Všadebol, všetko vie, všetko pozná, vo všetkom sa vyzná, je neomylný, vypĺňa kontinuitne verejný priestor, máme ho plno, stal sa neoddeliteľnou súčasťou nášho bytia. A šíri pravdy a nič len pravdy, šíri tento kazateľ to svoje „božie slovo“ stále a všade. No proste patent na rozum a na všetko. Je to ako z našej veľkej detskej knihy – Vševedkove dobrodružstvá, ktorú metamorfuje na tie svoje. Bohužiaľ nepodarene, arogantne, okázalo a bohorovne...
Pamätám(e) sa na časy, keď zo všadiaľ na nás vyskakovali hlavy, portréty, fotografie Brežneva či Husáka - z telky, z plagátov na námestiach a uliciach, z výkladov obchodných domov, ale hľadeli na nás aj z výkladov potravín, zelovocov, úplne bizarná bola ich fotečka medzi svinskými hlavami za výkladom mäsiarstva. Báli sme sa otvoriť chladničku, otvoriť konzervu, že aj odtiaľ na nás vyskočia títo mocní súdruhovia...
A keďže aj súdruh Gašpar sa bezostyšne zaštylizoval do skupiny tých najmocnejších, príbeh sa opakuje. Toxicky na nás tento svätec (za svoje činy a skutky, za charakterové, morálne a ľudské vlastnosti rovno pripravený nanebevzatie) útočí zo všadiaľ, je všade, bojíme sa vliezť už aj do postele... Títo boľševici, títo ruSSkí agenti, nemajú žiadne morálne ani etické zábrany, ich marxisticko-leninská DNA ich presviedča o ich neomylnosti, nadradenosti, výnimočnosti a nepostrádateľnosti. O ich "práve", potrebe a nutnosti nám tu vládnuť, lebo len ONI vedia, lebo len ONI majú pravdu, lebo len ONI, ONI, ONI...
Lenže aj MY máme svoje práva (a tým, ktorým to nie je ľahostajné aj povinnosti), lebo aj MY vieme, lebo aj MY sme sa už postretali s pravdou, lebo aj MY máme svoje skúsenosti – teda máme práva (a potreby) sa s tým a s týmito Gašparmi vysporiadať raz a navždy, na večné časy a nikdy inak...
Aby sme si slobodne mohli otvoriť okná, chladničky, konzervy, vliezť bez strachu a stresu do postele, pustiť telky, počúvať rádiá, prechádzať sa po uliciach na našich mestách a uliciach...
Oni títo gašparkovia mali v svojej dobe aj nezameniteľnú epochálnu úlohu. Nastavovali svojím kráľom zrkadlo, posielali im humorným spôsobom spätnú väzbu. Boli prínosom. Len ak gašpar(ko) stratí tento šiesty zmysel, stáva sa z neho len obyčajný šašo, šašo počmáraný... A ak jeho poslaním sa napokon len stáva pomsta, zloba, nenávisť, ak jeho palivom bytia je už len čisto ruSSká ropa, stáva sa zbytočným, je len obyčajným gašparom...
Ono všetci tí všemocní, nenahraditeľní a nesmrteľní (Lenin predsa večne žije) si mysleli a boli o sebe presvedčení, že sú veční. Ale kolobeh dejín v prírode, ľud i božie mlyny sa s nimi vysporiadali, poslali ich na smetisko dejín, do zabudnutia. Veľakrát po nich ani pes neštekne...
K tým božím mlynom, musíme my, ktorým veci verejné a účinkovanie gašpar(k)ov v nich nie sú ľahostajné, priložiť tiež ruku k dielu...
Rozhodne, odvážne a nebojácne ...
A hneď...
