Ale v týchto nastávajúcich časoch temna som sa vnoril do krásnych detských čias bezstarostnosti a pokoja, do sveta hudobnej výchovy na základnej škole a spomenul som si na jednu našu slovenskú ľudovú :
„Spievanky, spievanky, kdeže ste sa vzali,
či ste z neba spadli, či ste v háji rástli?
Z neba sme nespadli, v háji sme nerástli,
ale nás mládenci a dievčence našli“...
Boli to krásne časy tých mládencov a dievčeniec, pokojné časy ich rodičov, keď nachádzali vo svojich príbehoch len harmonické tóny ich životov...
Žijeme však inú dobu, harmóniu vystriedala disharmónia, pravdu a lásku lož a nenávisť, dobro prehráva boj so zlom, pretvárkou, falošnosťou... Miesto priateľského a pohladzujúceho spevu nás valcujú a prehlušujú falošné tóny a stupnice extrémizmu, nacionalizmu, boľševizmu, fašizmu, xenofóbie, intolerancie a vlastne všetkého toho, čo s ľudskosťou nemá nič spoločné. A tieto tóny zla takisto (ako tie spievanky) z neba nespadli, ani v háji nerástli. Ale ich v (sebe) našli mládenci i dievčence (ale i stredná generácia či seniori), z plného hrdla nimi na nás kričia spoluobčania tejto krajiny. A rozhodne ich nie je málo. Takže kdeže ste sa vy „mládenci a dievčence“ s absenciou akejkoľvek empatie, pokory, slušnosti a morálky vzali, keď ste z neba nespadli a v háji ste nerástli. Nuž našli si vás vaši vodcovia, vaši precedovia, vaši „otcovia národa“, vaše amorálne vzory, ktorých slepo a poslušne nasledujete, ktorých bezbreho a nekriticky milujete. Rozprestreli nad vami vlajku nenávisti a ukázali vám obraz vášho nepriateľa, proti ktorému treba bojovať, ktorého treba zničiť, zadupať. Nakŕmili vás (a stále kŕmia) demagógiou a propagandou, zbavili vás akéhokoľvek (kritického) myslenia, zbavili vás vnútornej slobody (a zbavia vás aj tej vonkajšej) a svojprávneho rozhodovania. Zaradili vás do šíku a vy poslušne pochodujete, splynuli ste s ich nalinkovaným a naformulovaným davom. Napumpovali vás agresivitou a vulgárnosťou, nevraživosťou a netoleranciou. Proste tak ako chceli, tak ako si to predstavovali a predsavzali. Urobili si z vás nástroj ich triedneho boja proti vášmu spoločnému triednemu nepriateľovi...
Ale toto sme tu už predsa mali a nebolo tomu tak dávno. To si už fakt nič nepamätáme, to sme si už úplne premazali pamäť ? Alebo si musíme svoju históriu znova zopakovať, keď sme sa nepoučili ?
Veríte všetkému, čo vám títo novodobí vaši páni veľkomožní povedia a naordinujú, robíte všetko, čo vám podsunú, súhlasíte zaslepene so všetkým, čo navrhnú, čo schvália. Nevadí vám, že stále a donekonečna nekompromisne a účelovo roztáčajú špirálu zla, dezinformácií a rozvratu spoločnosti, nikdy nechcú s tým skončiť a ani neskončia. Vôbec vám nevadí, že tu žijú v tejto krajine aj ľudia s inými názormi, s iným pohľadom na svet, s iným morálnym kompasom, s inou orientáciou. Že aj toto je ich krajina, ich domovina, ich vlasť. Kašlete na to a so zovretou revolucionárskou päsťou slovenského Čegevaru ste ochotní rozbiť svet týchto ľudí s inými názormi, postojmi a orientáciami, vyhnať slušných ľudí z tejto krajiny, len aby ste naplnili infantilné chúťky pomsty a revanšu vašich vodcov, vašich idolov, vašich bohov. Nechcete diskutovať, nechcete sa zmierovať (ruSSkij zmier nie je zmier), nechcete prijímať iné argumenty, chcete len bojovať. Ale viete aspoň za čo ? Skutočne to viete ? Máte vôbec predstavu, čo bude potom ? (po tom boji divokom, voľ nebyť, ako byť otrokom... – máte vôbec predstavu, kto tu je a hlavne kto tu bude potom otrokom ?)...
