Dovolím si začať textom, ktorý koluje po sociálnych sieťach :
„Když vaši vrstevníci vraždili lidi v Buče, dělali jste, jako že nic.
Když padaly vaše granáty na prchající ukrajinské rodiny, malovali jste si hrdě na trika "Z".
Když vaše dělostřelectvo rovnalo Mariupol se zemí, papouškovali jste pitomosti o "denacifikaci".
Když vaše slavná armáda začala prohrávat, volali jste na internetu po dalším vraždění "chocholů".
To ticho, co se linulo z ruských ulic a náměstí bylo ohlušující.
Teprve když si Putin přišel i pro vaše životy, řekli jste NE?
Budiž.
Možná teď konečně zjistíte, že pokud se nepostavíte za cizí spravedlnost, nikoho nebude trápit ta vaše.
Možná teď konečně pochopíte, že ta údajná "rusofobie" je jen odpor k vaší sebestřednosti, aroganci a povýšenosti.
Trvalo to několik set let, než národy pochopily, že místo válek je lepší spolu obchodovat, mluvit a přátelit se.
Vy jste to nepochopili doteď.
Ale nikdy není pozdě začít.
Tak co?
Už?“
Keď majú ísť (Rusi a nimi porobené národy) bojovať za „Veľké Rusko´“, ktoré mali všetci tí molodci (ale i ich dévočky) plné ústa, tak zrazu utekajú jak myši z potápajúcej sa lode... Opúšťajú ozlomkrky veľký" ruský Titanic, (plne chápem, ide o život...), už im je dobré aj malé Lotyšsko, Estónsko, Litva, dekadentná Európa, oportunistické Gruzínsko, Moldavsko..., proste všetko, kde si môžu zachrániť svoju kožu...
Utekajú pred mobilizáciou. Namiesto toho, aby si spravili (alebo sa o to aspoň snažili) doma poriadok so svojím šialencom Putlerom (ktorému ešte včera pri sledovaní vojny z gauča svojich obývačiek tlieskali a klaňali sa mu), spravili poriadok s celým tým jeho krúžkom krvavých rúk, poriadok so systémom a chorou, zvrátenou a krvavou ideológiou, ktorá ich opantala, ktorú prijali, s ktorou súhlasili a ktorej sa stali každodennou súčasťou a pod kepienkom ktorej odsúhlasujú - chcel som povedať zverstvá (ale to by som sa musel ospravedlniť všetkým zvieratám sveta) - neľudské, psychopatické šialenstvo (momentálne) na Ukrajine, na jej obyvateľoch, nevinných a nič netušiacich deťoch, na bezbranných domácich i hospodárskych zvieratách, na prírode i životnom prostredí...
Budiž... Každý slušný človek je ochotný pomôcť, tak by to malo byť vždy, len takto môže ľudstvo napredovať, spolunažívať. Byť ochotný pomôcť aj týmto utečencom z ich zasľúbenej zeme je prirodzené a ľudské. Ale najprv aj oni sami musia dať jasné svedectvo, ako to skutočne myslia, ukázať, ako to s ich hodnotami vyzerá, ako sa chcú doma s tou falšou, ktorej sú už storočia neoddeliteľnou súčasťou vysporiadať, ako sa chcú hlavne vysporiadať s tými svojim červenými kmérmi, ktorí im úspešne a neustále vymývajú mozgy.
My sme to (aspoň čiastočne) dokázali, ukázali sme náš občiansky postoj a v '89 (aj vtedy išlo o život, nikto na námestiach nevedel ako to dopadne, nevedeli sme, či súdruhovia nenasadia armádu, tanky, policajné zložky, či ich údernú robotnícku päsť – ľudové milície, nikto si nebol istý, či neskončí v base, či nebude postihnutá celá jeho rodina (ako bolo „dobrým“ zvykom za éry „víťazstva pracujúceho ľudu“, či jeho deti sa dostanú do škôl, k vzdelaniu., či ho nevyhodia z práce...) ale i v 2020 (keď sme samotného bossa bossov dona Roberta a všetkých jeho červenokňažníkov - všetkých tých ficoidných zapredaných proruských Blahov, celú tú vydarenú skorumpovanú mafiánsku družinu poslali od vesla, hoc, smutný to príbeh, mafia ma silno našlapnuté na návrat, ale to naša chyba, že sme neboli dôslední a obozretní...). Tým, že sme sa postavili zlu, sme si zvolili cestu slobody a demokracie...
Ani my sme však svoj boj ešte nevyhrali. Aj v našich súradniciach sa opäť silno zmráka, opäť sa „beránka vlku zachtělo“. Všetci tí, ktorí uniesli tento náš štát, sú v ohrození (nie života ale na slobode), sa pridali v tomto prípade na stranu agresora a všemocne podporujú jeho aktivity a stavajú sa do protiváhy celého civilizovaného sveta. Mráz, ktorý neustále prichádza z ich bájneho Kremľa, im dáva záruku návratu „starých dobrých časov našich ľudí“, znovunastolenia vlastného štátu v štáte, nedotknuteľnosť, neohrozenosť – tak ako to vidia vo svojom vodcovi a ideologickom vzore - Putinovi. Opäť nás chcú vytrhnúť z európskeho spoločenstva, z komunity celého civilizovaného priestoru slušných ľudí, demokraciu a právny štát nahradiť autokratizmom, bezprávím a diktatúrou. Aby sa ich táto predstava kremeľskej gubernie naplnila, je práve teraz pre nich ten správny čas – Putin mobilizuje, je čas narukovať, súdruhovia. Týka sa to predsa aj vás. Ste predsa na strane putinovskej „spravodlivosti“ a nezmieriteľného triedneho boja. Posledná borba vzplála, dajte sa na pochod... Veliť vám môže Kapitáň Danko...
Tak, ako sme našli odvahu my, aj oni sami sa musia postaviť zlu, nech je to akokoľvek ťažké, nech sa to akokoľvek zdá, že je to nemožné. Musia sa postaviť agresorovi a zlo pomenovať, ukázať na neho. Lebo kto sa zlu nepostaví, je taký istý, ako ten čo zlo pácha.
Sme teda ochotní byť nápomocní, ale prvý a rozhodujúci krok musia spraviť oni. Musia sa "odkliať" a prekonať strach a ukázať, aké hodnoty chcú vyznávať, ukázať, či sú morálni a ešte majú zmysel pre spravedlnosť, či v nich zostala ešte štipka morálky...
Či konečne precitli, či je to u nich politická alebo len čisto existenčná a pragmatická otázka...
V zemi agresora zavládol zmätok. Po siedmich mesiacoch konečne prichádza strach...
Strach, ktorí Ukrajinci, my a všetci slušní ľudia majú už dávno...
