v nás opäť rezonovať, budú aktuálne, budú v tom našom Slovakistane večne živé...
Určite to Karel Kryl netušil, netušili sme to ani my, že si tento jeho hlboko pravdivý a mrazivý song znova zreprízujeme, zreprodukujeme. Nie že sme netušili, ale rozhodne sme si ani neželali takúto strašnú nadčasovosť. O takejto budúcnosti sme nesnívali, takúto prítomnosť novodobých katov sme si neželali.
Ale Kat nikdy nespí, brúsi si pod rúškom svojej amorálnej tmy stále svoju zlovestnú sekeru, čaká na svoju príležitosť. A keď my strácame svoju ostražitosť, potom zatne a dielo dokoná. A výsledok ?
„V kraji hnízdí hejno krkavčí
Lidu vládne Mistr Popravčí
Byl hrozný tento stát
Když musel jsi se dívat
Jak zakázali psát
A zakázali zpívat
A bylo jim to málo
Poručili dětem
Modlit se jak si přálo
Veličenstvo Kat
S úšklebkem Ďábel viděl
Pro každého podíl
Syn otce nenáviděl
Bratr bratru škodil“
A k tomu svojmu dielu ničenia a šírenia hrôzy a nenávisti má svoj oddaný houfec mordýřů, ktorým dal svoje požehnání, ktorí mu poslušne slúžia a v jeho mene mordujú. A ten jeden z nich, tá jeho najväčšia, falošná, slizká, farizejská a vnútorne vyprázdnená podržtaška, ten jeho mopslík, najstatočnejšie plní jeho príkazy a predsavzatia...
„Král klečí před Satanem
Na žezlo se těší
A lůza pod platanem
Radu Moudrých věší“
A to je obraz Slovenska súčasných dní, to je reprodukcia husákovskej normalizácie (od ktorého sa Majster Kat učí a ktorému sa klania), od ktorej je to už len na skok k autokracii a nebuďme naivní – k jeho vysnívanej totalite. K policajnému štátu, k štátu „obušku z pytle ven“. Nie je to vôbec nereálne, nepravdepodobné. Jeho zámer je už úplne jasný a je momentálne povzbudený aj jeho veľkým bratom Viktorom, ktorý zase po vzore svojho Donalda už otvorene a priamo vyzýva na vzburu proti Bruselu. Vystúpenie z NATO a EÚ úspešným referendom „úspešnými a vytešenými“ občanmi tejto banánovej republiky nie je v jeho krvavých očiach rozhodne ďaleko. A ak by to nešlo referendom, tak si z toho ťažkú hlavu toto Veličenstvo Kat robiť nebude. Trikov a podrazov má v svojej katovskej ťurme dosť, však si to už vyskúšali na trestnom i kompetenčnom zákone, SISke, teraz to skúšajú na verejnoprávnosti a nestrannosti médií, z ktorých chcú a idú urobiť svoju hlasnú trúbu...
Nemajú zábrany, nemajú svedomie, morálku, nemajú kožu na ksichte. Nemajú zrkadlo, do ktorého by sa ráno pozreli. Tým zrkadlom musíme byť my, my všetci slušní, statoční, príčetní a odvážni občania, ktorým to nie je jedno, ktorí nechcú a NEBUDÚ TICHO ! My, ktorí sa im musíme postaviť, zabrániť im v tejto deštrukcii a rozvrate.
Títo Kati idú presne podľa plánu, idú presne v koľajách, ktoré pred voľbami nalinkovali a po voľbách natiahli. A „hrdý slovenský národ“ im to odmával, dal im na to zelenú a čo je ešte horšie, vytešuje sa terazky z toho s nimi, robí im zdvorilostného asistenta. Vidieť to stále na preferenciách týchto fašistických strán. Personálne čistky, trest(uhod)né (ne)poriadky, (ne)kompetenčný zákon (paškvil), najnovšie návrat cenzurovaných médií a mediálneho priestoru do časov minulých pred r. '89 tomuto „národu“ nič nehovorí, trpí nevyliečiteľnou amnéziou. A to je len začiatok - prídu na rad mimovládky, súdy, opozícia a aj my, občianska spoločnosť. Budú tu už zase len krajšie zajtrajšky, častušky, preskakovanie vatier a – kakaja nátura, takaja kuľtúra... Proste na Slovensku po Slovensky, brat za brata, aj keby ti otca vešali...
Musíme oživovať námestia, musíme ich zapĺňať, a to všade vo všetkých mestách a obciach na tom NAŠOM Slovensku. Nesmieme to vzdať, naopak musíme pridať, pritvrdiť. Treba tam byť aj zajtra, pozajtra, aj popozajtra..., až do rána bieleho, až do víťazného konca.
