Situácia okolo Gerlachovského štítu je už dlhodobo akousi anomáliou súčasného trendu - bezpečnejšieho sprístupnenia ale hlavne voľného pohybu v horskom teréne.
Takže zatiaľ čo ste už trebárs sami bez problémov stáli na najvyšších vrcholoch Alpských krajín alebo máte dokonca zlezené aj omnoho ťažšie a radi by ste aj na ten Slovenský, tu si vodcu musíte jednoducho zaplatiť či sa vám to páči alebo nie! Bez neho sa hore totiž nesmie! Výstup je povolený len v jeho sprievode! Vítajte v Tatrách.
Atraktívnosť Gerlachu sa tu využíva na naplnenie peňaženiek malej skupiny ľudí.
Nechcem tu znevažovať prácu horských vodcov, ale nie každý sa potrebuje a chce nechať ťahať ako ovečka.
Tiež nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, ale poniektorí to máte v hlavách trošku domotané. Privlastňujete si čo vám nepatrí, schovávajúc sa za argumenty ako, že je to ťažký terén, zlá orientácia za hmly. A na Grossglockner či Matterhorn nie je?!
A čo tak sa prestať vyhovárať a natiahnuť konečne oceľové fixy (tým bezpečne sprístupniť vrchol) ako je to v iných krajinách úplne bežné. Úsek na Mont Blanc medzi Tete Rousse a Gouter alebo Triglav by boli bez fixov asi tiež ťažké.
Ale to by potom páni vodcovia prichádzali o kšeft. Však áno?
Tak sa rozhodli ísť opačným smerom a aj tých pár reťazí čo tam boli odpílili.
Bravo!
Čo na tom, že inde vo svete to chodí úplne inak.
A pre príklad nemusíme chodiť ani ďaleko.
Na poľskej strane tatier nájdeme už vyše 100 rokov reťazami sprístupnený exponovaný hrebeň Orla Perč. Je ich tam požehnane a sranda, že nikomu nevadia.
Svojou dĺžkou a expozíciou je to najťažšia značená cesta v celých Tatrách. V starom Jamesáku (horolezecký časopis) sa dá dočítať, že je to vraj dokonca ešte ťažšie ako výstup na samotný Gerlach. Poviem vám bol som tam, a nie je tam ťažší úsek než ten, čo je u nás na Ostrom Roháči. Je to akurát dlhšie a o to pre turistov lákavejšie.
Ľudia majú radi ferraty * . Vyhľadávajú ich. V iných krajinách (Rakúsko, Taliansko, Slovinsko...) sú ich kilometre. Zatiaľ čo u nás mnohí ani nevedia čo to vlastne je.
Reinhold Messner sa k via ferratám vyjadril: „videl som toľko šťastných ľudí, že jednoducho nemôžem byť proti".
A tak si myslím, že hádam by stálo za zváženie ísť trendom ostatných rozvinutých krajín a sprístupniť ľuďom náš najvyšší vrhol aj za cenu strpenia pár rebríkov a oceľových fixov. Ale hlavne prestať hlúpo zakazovať a tým profitovať na obyčajných ľuďoch. Odmontovať rebríky a strašiť ich aké je to ťažké. Je to hanba!
A nemuselo by sa potom ani stať, aby človek ktorý sa roky venoval horolezectvu v Tatrách (v tomto prípade môj otec) musel čeliť pri turistike s kamarátmi, hulákaniu zo strany nejakého prepnutého vodcu.
*via ferrata alebo klettersteig - je cesta v náročnom horskom teréne, ktorá je vybavená istiacimi fixnými lanami, železnými stúpačkami prípadne ďalšími umelými pomôckami, ktorých cieľom je zvýšenie bezpečnosti prechádzajúcich osôb a sprístupnenie ťažšieho terénu návštevníkom, ktorí nemajú skúsenosti s náročnými horolezeckými výstupmi.
