Ono je fajn si pospať zimným spánkom spravodlivých, byť v kľude a v pokoji a vyčkávať, ako to celé dopadne. Len potom sa netreba tváriť ako opozícia a neštylizovať sa do rázneho a nekompromisného boja proti únosu a smerovaniu tohto štátu. Táto súčasná koalícia hanby (vlastne presnejšie koalícia bez akejkoľvek hanby) nám každým dňom dokazuje, že dno sa dá stále preraziť hlbšie a hlbšie a ukazuje nám, že vyhrať voľby znamená mať všetko a môcť všetko. Tento rozbehnutý Súmračný valec nemá zábrany ani prekážky a valcuje všetko, čo mu stojí v ceste. Ostáva po ňom len spúšť a skaza. A naša Šípková Ruženka si sníva stále ten svoj ružový sen.
Nevyužíva, že mu tieto Fice každý deň nahrávajú na smeč, že miesto toho, aby vracali úder, nechajú to radšej spadnúť do autu. Nevedia hrať v tomto smere s dobre rozdanými kartami, nevyužívajú možnosť tromfového esa, nie sú taktikmi, ani stratégmi. Sú amatéri. Nepriebojní, ľahko zdolateľní.
A tém je neúrekom, len si vybrať. Už len z toho posledného obdobia – cesta súdruha precedu do Moskvy a od krvou zaliatych paprčí potom z Kremľa do zlatej vane vo Vietname (ako tam išiel súdruh preceda, prečo tam išiel, (a s kým), čo vybavil, s kým sa stretol, aké sú výstupy z týchto tak „potrebných“ ciest pre túto krajinu, kto to financoval, koho informoval (možno psíka Geryho, ale ten nepovie, je to verný psík). Ďalej taká cesta najväčšieho súčasného revolucionára sveta slovenského Che Guevaru - Blahu Šťastia za najvyšším súdruhom rozviedčikom Nariškinom (asi brat za brata), výjazd parlamentnej delegácie NRSR za svojimi ruSSkými vzormi v ruSSkej dume (aby sa asi, ako Klement Gottwald, naučili, ako nám zakrútiť krkom), dlhodobý devastačný problém v našej kultúre a jej zámerné ničenie aj s rozvratom jej organizácií akousi bezprízornou Barbie z Kicé v spolupráci s jej dvorným plochozemcom, systematické ničenie prírody a životného prostredia (národné parky, výruby, prečerpávačky, po odstrele vlkov najnovšie už aj plošný odstrel medveďov – to si svorne Taraby, (Sne)Huliaky, Kuffy zaHulákajú (a zastrieľajú)). Kaliňákova chata a vedomé porušenie ústavného zákona (a dokonca aj s priznaním v priamom prenose, že by to spravil znovu), lepší ruSSký sused na našej hranici, ako ten ukrajinský – bejby Kaliňák. No a najnovšie ešte aj slintačka a krívačka, kde nie práve včasne a dobre zvládnutými opatreniami prišli o život tisíce nevinných zvierat (že súdruhovia Takáč & Chudý - fitko a karafiáty na MDŽ majú väčšiu váhu u vašich oviec, zaujímajú vás viac, ako osudy tých nebohých zvierat)... A aký to paradox a obrat vo vnímaní vedy a znalostí u samého najvyššieho – súdruh preceda, ktorý pri Covide brojil práve proti vede a odbornosti a medicínskym poznatkom a nabádal na nedodržiavanie opatrení a občiansku neposlušnosť, vzýva zrazu vedu a odbornosť a dodržiavanie opatrení vyžaduje (tak to ma teda oblej !). A ostatným, ktorí chcú pomôcť, veľkohubo a svojsky (nič nové) odkazuje – nerušte, tu sme pri žatve...A do toho všetky tie puče, Ukrajinci, Gruzínske légie, mimovládky, občianska spoločnosť, tretí sektor, LGBTI, miesto 77 pohlaví konečne len 2, a to všetko teraz ešte zaklincované bičom na mimovládky – ruSSkým zákonom „o lobistoch“ (to, že ruSSký skutočne je, priznal sám veľký Kapitáň Danko, že sa bol o ňom radiť u svojich ruSSkých bratoch).