Dostali sme sa do bodu zlomu. Nastal čas, kedy sa rozhoduje o smerovaní tejto krajiny, o tom ako sa tu bude žiť a či sa tu vôbec ešte oplatí žiť. Lebo tento červený valec s kormidlom zo Súmračnej (ktorého ste aj vy súčasťou, ktorého ste dobrovoľnými pasažiermi), pridáva stále na plyne, jeho kormidelník stále viac tlačí na pílu. Už ide o všetko – o demokraciu, slobodu, právny štát (a týka sa to aj vás a bude sa to týkať aj vás). Chceli sme po (samo?)atentáte zmier (myslím, že si to želajú všetci slušní, príčetní a normálni ľudia), lenže miesto toho tu máme pomstu a revanš. Máme tu opäť normalizáciu a kádrovanie, máme tu o.i. nový zákon „lex atentát“, ktorý evidentne v sebe nesie ambíciu boja proti demokracii a jej vymoženostiam (už len čakám, kedy ohlásia založenie Ľudových milícií...). Dostali sme sa tam, čo predpovedal Michal Šimečka st. „spoločenský zmier ponúkla koalícia výmenou za demontáž liberálnej demokracie“ ... Obavy sa bohužiaľ naplnili, ideme žať úrodu. Opozícia zas raz uverila niekomu, komu sa veriť nedá a nemá. Nuž táto opozičná bárka v tomto boji stroskotáva, na viac nemá. Nevie sa (nechce ?) zjednotiť, ich piesoček je ich domovom, nekooperujú aj s mimoparlamentnými demokratickými stranami (Demokrati, Dzurindovci...), nechcú sa poučiť (už to opakujem ako mantru), že V JEDNOTE JE SILA ! A posledným dôkazom tohto je aj výsledok posledných Eurovolieb, kde síce PS (chvalabohu) porazilo Smer, ale neporazilo (bohužiaľ) koalíciu extrémizmu a nacionalizmu. Skúste už aj vy opozičníci konečne precitnúť...
A precitnúť musíme (predovšetkým) aj my občania, celá občianska spoločnosť, mimovládny sektor, kultúrna a akademická obec, inštitúcie, organizácie. Predsa nemôžeme len sklopiť uši a stiahnuť chvost a byť spokojní s tým, čo nám z valca podhodia (ak vôbec). Musíme verejne vyjadriť svoju občiansku zodpovednosť a povinnosť (opozícia politickú) a nenechať sa zastrašiť a zatlačiť do kúta a „vyklidit“ priestor a zutekať z boja. Treba ísť znova na barikády, na námestia, je toho dosť, je o čom.
