o živote iných, o bytí či nebytí druhých...
Zmeniť ich myslenie, nastaviť im zrkadlo a dosiahnuť to, aby sa do neho aj pozreli, bude to najťažšie...
Lebo ináč stále budú do sveta posielať "víťazné" výstrely z Aurory na mestá, obce, nemocnice, stanice, škôlky, školy, zabíjať a mrzačiť ľudí, deti, starcov, znásilňovať a ponižovať ženy, zabíjať zvieratá, ničiť prírodu a celú túto našu krásnu Zem...
Lebo ináč stále budú „krást kufry a země“, ako v nádhernom a dojemnom filme Kolja vravel Zdeněk Svěrák...
A takúto perspektívu nám ponúkajú, a do takejto krajiny zázrakov a neobmedzených možností, do krajiny zvrátenej ideológie, ideológie krvavých paprčí nás systematicky, vedome a vytrvalo ťahajú ortodoxní súdruhovia a neochvejní marxisti Fico, Blaha, Pele, Danko, Čarnogurský... a suita ich verných...
GIVE A PEACE A CHANCE
Aj ľuďom, aj zvieratám, aj stromom...
