Ale jak se praví v čertovsky vydarenej rovnomennej pohádce Hyneka Bočana „ať už peklo bylo, nebo nebylo, vymyšleno bylo dobře. Když se kolem sebe rozhlédneme, vidíme, že ješte dneska spoustě lidí peklo chybí. To víte, nikdy nedělá dobře, když si může někdo myslet, že zlo zůstane nepotrestáno“. Ale keďže si to aj v skutočnosti myslia, zlo zostáva veľakrát nepotrestané. A nielen myslia, ale aj tak činia. A naši súčasní mocipáni sú toho žiarivým príkladom. Páchanie zla im nerobí žiadne vrásky na čele. Stratili pri šírení zloby, klamstva, pretvárky, nenávisti a pomsty akékoľvek zábrany – morálne, etické, ľudské. A keďže Lucifer stratil svoju pekelnú moc nad pozemskými bytosťami, tak tú ríšu pekelnú, v ktorej mali skončiť a kde sa za svoje činy mali zodpovedať, preniesli z hlbín Pekla na svetlo božie a robia nám to Peklo tu na zemi. A do tohto ich Pekla nás postupne a systematicky vťahujú, vedú tam celú krajinu. To, že im to nekompromisné Čertí brko neustále pripisuje do knihy hriechov ďalšie a ďalšie ich hriechy, majú v paži, hlboko v ..., no proste hlboko. Lebo ONI sami sa zaštylizovali do role tých Luciferov, ONI určujú koho, ako a kedy uvaria ako žabu v tom ich pekelnom kotli.
Peklo bolo v skutočnosti riadny a poctivý úrad. Úrad, ktorý tu bol preto, aby trestal zlo. Naše zlo. Bola to nezávislá inštitúcia, a tak trestala každé zlo bez rozdielu. Bez patronátu SIS, bez dôkladného a starostlivého dozoru Bödor s.r.o., bez „poradenstva “ troch kráľov – Matúša, Šukaja i Eštóka, bez kurately paragrafu 363, bez dohľadu nekompromisného Súmračného oka zlovestného jastraba. Proste s čerty nebyli žerty. Nepoznali „našich ľudí“. Všetci si boli pred Luciferom rovní. A keďže nezávislé inštitúcie sú naším súčasným mocipánom tŕňom v oku, transformovali Peklo na ministerstvo spravodlivosti. Teda vlastne na ministerstvo NESPRAVODLIVOSTI, keďže „naši ľudia“ sa so spravodlivosťou moc neráčia. A tak ten novodobý malý Lucifer Susko ozlomkrky píše a predkladá novodobé falošné pekelné zákony plné zloby a žlče a plní neochvejne, servilne a bezostyšne túžby a rozkazy novodobého Knížete pekel, svojho súdruha precedu. Zákony, ktorými ochraňujú svojich kumpánov a svoju beztrestnosť a ktorými šírením ohňa klamstva a síry nenávisti rozdúchavajú peklo v tejto krajine a spaľujú túto zem...
Na rozprávkach je krásne to, že v nich vždy víťazí dobro nad zlom,, Pravda a láska nad lžou a nenávisťou. Lenže my nežijeme v rozprávke, my žijeme na Slovensku. A to rozhodne žiadna rozprávka nie je. Žijeme v realite, kde (veľa krát) víťazí zlo nad dobrom, kde lož a nenávisť valcujú pravdu a lásku. A nositeľmi tohto zla a nenávisti nie sú žiadne mýtické rozprávkové bytosti, ktorých porazí dobrý princ, či udatný švárny junák, ale naši „zástupcovia ľudu“, ktorým sme zverili moc, a ktorým tú moc, ktorú flagrantne zneužili a využili vo svoj prospech, musíme preto odobrať. Musíme to spraviť MY, čerti nám v tom, bohužiaľ, už nepomôžu.
Je to len na nás, či, kedy a ako sa postavíme tomuto zlu, všetkej tej zlobe, nenávisti a pomste, ktorú nám dennodenne servírujú títo ohniví draci, tieto zlovestné Fice, táto ich „vydarená“ družina z Ríše ZLA. Či nájdeme dostatok ODVAHY a ODHODLANIA čeliť tomuto novodobému Peklu a budeme ochotní sa postaviť na odpor. Či budeme schopní vyčistiť tento Audiášov chliev a nastoliť znova poriadky zdravého rozumu, slušnosti, morálky a pokory.
