Na úvod chcem uviesť malú opravu. V prvej časti som napísal, že si v tejto druhej časti prejdeme aj to,
aké jedlo sa podáva v akých tanieroch, a ktoré nápoje sa do akých pohárov nalievajú. Ale keďže chcem používať v mojom blogu výhradne len moje vlastné fotky, tak s touto témou chvíľu počkám (nakoľko nikde teraz nepracujem, tak nemám kde všetok inventár nafotiť a doma to všetko nemám).
Takže pokračujeme :)
1. OBJEDNÁVANIE A SAMOTNÝ PRIEBEH
Pekne sedíte, obdivujete interiér podniku a zrazu dostanete do ruky menu. Tu sa vás obsluhujúci personál opýta, či už viete, čo si dáte na pitie. Pokojne môžte povedať, že ešte neviete. Ak viete, objednajte si :) Ak máte chuť na víno a chcete si vybrať, tak požiadajte o vínnu kartu alebo si nechajte poradiť.
Tu by som chcel podotknúť, že ak daný podnik má v ponuke niekoľko desiatok vín, tak nečakajte, že čašník/servírka budú mať všetky v hlave a budú o nich vedieť všetko. Potom by tá vínna karta nemala význam. Na to tá karta je, aby ste si o ponúkaných vínach prečítali a vybrali si sami.
Čašník vám môže odporučiť, napr.: tie najčastejšie predávané alebo vám odporučí nejaké špeciálne víno daného podniku, alebo niečo, čo on sám preferuje. Toto platí, ak si chcete dať víno na pitie "len tak". Buď si necháte poradiť alebo si vyberiete to "svoje" z karty.
Ak si však chcete napárovať víno k večeri/obedu, tak to riešte až pri objednaní jedla, aby ste vy aj čašník vedeli, aké víno vybrať (POZNÁMKA Č.1: tu je tiež dobré sa riadiť vínnou kartou, kde je uvedené, k čomu sa dané víno hodí). Toľko k vínu. Nejdem písať o vínnom servise a detailoch, lebo to je na samostatný text (POZNÁMKA Č.2: určite o tom napíšem nabudúce). Ešte mi napadlo, že niektoré reštaurácie, ale to už musia byť fakt kvalitne namakané, majú aj vlastného someliera. V takom prípade vám všetko o víne a správnom výbere povie on :)
Napoje už máte objednané a listujete v menu. Prelistovali ste asi len 5 strán a ste na konci ?! Hľadáte, kde majú dvojstranu s pizzou alebo neviete nájsť celú stranu s kuracím na sto spôsobov ?! Ani to nenájdete ! ;) Ste totiž v kvalitnej À la carte reštaurácií, kde sa kuchyňa na niečo buď špecializuje alebo varí výhradne len z čerstvých surovín (POZNÁMKA Č.3: len veľmi ťažko sa dá variť z čerstvého, ak máte v ponuke cca 40 hlavných jedál a každé je iného druhu). Tak teda máte malý výber, ale za to kvalitný ;) Neváhajte sa s radou pri výbere obrátiť na personál. Tu už neplatí to, čo pri víne. Tu už čašník musí dokonale ovládať ponuku jedál, z čoho sú, ako sa pripravujú a ako ich odporučiť. Môže sa stať, že sa opýtate naozaj špecifickú otázku, s ktorou sa bežne nestretáva. Vtedy je prípustné a normálne, že sa pôjde opýtať kuchára. Netreba to vnímať ako trapas. Čašník to robí preto, aby vám dal 100%-nú odpoveď a nepovedal vám hlúposť.
Určite sa vám stalo, že pri stole riešite veľmi horúcu a zaujímavú tému a do menu ste sa ani nepozreli. Prišiel vás čašník objednať a vy poviete: "ešte chvíľu poprosím". Príde o chvíľu a vy sa zase pristihnete ako ste stále na tej istej strane a nemáte nič vybraté, ale ostatní pri stole už možno majú (alebo aj nie).
Čašník/servírka sa len usmeje (alebo aj nie) a zbožne si zaželá, že na tretí raz to už bude (POZNÁMKA Č.4: nápoje už vám medzičasom priniesli na stôl).