A na všetko toto treba reagovať, na všetky tieto otázky potrebujene mať odpovede. Máme na to právo a ONI povinnosť. Treba sa na to do nemlátom pýtať, každý deň (hoc aj tri krát) a otázky opakovať a opakovať. Do nemlátom. Neprestávať. Na tlačovkách, na protestoch, všade vo verejnom priestore im to obúchavať o hlavu. „Opozícia“ aj s celým prízorným mediálnym priestorom. Keby mal takéto karty v rukách onehda súdruh preceda, tak vás milá „opozícia“, aj vás milí žurnalisti, roztrhá v zuboch „za 3 sekundy“. A tu nič. Ticho na pěšine. No dobré ráno, stará mama ! BUDÍČEK !!!
A úplne do stratena išiel aj taký „demarš“, ktorý sme snáď ani za Mečiara nedostali. Osem nezávislých osobitných spravodajcov a expertov Organizácie spojených národov sa ohradilo voči Slovensku rozsiahlym 16-stranovým listom pre systematické zhoršovanie stavu ľudských práv u nás. Upozornenia sa týkajú ľudských a občianskych práv, diskriminácie LGBTI+ ľudí, slobody médií, nezávislosti justície, zasahovania do kultúrneho sektora, obmedzovania činnosti mimovládnych organizácií, slobody zhromažďovania či obáv z nedovoleného sledovania občanov. A to všetko pod kuratelou vysokého komisára pre ľudské práva Volkera Türka.
Všetky tieto témy, každú jednu jedinú, netreba nechať vychladnúť, treba na to neustále poukazovať v médiách, na tlačovkách, na protestoch, v diskusiách. NESPAŤ !!! Treba vyjsť z tej svojej ulity ! Treba upozorňovať na to, akou STOKOU sa táto krajina s názvom Slovensko stáva. Kam nás Smer1, Smer2, sociálna demokracia, národný socializmus, ľudáctvo, fašizmus, bitie sa do slovenských pŕs, s prívlastkami arogancia moci, nenávisť, pomsta, zloba, pretvárka, lož a faloš, neúcta, život bez pokory, morálky a pravidiel (mám ešte pokračovať ?)... vedie. A netreba zabúdať, že za všetkým tým marazmom stoja konkrétni ľudia so svojím menom, so svojím curriculum vitae, so svojím príbehom zbojníkov a autokratov s mentálnou výbavou diktátorov a klamárov... Že sú to stále tí istí boľševici (boľševik sa nikdy nezmení, hoc je trebárs koľkokrát prebirmovaný), že sú to tí istí fašisti a ľudáci, ktorí túto krajinu s názvom Slovensko (aj s jeho obyvateľmi) majú len ako zásterku na uspokojovanie svojho zvrhlého chtíča byť pri moci za každú cenu a akýmkoľvek spôsobom a obetujú pre to všetko a každého, kto im stojí v ceste...
A hlavne už nelamentujme nad tým, že ONI svojou suverénnou zahraničnou (dokonca aj mierovou) politikou na všetky štyri svetové strany nás svojím babráctvom môžu vytiahnuť z EÚ a NATO. Nie ONI nás „môžu“, ONI nás cieľavedome chcú z týchto inštitúcií a organizácií vytiahnuť. Nie ONI nehrajú na štyri svetové strany, oni poznajú len tú jednu svetovú stranu – tú kremeľskú a podľa nôt z Kremľa, podľa nôt z tejto ríše zla aj tvrdo a oddane idú. A sofistikovane. Na konci dňa budú hrdo hlásať to mečiarovské – nechceli nás na západe, obrátili sme sa na východ... RuSSký agent by nekonal inak...
No a keďže nemá kto tú našu „opozíciu“ (zatiaľ) prebudiť, ostala nám pri postavení tej spadnutej pece „len“ tá občianska angažovanosť. A to rozhodne nie je málo, je to veľká sila. Ale optimálne by bolo, keby sa pridala aj súčasná opozícia (parlamentná i neparlamentná) a spojila sa s občianskymi iniciatívami, ktoré momentálne (väčšinou) organizujú protesty a vzájomne sa nevylučovali, resp. nehrali na „apolitickú“ strunu. Občianske iniciatívy a združenia na rôznych platformách (Mier Ukrajine, Poprad za demokraciu, Nie v našom meste... je ich mnoho, chvalabohu mnoho a mnoho) robia organizovaním protestov, zbierok, humanitárnou pomocou... úžasnú a záslužnú prácu, ktorou suplujú štát, či politické strany. Klobúk dole, patrí im za to vďaka, uznanie. Lenže by si mali na druhej strane uvedomiť, že záujem o veci verejné (a všetko to, čo som spomenul tým je) je rozhodne silný občiansky postoj, ale zároveň je to politika vykonávaná na občianskej báze. A je to jedno, či je to vykonávané na ulici, na námestiach, v médiách, písaním blogov, organizovaním petícií, či množstvom ďalších akcií v rôznych formách. Politika neznamená niečo hrozného, politiku robia hroznou hrozní ľudia, konkrétni politici zla. Oni to slovo sprofanovali, urobili z toho slova strašiaka. Organizátori protestov sú rovnako politici, ako my občania, ktorí sa tých protestoch zúčastňujeme. Všetci vyjadrujeme svoj politický názor a zároveň je to nás občiansky postoj. Sú to spojené nádoby, nedá sa to oddeliť. A nebudú (ani náhodou) apolitickí, keď sa na protestoch budú dištancovať od "spriatelených" politických strán. Naopak, je to podľa mňa chybou a nepochopením tohto nášho občiansko-politického boja dobra so zlom ...
