Nech rozbúrené more turbulentného vlnobitia sa skľudní a nám sa podarí opustiť zavírené kalné vody. Nech sa nám opäť podarí vplávať do kľudných a čistých vôd pokojného a spokojného života. Nech môžeme zdarne vypustiť kotvu v prístave šťastia, zdravia, lásky a vianočného porozumenia. Nech tento duch Vianoc sa natrvalo zakorení v našich srdciach a transformuje sa z týchto sviatočných dní do nášho každodenného života. Nech láska, porozumenie a pokora, nech tieto skutočné hodnoty našej existencie, ktoré v tomto vianočnom období znovu objavujeme a prikrývame sa nimi, stali trvalou výbavou, esenciou nášho bytia, nielen pretvárkou, či falšou. Nech v tomto prístave nádeje nájdeme tú povestnú prítulnú hospúdku radosti, kde si všetci spoločne budeme vedieť sadnúť za bohatý stôl hojnosti, za stôl s obrúsenými hranami, kde vzájomný rešpekt nebude len zbožným želaním a empatia nebude slovom zo slovníka cudzích slov, kde slovo nebude len kec a bude mať opäť váhu... Tú hospúdku s krásnym výhľadom perspektívy opätovného „normálneho“ života so všetkými tými radosťami i starosťami, s vidinou pokľudného mora, s vidinou nočnej modrej oblohy nespočetného množstva hviezd stelesňujúce naše sny, túžby... S vidinou našej archy poznania s portfóliom obyčajnej, nefalšovanej ľudskosti a so záchranou vestou neodmysliteľnej spätnej väzby, ktorá nás doplaví do prístavu obyčajnej ľudskej slušnosti, úcty a nepokrivenej morálky. Nech táto archa je naším majákom nádeje, majákom ktorý nás ochráni od hrozivého a hroziaceho stroskotania. Kde na tejto plavbe pravdy nebudú otvorená náruč, úprimnosť, srdečnosť, dôvera, tolerancia, zodpovednosť len náhodnými ostrovmi slobody, ale trvalou pevninou s názvom Človečina. Človečina s trvalo udržateľným a zmysluplným životom na tejto (ešte stále) krásnej Modrej planéte... Pre každý druh a všetky atribúty života...
Les. Ráno. Ticho, kľud, pohoda. Len nekonečná morseovka ďatľa, odzbrojujúci pohľad nevinnej, majestátnej srny, vrzgot bieleho filmu pod nohami, šum popadaného lístia... Nevtieravý ranný vánok, zohrievajúce lúče slnka prekrývané prevaľujúcimi sa mrakmi... Nekončiaca hlbina prírodných obrazov, neutíchajúca vášeň ponárania sa do týchto emotívnych hlbín, spaľujúca túžba kúpať sa v týchto nenapodobiteľných prírodných skvostoch... Tisíce odtieňov rozihranej balzamujúcej sa duše...
Krásne (pred)Vianočné pohladenie...
Pohladenie duše i tela...
Každodenná chvíľa poézie...
Bez vírusov a rušivých vplyvov...
Pekné a pokojné Vianoce...
Pekno a pokoj i po Vianociach...
Pekno i pokoj vo všedných dňoch...
