(každonočne) ako na bežiacom páse - už vyše 50 dní - utrpenie ľudí, matiek, detí, mužov, seniorov nemá konca...
Ale je tu ešte jedno ďalšie veľké utrpenie - utrpenie zvierat, ktoré im spôsobuje ten istý úchylný,
sadistický, nepríčetný ruskij soldat. Tri psie príbehy, ktoré odvysielala česká televízna spravodajská stanica, usvedčila týchto gaunerov, že rovnako ako ubližujú ľudom, ubližujú aj zvieratám...
Chlapec, ktorého tvár si našla ruská guľka, sa napokon zvítal so svojim strateným jazvečíkom, ktorému museli amputovať vďaka veľkému ruskému bratovi jednu zadnú labku... Zjazvená chlapčenská tvár bola v slzách šťastia a radostnej bolesti napokon dojemne vyblízaná jeho trojnohým psíkom. Mali aspoň to šťastie v nešťastí, že sa zvítali...
Veľký, smutný, biely (vlastne už prachom špeciálnej operácie prefarbený) dunčo leží v rozvalinách svojho príbytku a obydlia jeho pánečkov... Vytrvalo čaká. Hladný, smädný a ranený, veriac, že jeho gazdovia prídu, že sa s nimi zvíta, že ho pohladia... Neprídu, nezvíta sa, už nepohladia...
Malého, ustráchaného psíka vyťahujú z jamy po bombe (rakete...). Bojí sa, neverí nikomu, trasie sa, je strachom a bolesťou schúlený. Nevie chodiť, ťahá labky za sebou... Má rozdrvené kyčle, ruskije soldaty hrali s nim futbal... On bol pre nich loptou...
Srdcervúce, bolestné príbehy... Oko sa zarosí, duša plače...
K zločinom proti ľudskosti treba pridať a prirátať aj ZLOČINY PROTI ZVIERATÁM !
Aj týmto by sa mal zaoberať akýkoľvek súdny tribunál – trebárs aj ten v Haagu, či kdekoľvek inde... A nielen zaoberať, ale aj súdiť. A trestať...
Nespočetnými príbehmi, ktoré len dokazujú, že človek je síce homo, ale rozhodne nie sapiens...
Homo, ktorý strieľa na všetko, čo sa hýbe, čo žije, (ale napokon aj na to, čo je nehybné, neživé – nemocnice, školy, škôlky, stanice, obytné domy, nákupné centrá...), homo ktorý týra a znásilňuje, zabíja, ktorý mrzačí, spôsobuje utrpenie, homo, ktorý nemá zľutovania. Homo, ktorý páli na každého, kto vníma, kto vidí, kto cíti... Homo, pre ktorého sú človek a zviera spojené nádoby, ktorého spája z tohto jeho pohľadu a hry na život a na smrť spoločný menovateľ – absencia akejkoľvek ľudskosti, absencia akéhokoľvek súcitu a empatie. Žije a je verný len ten svojej RÍŠI ZLA a žije len pre ňu... HomoBarbar...
RUSKIJ SOLDAT IDI NACHUJ !!!
Nie za zverstvá, ktoré páchaš, ale za tvoje netvorstvá, za tvoju krutosť. Nemáme totiž právo, nemôžeme použiť slovo zverstvá, dávať tieto nevinné bytosti na tvoju "úroveň", pretože zvieratá takéto niečo nikdy nerobia...
Tieto nemé tváre sú ľudskejšie ako tieto neľudské ruské soldaty...
Rusko –
najprv krajina, kde zajtra znamená už včera,
potom krajina, kde už včera zjedli to, čo mali na zajtra,
teraz krajina, kde deci vodky má vyššiu hodnotu, väčšiu cenu ako život. Nie len ten ľudský, ale akýkoľvek život, život v akejkoľvek forme a podobe...
(„Zo všetkých zvierat je človek jediný krutý. Ako jediný spôsobuje bolesť pre zábavu.“
Mark Twain)
GIVE PEACE A CHANCE
Aj ľuďom, aj zvieratám, aj stromom...
Tak vravel už aj Lev Nikolajevič Tolstoj :
„Najväčším šťastím pre ľudskú spoločnosť je mier“
Len prečo sa Veľký ruský medveď nehlási k svojim veľkým vzorom a múdrostiam svojich osobností...