A žiadne také, že si objedná len jeden a druhý až potom. Všetci si musia objednať naraz. Je to preto, lebo jednotlivé chody sa všetkým ku stolu nosia naraz, aby všetci jedli narovnako. Teda aby sa nestalo, že jeden má polievku, druhý si pochutnáva na hlavnom jedle a podobne. Preto je aj dobré si objednať komplet všetky chody spolu (POZNÁMKA Č.5: výnimkou je dezert, ktorý si môžte objednať aj po dojedení). Aby v kuchyni vedeli či začínate predjedlom alebo polievkou, koľko času majú
na hlavné jedlo, tak, aby bolo teplé a šlo hneď na výdaj. Jednoducho, aby vám na stôl šlo všetko v správnom poradí a v top stave. Teda zlaté pravidlo pri objednávaní: všetci a všetko naraz. Aj čašník/servírka vám bude za to veľmi vďačný :)
A aké je vlastne poradie chodov ? Takéto: aperitív, studené predjedlo, polievka, teplé predjedlo, hlavné jedlo (hlavných jedál môže byť viacero), dezert s kávou a digestív. Ešte môžte dostať kuvert (čo v kvalitnom podniku určite dostanete). Ide o maličký predkrm (väčšinou pečivo s nátierkou), ktorý dostanete po objednaní, kým čakáte na prvý chod.
Vždy, keď vám na stôl prinesú vaše jedlo, tak býva zvykom, že čašník povie jeho názov, aby ste boli uistený, že vám priniesol to, čo ste si objednali.
Teraz vám len zapriať dobrú chuť ;)
Keď vám bude obsluha odnášať tanier po dojedení, je slušné a žiadúce, aby sa vás opýtala či bolo všetko v poriadku. Pri hlavnom jedle je však nutné a správne zo strany obsluhy, aby sa vás prišla naň opýtať asi 2 minúty po tom, ako vám ho doniesla. Ak by bolo niečo nie v poriadku s jedlom, aby sa to dalo vyriešiť na začiatku konzumácie. Nemá význam sa sťažovať na jedlo, keď je celé zjedené.
Príklad: budete mať málo prepečený steak, o tie dve minútky príde čašník, vy mu to poviete, on vezme steak do kuchyne, kde ho upravia, aby už vyhovoval. Ak by ste to nepovedali a zjedli ho a pri platení poviete, že ten steak bol málo prepečený, tak už sa s tým nespraví nič, a vy budete vyzerať dosť blbo, že ste ho aj tak zjedli (nebol teda asi až taký nedopečený).
S odnášaním tanierov po dojedení je to tak, že sa vždy čaká, kým všetci dojedia aktuálny chod. Teda, ak ste rýchlejší jedák, ako zvyšok stolujúcich, tak budete mať pred sebou špinavý tanier, kým ostatní nedojedia, a potom vám ich odnesú naraz.
A ako je to s frekvenciou chodenia obsluhy ku vášmu stolu ? Tak ja osobne veľmi nemusím, keď je čašník až príliš aktívny, a chodí sa každých 5 minút pýtať, či je všetko OK. Vždy, keď vám niečo prináša alebo odnáša, môže využiť čas na otázky typu: "je všetko v poriadku ?", "prinesiem ešte niečo ?".
Keď vám bude odnesené posledné jedlo, tak sa vás určite opýta na dezert a kávu. Ak po večeri budete sedieť ešte pri víne, tak stačí ak sa vás raz opýta (POZNÁMKA Č.6: nebude vás predsa otravovať pri vašom romantickom dialógu), a ak by ste niečo predsa potrebovali, slušne si zavolajte čašníka/servírku k stolu.
Tu chcem veľmi, ale veľmi zdôrazniť slovo "SLUŠNE". Ten personál nie sú vaši otroci ani vaše psy, na ktoré môžete pískať, lúskať, kričať, mávať. Jemné mávnutie vo výške hlavy, očný kontakt alebo tiché oslovenie, keď okolo vás prechádza, to sú slušné a ľudské spôsoby.
Veľa to vypovedá o vás ako o ľuďoch, to ako sa správate a aké máte spôsoby v reštaurácii. Vždy, keď vám je niečo brané zo stola, je slušné z vašej strany slovo "ďakujem" a nebrať to ako samozrejmosť, že vám ten "pikolík" odniesol tanier. Píšem to preto, lebo som sa stretol za tie tri roky s kadeakými buranmi a frajermi. Vtedy je veľký ľudský a psychický výkon zo strany personálu, byť milý a úslužný. Lebo jediné, čo ide vtedy hlavou je predstava, ako vám ten tanier trieska o hlavu alebo ako vás oblieva horúcou kávou. Teda aj tu platí zlaté pravidlo: "Čo chcete, aby iní robili vám, robte aj vy im."