Treba požadovať úplné vyšetrenie a vysvetlenie ohľadne „atentátu“ – a nech sa konečne aj postaví pred verejnosť skutočný (aspoň jeden), slušný, morálny a odvážny pán doktor, ktorý bol „pri tom“, alebo ktorý vyšetrí pána precedu a povie na svoju česť, svedomie a Hippokratovu prísahu, čo sa stalo a ako to v skutočnosti je a či sa po tejto „oficiálne“ medializovanej udalosti stal teda „Lurdský“ zázrak, alebo je takéto neobvykle rýchle a úspešné uzdravovanie a rekonvalescencia po takýchto ťažkých, života ohrozujúcich zraneniach úplne normálnym, bežným javom – lebo ak o takejto dôležitej udalosti premiéra krajiny informuje len najužšie stranícke politbyro - doktori Kaliňák1, Kaliňák2, Šukaj a Eštók, silno to evokuje spôsoby a praktiky krajiny s názvom Severná Kórea... Lebo ináč sme len na konšpiračnej úrovni národných plochozemcov – keď sme na vlastne oči nevideli, neveríme, pochybujeme. Obzvlášť, keď sa tak enormne a nečakane rýchlo zotavuje (čo mu samozrejme prajeme). Je to také dubové chlapisko, Slováčisko ako, repa, mocný a odolný. Možno aj krvácanie si sám zastavil, keď sme na mieste činu žiadnu nevideli... Zotavuje sa, tak možno už čoskoro ho uvidíme pri rannej rozcvičke, či pri robení tisícky klikov, či na nočnej šichte za pásom... a keď to takto rýchlo a zdarne pôjde, tak zase onedlho v plnej sile a zbroji v premiérskom kresle. Proste Superman, teda vlastne skôr náš novodobý Jánošík. Nuž dlhodobo sme tu takéhoto národného hrdinu nemali, už ho táto krajina potrebovala... Treba sa ohradiť voči postupom a právomociam istého konšpirátora a antivaxera Kotlára a jeho krytia súdružkou Dolinkovou, kde nás postavil voči všetkým krajinám (190) WHO a urobil Slovensku hanbu vo svete na 100 rokov a ohrozil zdravie a životy občanov tejto krajiny... Treba sa postaviť za verejnoprávnu RTVS, za nezávislé spravodajstvo v iných (všetkých) médiách (Markíza, JOJ...), za nezávislosť médií ako takých... Treba sa postaviť voči nekultúre a nekultúrnosti studnice všetkých múdrostí - nepodarenej Barbi sKicé aj s jej dvornými prisluhovačmi – osvietencom Micheľkom a normalizátorom a cenzorom Machalom - a devastácii kultúry, treba sa postaviť voči medveďobijcom (Sne)Huliakom, zástancom a propagátorom neživotného prostredia a ničenia prírody Tarabám a Kuffám, voči arogantným a všemohúcim 5-percentným pánom Kapitáňom (a 100-percentným demolátorom semafórov), voči všetkým tým Ficiam, ktoré im dávajú na to zelenú a ktoré v tom idú s nimi (hoc aj na červenú), treba sa znova postaviť proti únosu právneho štátu, proti nastoľovaniu autokracie s nebezpečenstvom prehupnutia do totality (vzorov a žiarivých príkladov je tu dosť (Maďarsko, Bielorusko, RuSSko...), treba sa postaviť za našu občiansku slobodu, demokraciu, za všetko to, za čo sme v '89 bojovali a sme si vybojovali. NEMÔŽU NÁM TO VZIAŤ !
A precitnúť by aj mohol náš (už dlhodobo neviditeľný) nastávajúci pán prezident. Prezident pokoja a mieru. Tejto holubici mieru nevadí, čo sa tu deje ? Toto je ten jeho mier a pokoj, čo sľuboval ? Alebo toto je plne v súlade s jeho neustále pertraktovanými súradnicami a predstavami mieru a pokoja ? Asi hej, keď sa neozýva. No máme sa na čo tešiť...
Nebuďme hlúpi, nebuďme naivní, nebuďme zbabelí, nebuďme kolaboranti. Chráňme si to, čo máme, bojujme za to, buďme odvážni. Nebuďme ľahostajní, neostaňme apatickí, nerezignujme. Demokracia a sloboda nie je zadarmo a nie je to samozrejmosť, nepadá nám z neba, ani na poli nerastie.
Dobre to povedal mons. prof. PhDr. Tomáš Halík, Th. D., Dr. h. c. (český rímskokatolícky kňaz, teológ, sociológ, filozof, psychológ, religionista a univerzitný profesor):
„To, že hlúposť má právo slobodne sa vyjadrovať, je daň za slobodu. Proti nej sa dajú klásť iba racionálne argumenty – aj keď vieme, že títo ľudia ich nie sú schopní prijať. Demokratický systém je nutnou podmienkou slobodnej spoločnosti, ale sám o sebe nedostačuje. Rovnako dôležitá je kultúra práva a vzdelanie. Bez určitého stupňa morálnej vyspelosti a vzdelanosti nemožno demokraciu udržať. Stane sa diktatúrou väčšiny, často nebezpečnej nekultúrnej väčšiny“.
To, dúfam, nechceme...
No ale aký ľud, taká krajina, kakaja natura, takaja kuľtura...