Ale hlavne treba, aby ľudia už konečne pochopili, že SÚMRAK zahaľuje túto krajinu a nesedeli doma v pohodlí svojich obývačiek, v krčme... a prišli tento Súmrak nad Tatrou rozohnať na námestia. Bo blýska sa, Ficohromy divo bijú, zastavme ich bratia, nech sa ONI stratia ! (najsamlepšie v tej ich vysnívanej russkej riti !) Nesmieme dať týmto prorusským hajzlom a rusským agentom dýchať. Už ide o všetko, Veličenstvo Kat sa zúrivo a každodenne zaháňa svojou popravčou sekerou. Námestia sú teraz naším bojiskom. Na týchto barikádach spravodlivosti, demokracie a právneho štátu tam musí byť v súčasnosti každý slušný a príčetný človák, ktorému to nie je jedno – NIE JE NÁM TO JEDNO ! - a dúfam, že takých, ak budem hovoriť teraz za Bratislavu, je minimálne aspoň pol Bratislavy. Takže už dlhodobo hovorím, ak tam nebude 100 - 200 tisíc zdravých a ochotných nôh, tak to s tými červenokňažníkmi nehne...
Ale my vydržíme, dúfam, že ONI NIE !
NEBUDEME TICHO !!!
A musíme k týmto naším protestom, k tejto našej občianskej neposlušnosti dať už aj konkrétne zakončenie. Nestačí už len si prísť na námestia „pokecať“. Treba aj formulovať naše požiadavky, neustupovať od nich a trvať na nich. Škála týchto požiadaviek môže byť rôzna, ale ich vyžadovanie musí byť rázne. V '89-tom jednoznačne na boľševika zabral generálny štrajk, zlomilo mu to vtedy krk. Veľmi zásadným momentom bol štrajk divadiel a hercov, ktorí vysvetľovali, diskutovali, bojovali. Rovnako ako aj vtedajší študenti a ich Alma matere, ktoré vyhlásili okupačný štrajk. Treba sa inšpirovať, treba konať, lebo týchto súčasných Katov z našich námestí zatiaľ hlava moc nebolí. Vidieť to aj na výkladnej skrini tuposti teľaťa Šimkovičovie, ktorá v póze nevydarenej Barbie stelesňuje absolútnu aroganciu moci nielen týchto jej národných ozembuchov (najvýstižnejšie a najtrefnejšie túto axiómu vystihuje transparent z posledného mítingu prízorných občanov – „Vážená pani ministerka, trúba nemôže hrať prvé husle“), ale celej tej ich koaličnej Katovlády. Nie sme tí, ktorí sa im budú klaňať, klaňať sa im môže (a aj sa klaňá) iba ak semafor. Naopak, musíme dotiahnuť výzvu na odstúpenie tejto nekultúrnej osoby a ničiteľa kultúry z postu ministerky a nedovoliť viac, aby takáto nekompetentná osoba už nikdy viac nemohla byť a nebola súčasťou nášho verejného života vo verejnej funkcii. A takýchto hrôzostrašných a smiešnych postavičiek zároveň tu máme neúrekom – však veľavážené panoptikum Tarabov, Kuffov, Gašpar(k)ov, Eštókov a Šukajov, Kaliňákov, Blahov, Glucky, Huliakov či iných pytliakov a „mysliteľov“, všetky tie strašidelné a nebezpečné Fice... Musíme byť zásadoví, neústupčiví, vytrvalí a dôslední. Nastolovať a vyžadovať !
A som rád, že nie sme v tejto nechcenej Kat story sami. Že nás podporuje demokratický a civilizovaný svet, nezávislé medzinárodné inštitúcie a že to jeho Veličenstvu tiež dávajú vyžrať. Veľký obdiv ku krokom českej vlády, majú moju plnú podporu. Údajne to nie je politicky a diplomaticky správne, ale pre mňa je podstatné, že ich rozhodnutie prerušiť s našou vládou nadštandardné styky je hlavne ľudské a morálne a hodnotovo správne. Myslím, že takto by mala vyzerať politika založená na úprimnosti a realite vedieť a vidieť, kde je sever. Netváriť sa stále len ako diplomat a kvôli dobrým vzťahom pritakávať, len aby bolo dobre. Nas.ať! Žijeme v ťažkých časoch a doba si pýta jasné a rázne postoje založené na pravých hodnotách. Máme sa ešte čo učiť od bratov Čechov.
A hlavne nezabúdajme a majme stále na pamäti, že momentálne v tejto Džamahírii SÚMRAKU hrozivo nad nami visí Damoklov meč, nad touto krásnou krajinou máva Katova sekera, pretože
„Vždyť prvním z rytířů
Je veličenstvo Kat“
A to musíme zmeniť !!!
Musíme sa znovu oslobodiť, opäť odkliať, zbaviť sa už raz a navždy týchto Katov...