2. PLATENIE
To, kto má platiť večeru, si riešte medzi sebou (POZNÁMKA Č.7: dúfam, že sa tu všetci chlapi ukážu ako gentlmeni a zaplatia). Takže akoby to mohlo vyzerať ? Slušným spôsobom nadviažete kontakt s čašníkom/servírkou (POZNÁMKA Č.8: kto to nevedel, už to vie), poprosíte účet, zaplatíte a necháte trigelt. A koľko nechať ? U nás sa "obslužné" alebo "servisný poplatok" neúčtuje automaticky (POZNÁMKA Č.9: v Taliansku, Francúzsku či Španielsku si bežne zaplatíte tak 2€ na sobu už len za to, že si sadnete k stolu + 10% pre obsluhu je už tiež zahrnuté vo finálnom účte). Ten štandart je aj u nás tých 10% zo sumy, ale môžte dať menej alebo viac. Záleží to od, ako sa chovala obsluha.
To však zahŕňa viacej vecí, nie len to, či vám rýchlo odniesla tanier, keď ste dojedli. Treba to vnímať ako celkový dojem. Všetko to, čo ste si v prvej aj druhej časti tohto blogu prečítali. Jednoducho, ak sa vám páčilo, ako sa k vám personál správal, tak ho za to oceňte.
A okrem peňazí aj milým slovom. Nedávajte tringelt so slovami: "na". Pekne poďakujte a poprajte príjemný zvyšok dňa :)
Ak platíte kartou, tak to nie je prekážka na to, aby ste dali sprepitné. Len ho treba dať v hotovosti, nakoľko v drvivej väčšine (ak nie v úplnej) sa nedá dať kartou (to je veľmi komplikované, prečo sa to nedá cez kartu).
Keď si vyžiadate účet, tak vám ho čašník donesie v takom "púzdre". Určite ste sa s tým už stretli a viete, ako to vyzerá (ak nie, tak je to ako malá knižka). Položí ho na stôl a odíde. Nepovie sumu na účte. Vy sa pozriete tak, aby vaša partnerka nevidela sumu (POZNÁMKA Č.10: aj tak jej ju po ceste domov poviete, aby vedela, koľko ste na ňu minuli) a vložíte hotovosť už aj s tringeltom do púzdra. Následne ho položte na kraj stola, aby čašník vedel, že ho môže vziať. Pri tom, ako ho bude brať mu dajte jasne vedieť, že tam má tringelt. Príklad č.1: budete platiť 36€, dáte tam 40€, tak mu poviete: "to je v poriadku" alebo "to je dobre".
Príklad č.2: budete platiť 45€, ale máte len 100€ bankovku, vložíte ju dnu a poviete mu, na akú sumu zaokrúhľujete (POZNÁMKA Č.11: práve teraz vaša partnerka v predstihu zistila sumu za večeru).
Ak by ste mu nepovedali nič, tak vám presný výdavok prinesie v púzdre naspäť k stolu a odíde.
Aj teraz mu tam môžte nechať sprepitné a nechať púzdro na stole, on si ho vezme, keď odídete.
Podstatný detail č.1: dávanie tringeltu nie je zbavovanie sa drobných mincí a zaokrúhľovaniu sumy na pár centov, tak tomu sa tiež radšej vyhnite (napr.: 24,80€ zaokrúhliť na 25€). Pôsobí to urážlivo.
Podstatný detail č.2: aj keď ste už zaplatili, tak nemusíte hneď odísť z reštaurácie. Možno máte ešte víno, tak si ho v pokoji dopite. Alebo nemáte pred sebou už nič, len vám je príjemne a chcete ešte sedieť, tak seďte. Nikto vás nebude vyháňať. Zaplatiť ≠ odchod z reštaurácie.
Takže, ak ste doteraz neboli v naozaj kvalitnej À la carte reštaurácii, tak teraz máte o tom aspoň predstavu. A keď tam raz pôjdete, tak vás (skoro) nič nezaskočí a budete sa vedieť chovať ako pravý gentlman a slušná dáma, a samozrejme ako hosť na vysokej úrovni.
Ďakujem za váš čas a pozornosť, dúfam, že sa čítalo príjemne, a že ste sa zase čosi nové dozvedeli :) :) :)