Je zvláštne a zarážajúce (Čert ví proč) ako rýchlo a ľahko sa poddávame, ako opäť ohýbame chrbát, Ako sme znova ľahostajní a apatickí, ako úplne zľahka sklápame uši a sťahujeme chvost. V Srbsku neustále protestujú študenti voči tamojšej vláde a už vyše roka sa nenechajú zastrašiť. V Bulharsku vyše dvesto tisíc ľudí protestovali voči korupcii tak intenzívne a nebojácne, že vláda podala demisiu. Na Ukrajine, kde už skoro celé štyri roky zúri vojna, kde im denne či v noci ten pomätenec a masový vrah Putler posiela drony na ich domy, nemocnice, školy, civilnú infraštruktúru a častuje ich smrtonosnými raketami 24/7, kde im v každom okamihu hrozí smrť, kde neustále bojujú o svoj holý život, tak tam, keď Zelenskyj podpísal zákon, ktorý zľahčoval korupciu, resp. boj proti nej, tak aj napriek týmto Putinovým smrtiacim hrozbám ľudia neváhali a státisíce ich vyšlo do ulíc a na námestia protestovať proti tomu, aby Zelenskyj svoju chybu napravil. A my napriek tomu, že si užívame mierové časy, tak nás z tejto našej letargie už asi nič nevyvedie z miery. Ostávame v tej svojej ulite, v tom svojom „bezpečí“. Stále je nás na tých uliciach a námestiach menej a menej, naposledy v Bratislave, ktorá ako hlavné mesto by mala ísť príkladom a mala by byť vlajkovou loďou, tak horko ťažko skromných 10 000 (písali že prej 5 000...).
Tu si samozvaní Luciferkovia aj so svojimi kunpánmi unášajú právny štát a my nič. Tu Gašpari si píšu pekelné zákony sami pre seba a zneužívajú „tajnú“ službu a my nič. Tu sa schváli v super rýchlom a v expresne skrátenom konaní Gašparova mafiánska novela a my nič. Tu podpíše túto mafiánsku novelu pán prezident (opäť, tak ako pri predošlom akože „vete“, s dokonale precíznym načasovaním a v submisívnom predklone k svojmu Krstnému otcovi) a pred zrakmi celého civilizovaného sveta podá ruku mafii (že by ho mátala tá jeho krabica od šampanského ?...) a my zase zhola nič. No prepytujem „pán prezident“ – „pán“, tak to ani náhodou, to by musel mať prirodzený rešpekt a úctu. K tomu mať jamky a byť „pekný a chrumkavý“ a rozsvecovať vianočné stromčeky však nestačí. A byť prezidentom musí v sebe niesť aj nejaký zmysluplný obsah a musí to byť dôveryhodný obsah a nie prázdny oblek a podržtaška. Lenže ako sa k tomu dôveryhodnému obsahu prepracovať, keď sa do tejto funkcie preklamal a v kampani dokázateľne porušil zákon o jej financovaní (Veľká Sestra nikdy nesklame) – a my zase nič...
Bol som nesmierne rád, že súčasný 17. November ma z toho môjho skepticizmu ohľadne účasti na protestoch priviedol späť na vlnu optimizmu, keď ukázal, že to Slovensko naše posiaľ dlho spalo, ale sa prebralo. Tie tisíce slušných, morálnych a príčetných ľudí na námestiach ma presvedčili o tom, že tá naša NÁDEJ nevyprchala, že sa prinavrátila a všetkých nás v tom nevľúdnom počasí hrejivo objala. Skepticizmus sa ale silno navracia... My tie námestia a ulice by sme mali kontinuitne zapĺňať, vlastne by sme ich nemali ani opúšťať. Lebo len tak sa s týmito „ctihodnými ľuďmi“ vysporiadame, lebo len tak naplníme „DOSŤ BOLO FICA“, ak aj nás bude dosť!!!
No a tie protesty nesmú byť len samoúčelné. Účelom nemôže byť sa tam prísť len „vykecať“. Treba si stanoviť aj konkrétne ciele a určiť cesty a spôsoby ako ich naplniť. A ak bude treba, klásť odpor, ústava nám to umožňuje (teda aspoň zatiaľ). A treba už je... Lebo tieto Fice si nič z „rečníckych cvičení“ nerobia, kašlú na nejaké tlačovky a rôzne vyhlásenia, ktoré nemajú žiadny adekvátny dosah na ich činy, na politický, spoločenský, ale hlavne ekonomický rozvrat tohto štátu... Nestačí byť aktívnym a účastným len raz za 4 roky pri voľbách (a možno v najbližšej dobe raz za 5 rokov a možno v tej neďalekej budúcnosti už ani voľby (teda tie demokratické, slobodné a férové) nebudú. To ale ukáže čas a hlavne my, či si tento výdobytok roku '89 necháme vziať. Áno, v demokratických krajinách sa pri tomto volebnom akte rozhoduje o budúcnosti krajiny. Ale keď niečo nie je v súlade s kostolným poriadkom, tak my občania máme právo (a povinnosť, a to nielen voči sebe, ale predovšetkým voči naším deťom a vnúčatám) sa postaviť na odpor, vyjadriť svoj názor a bojovať za svoje práva a požiadavky. A že to tu nie je v súlade s kostolným poriadkom, že krajina a sloboda a demokracia v nej sú v ohrození, cítime na svojej koži každodenne a vidíme, keď ráno otvoríme oči. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že psi štekajú, karavána ide ďalej...
