Nasledujúca báseň vznikla v čase, keď partia adolescentov vyčíňala po nociach v uliciach mesta... teda keď som bol mladší.
Šli sme včera na didžinu, zbalíme tam kočky,
policajti nám však dali pokutové bločky.
Kašleme my na pokuty, zabaviť sa ideme,
budú tam aj pekné baby, do tanca ich vyzveme.
Tancujeme až do rána, všetci telo na telo,
už nás ale vyháňajú, odísť sa nám nechcelo.
Všetci odchádzajú domov, počuť rozlúčkové slová,
o týždeň však zídeme sa na diskotéke všetci znova.
Ten kto ma pozná, vie aký som a ten kto ma nepozná, nech si spraví názor...Som obyčajný človek, ktorý každý deň vstane, cestou do práce odvedie dieťa do školy, po práci zoberie dieťa domov k manželke a druhému dieťaťu, pohrá sa s deťmi a po večeri ide spať.Mojou inšpiráciou je motto na obrázku hore, ale rovnako vhodné sa mi zdá aj: "Ozajstný priateľ je ten, kto prichádza, keď sa zvyšok sveta od vás odvracia" Walter Winchell :o) Zoznam autorových rubrík: Moja poézia, Súkromné
