„Teraz už začíname byť naozaj nahnevaní! Ešte minulý týždeň nás všetkých donedávna neviditeľný tajomník na MŽP Štefan Kuffa presviedčal, že ťažba v Tatrách je vlastne len "blbosť, ktorou sa ani netreba zaoberať, pretože je to dokopy jeden suchár". Ale naozaj pán štátny tajomník? Ako by ste nazvali to, čo sme objavili tento krát!?
„Teraz už začíname byť naozaj nahnevaní! Ešte minulý týždeň nás všetkých donedávna neviditeľný tajomník na MŽP Štefan Kuffa presviedčal, že ťažba v Tatrách je vlastne len "blbosť, ktorou sa ani netreba zaoberať, pretože je to dokopy jeden suchár". Ale naozaj pán štátny tajomník? Ako by ste nazvali to, čo sme objavili tento krát!?
Takéto mega kopy dreva môžete v týchto dňoch vidieť v severovýchodnej časti TANAP-u, pri osade Podspády. Časť dreva sa už stihla odviezť a nové stále pribúda z malých skladov, roztrúsených po lese. Tisíce a tisíce metrov kubických odchádzajú z pomerne malého územia a pripravujú ho o jeho prírodné hodnoty...
Ťaží sa na štátnych pozemkoch, všetko minimálne v 3. stupni ochrany. Vo vedeckom návrhu zonácie TANAP-u však bolo celé toto územie navrhované do A zóny. Okrem toho - Chránené vtáčie územie, Územie európskeho významu, biotopy hlucháňa hôrneho... Väčšina ťažby je rovno medzi štyrmi rezerváciami, v jednom prípade ťažba dokonca zasiahla aj 5. stupeň ochrany v rezervácii Pavlová! Veľká časť vyťaženého dreva znova predstavujú stromy, ktoré BOLI napadnuté lykožrútom a dnes už z nich nevyletí ani jeden. Pri niektorých by už človek zvažoval, či ich vôbec dávať do pece...
Naozaj sme nahnevaní! TANAP, náš najstarší národný park a zároveň symbol národnej hrdosti, sa znovu dostal do rúk ľuďom, ktorí v ňom vidia predovšetkým zdroj dreva, diviny a trofejí. Je veľkým paradoxom, že práve SNS, ktorej nominanti ovládli rezort životného prostredia (vrátane TANAP-u), sa radi oháňajú národnou hrdosťou. Sú to však len reči, realita vyzerá takto...
Tento prípad bude určite zaujímať aj Európsku komisiu. Možno nás nakoniec aspoň ona prinúti chrániť si naše vlastné životné prostredie...“ - je správa a poznatky priamo z teritória nášho (opakujem nášho, nie ich) najstaršieho, najvzácnejšieho a druhého najväčšieho národného parku.
Nuž to je tak, keď sa dostanú k moci (a pre nich len a len k válovu) hlupáci, nevzdelanci, obmedzenci, poľovníci, pytliaci, lesáci... s IQ sneHuliaka a s "národnou hrdosťou“ Kapitáňa na hrudi, ktorá len maskuje našu národnú tuposť a demaskuje našu nebotyčnosť a nadradenosť nad prírodné zákony, pokoru a zdravý rozum.
To je tak, keď toto tu je len obrazom vôle polovičky tohto akože "národa", to je tak keď toto je len obrazom duše Slováčika, ktorému to nevadí, ba dokonca s tým často aj súhlasí (šak sa nerúbe v jeho záhradôčke)...
To je tak, keď tých, ktorým tieto zločiny nie sú ľahostajné, ktorým to nie je jedno, ktorí nie sme apatickí a verejne sa v týchto veciach angažujeme, je málo, tak žalostne málo a ešte sme zosmiešňovaní a ponižovaní a posielaní do jaskýň a často krát títo statoční ľudia čelia nielen vyhrážkam, ale aj perzekúciám...
Terazky, keďže už začala bike sezóna, tak mám väčší akčný rádius - teda aj viac vidím. Lepšie by však bulo nevidieť. Bo rovnakí bulovia sú aj tu v týchto končinách (Malé Karpaty). Les (ak teda ešte nejaký zostal) sa stále vychováva sekerou a motorovou pílou (so všetkými dôsledkami tejto „výchovy“ na celú „jeho“ faunu i flóru, na životné prostredie).
Načo sú nám fundovaní odborníci a zanietení ochrancovia prírody. Načo sú nám národné parky, prírodné rezervácie, chránené krajinné oblasti...Načo sú nám medvede, vlci, hlucháne..., načo sú nám divo žijúce zvieratá, načo sú nám stromy, načo je nám celá tá prekliata fauna a flóra. Vyrúbeme, vystrieľame (aj tých, ktorí nesúhlasia a keď nie, tak podľa ochrancu poľovníckej loby „ľudomila“ Huliaka, aspoň obesíme)... My sme tuná doma, my sme tuná páni - MY Taraby, sneHuliaci, Kuffy, MY pytliaci, poľovníci, drevotupci, MY Kazisveti, MY, MY, MY ... A ľudia sa len prizerajú...
Obraz lesa je však len časťou mozaiky celého nášho spoločenského života, kde sme po posledných voľbách priamymi účastníkmi každodennej deštrukcie a pošliapavania všetkého, čo týmto "zástupcom ľudu" stojí v ceste ku sláve a presadzovania svojich záujmov...
Už dávno sme mali neustále stáť na námestiach, nepovoliť, neustupovať, vydržať a nečakať, až nás ten súmračný valec s "národnou hrdosťou“ a „ľudskoprávnosťou a spravodlivosťou pre našich ľudí“ v jeho ešpézetke úplne prevalcuje...
Bo zajtra už môže byť neskoro...