A musíme všetci už konečne spojiť sily – opakujem to stále, už ani neviem po koľký krát. My, celá tá slušná, príčetná a morálna občianska spoločnosť, ktorá už má tej suverénnej hanby na všetky štyri svetové strany plné zuby, celá kultúrna obec, vedecké, akademické, pedagogické a profesijné inštitúcie (zdravím pánov (a pani) psychológov a psychiatrov), občianske združenia a iniciatívy, mimovládky, celé študentské hnutie (akosi ste po tej úžasnej kriedovej revolúcii usnuli, haló - ide o vašu budúcnosť), ale aj celá opozícia, aj tá neparlamentná, všetci, ktorým to nie je jedno. A bolo by dobré a potrebné, aby autority už konečne vystúpili z davu na tie naše barikády. A rovnako by bolo zahodno, keby opozícia už vygenerovala aj svojho spíkra, ktorý dá tomu šťavu a jednotný smer (s malým s). Len prosím vás nespite, už sa preberte, zobuďte, nebuďte spiace šípkové Ruženky, demokracia je v ohrození, celá táto krajina je v ohrození. Vráťte sa na tie námestia, vráťte sa do ulíc, už včera bolo neskoro !!! Pretože štát nie sú ONI, ale MY, všetci občania tejto krajiny !!!
Nechceme sa predsa zobudiť v krajine „zázrakov“ – kde včera zjedli to, čo mali na zajtra, kde ľudské a občianske práva sú len slová zo slovníka cudzích slov, kde stakan vodky má vyššiu cenu ako ľudský život. Nechceme sa zobudiť v ruSSkej gubernii, nechceme byť ani ďalším BieloruSSkom, nechceme, aby sovietsky (a vietnamský) slon bol náš vzor, nechceme sa opäť pozerať na okolitý svet spoza ostnatého drôtu. Nechceme tu mať znova, tentoraz ficovskú, normalizáciu, nechceme sa zobudiť v autokracii, nechceme žiť v totalite...
Nechceme predsa žiť v krajine, kde
S úšklebkem Ďábel viděl
pro každého podíl
Syn otce nenáviděl
Bratr bratru škodil
Jen motýl Smrtihlav
se nad tou zemí vznáší
kde v kruhu tupých hlav
dlí - veličenstvo KAT
kde v kruhu tupých hlav
dlí - veličenstvo KAT
A tiež nechceme žiť v krajine, kde,
I naše generace
má svoje kajícníky
a fízly z honorace
a skromné úředníky
a tvory bez svědomí
a plazy bez páteře
a život v bezvědomí
a lásku K nedůvěře
Už nejsme nejsme to co kdysi
Už známe ohnout záda
Umíme dělat kompromisy
a zradit kamaráda
A vděčni dnešní Realitě
líbáme cizí ruce
A jednou zajdem na úbytě
z té smutné revoluce
Nezabudnuteľný Karel Kryl skladal nadčasové piesne a písal rovnako nádherné básne. Dodával nám silu a odvahu. Škoda len, že nevedel oživiť aj to Peklo a nedal nám NÁDEJ aj v tomto smere a ohľade. To skutočné a poctivé Peklo so skutočným a spravodlivým Luciferom, aby zlo bolo odhalené a potrestané, aby sa Pekla báli aj na najvyšších miestach, kde, ako vraví klasik, „zlo neexistuje“... Peklo s ráznym Luciferom, ktorý by svojim čertom jasne prikázal : „je najvyšší čas priniesť do pekla všetky tie Fice !“
Aby sme mohli vystúpiť z kolotoča chaosu a hlúposti, opustili trajektóriu zloby, nenávisti a pomsty a vydali sa už konečne a seriózne ku krajším zajtrajškom a do lepšieho, spravodlivejšieho a NORMÁLNEHO sveta medzi Nebom a Peklom...