A rozhodne treba, aby z tej ulity už konečne vyšla tá spiaca „opozícia“ : po tom (samo)atentáte (videl vôbec niekto relevantný medicínsky dôkaz okrem „neprestrelných“ dôkazov pánov doktorov Kaliňákov a Šukajov Eštókov ?) tá celá naša „opozícia“ stiahla chvost a sklopila uši – stiahla sa do ulity. Šimečka navrhol moratórium na 100 dní, ktoré plynie kontinuitne, nerušene a pokojne dodnes. Z tej ulity nevyšli. A aj keď ich občianske združenie tvrdohlavo a nezmyselne na dosky, ktoré znamenajú demokraciu, právny štát a slobodu nepozývajú, neznamená, že na rovnakých doskách pod svojou vlajkou nemôžu slobodne vystúpiť. Lenže to by sa tá naša opozičná spiaca Šípková Ruženka musela zobudiť a precitnúť. A spoločne. Ja stále nechápem, prečo sa nechceme poučiť z histórie, z nie tak dávnej našej minulosti. V '89 by sme to bez "V JEDNOTE JE SILA" nedali. A nedáme to ani terazky. Nemôže byť teraz z hľadiska záchrany krajiny a demokracie a slobody prioritou vyhrať voľby (HALÓÓÓ p. Šimečka !), ale zostaviť vládu, ktorá odstaví extrémizmus - fašizmus, boľševizmus, nacionalizmus a ľudáctvo. Hrať sa na vlastnom piesočku je krátkozraké a kontraproduktívne... Sme v tom nenapraviteľní, nepoučiteľní. Len nejaký obdobný projekt "SDKÚ" je z hľadiska rozloženia voličského potenciálu a zmýšľania slovenského "národa" reálnou alternatívou voči tomuto zlu, čo sa tu zakorenilo a ktoré nás bytostne ohrozuje...
Otázka ale znie aj takto : chce vôbec naša „opozícia“ sa týchto protestov zúčastňovať ? Má ešte vôľu ich organizovať (na rozdiel od Demokratov a Mackovcov, ktorí určite nelenia a aj Matovičovci si idú to svoje). Lebo od toho (samo)atentátu, ako hovorí francúzsky revolucionár pod gilotinou – zrazu akoby uťal. Neboja sa náhodou Ficovej gilotíny, že keď znova vystúpia na barikády boja dobra so zlom, že ich aj s jeho vernou verchuškou súdruha generálneho 363-jkou a najspravodlivejších Šušiek a SIS-iek zase obvinia z organizovania puču a štátneho prevratu a že ich postavia mimo zákon ? Lenže oni sú OPOZÍCIA a majú si plniť svoju opozičnú úlohu a prácu. My sme si ich zvolili a dali sme im na to mandát. Tu sa už nehrá o fazuľky, ale o „byť či nebyť“ v kultúrnom a civilizovanom svete západných hodnôt, alebo byť znova súčasťou totality ruSSkého typu, kam nás tieto Fice cieľavedome a jasne vedú.
Už včera bolo neskoro. Musíme spoločne tomu zabrániť. Lebo ináč o chvíľu tu máme Orbánovo Maďarsko (možno aj Veľké Uhorsko), potom Lukašenkovo Bielorusko a nakoniec Putlerove RuSSko...
V '89 sme na námestiach stáli každý boží deň. A vydržali sme až do zdarného konca. Tak nevidím dôvod, aby sme si to nezopakovali...
Všetci slušní a príčetní ľudia, ktorí nie sú ľahostajní a nie je im to jedno, SPOJME SA !!!
