Asi každý dospelý človek už vie, že po určitej dobe spolužitia v partnerstve zasiahne do vzťahu "partnerský stereotyp". Špecifickou súčasťou partnerského stereotypu je sexuálny stereotyp. Stereotyp v sexuálnej oblasti mnohí prekonávajú buď len s veľkými problémami, alebo ho nedokážu prekonať vôbec. Nezvládnutie pocitu monotónnosti v intímnom živote je spolu s neporozumením jednou z najčastejších príčin rozchodov v mladých vzťahoch a veľmi častou príčinou väčšiny nevier, ktoré sa udejú v manželstvách. Ako a z čoho „vzniká“ pocit stereotypu, či inak povedané – sexuálnej nudy?
Všetko začína už v období začiatku vzťahu, keď dvaja ľudia začnú intímne spolužitie. Takmer vždy je sprevádzané náruživosťou a dá sa povedať, že určitým spôsobom aj nenásytnosťou, ktorá pramení z "objavovania" niečoho nového a neznámeho. Nikto vtedy nerieši rozdiel medzi sexom a milovaním, pretože v pocitoch zamilovaných ľudí rezonuje slovo "milovať" - a to im dáva pocit, že aj ich intímne vyjadrenie lásky (sex) je vlastne milovaním. Ale nie je to celkom tak, hoci prvé intímne zážitky obsahujú v priebehu prvých mesiacov aj mnohé znaky milovania. Prvotná nenásytnosť vedie k častému sexu a takmer každý si myslí, že to tak bude už navždy – časté a náruživé – ako vo filme. Pravda (realita) je však iná. Sex sa z rôznych dôvodov (zachovanie intervalov, monotónnosť, povahové odcudzenie...) stane časom len akousi povinnosťou, ktorú len občas „naruší“ skutočná chuť na sex (...až sa budete čudovať, prečo je zrazu taký/-á náruživý/-á...). Telesné milovanie je závislé hlavne od celkovej lásky k bytosti partnera, na získanej sympatii k jeho "Ja" - k jeho osobnosti, prejavu, názorom, správaniu... atď. Podstata znie: - Ak nemilujete osobu ako povahu/človeka, tak sex s jeho telom vás zákonite omrzí. (Ja viem... – ak je to vzťah „na chvíľu“, tak najmenej jednému z dvoch to nevadí.)
„Ucelená“ (skutočná) láska sa samozrejme nerodí po niekoľkých dňoch, či týždňoch poznania, ako sa mnohí domnievajú, ale po dlhšej dobe spoznávania, počas ktorej partneri získajú vzájomný pocit dôvery a dobre spoznajú aj povahu partnera. Fyzické milovanie nemôže byť oddelené od milovania duše, povahy, či partnerovej osobnosti. Na milovanie sa môže zmeniť len taký druh intímneho vyjadrenia lásky, ktorého základom je celkové porozumenie (harmónia) medzi partnermi.
Čo s prípadmi, ak jeden z partnerov nemá záujem o nič viac, ako o telo? Dokážete to spoznať hneď? Určite nie, pretože veľa ľudí používa veľmi sofistikované spôsoby na to, aby zamaskovali svoj výhradný záujem o sex za rôzne (falošné) prejavy lásky. Títo „lovci“ fungujú na báze pudového sexu = „chemickej príťažlivosti“ k telu. Lenže práve to vedie k rýchlemu nasýteniu „lovca“, ktorý stále túži po zmene – po niečom novom. Telo sa nasýti, rozum ukojí zvedavosť... a človek uteká za novým poznaním, pretože neznesie (a ani nevie) žiť dlhodobejšie s jedným partnerom. Pocit stereotypu majú lovci/lovkyne vžitý a preto ukončia vzťah pomerne rýchlo po dosiahnutí nasýtenia svojej sexuálnej zvedavosti. Pocit sexuálneho stereotypu s jedným partnerom si vžili, takže ich dôveryhodnosť v tejto oblasti je nulová.
Manželský stereotyp je o niečom inom... Po dlhších rokoch spolužitia prichádza takmer do každého jedného vzťahu. Erotická bielizeň, či iné „podporné“ (...skôr komerčné) pomôcky určite trvale nevyriešia pocit monotónnosti, a spestrenie života neverou len rozbije vzťah (i človeka) do takej miery, že mnohí by radšej vrátili čas... V dlhodobejších manželstvách ničí sexuálny stereotyp tie páry, ktoré sa nenaučili zmeniť sex na milovanie. Mladícky zvyk - mať sex pri každej príležitosti - sa časom zmení na tzv. "plnenie manželských povinností". Fyzický kontakt preto už nie je taký lákavý a frekvencia pohlavného styku prirodzene klesá. Veľa ľudí to chápe ako vyhasínanie lásky..., nižšiu príťažlivosť..., ba začne aj podozrievanie z nevery. Čo sa ale v skutočnosti deje?
Ide o normálnu reakciu tela, ktoré takýmto spôsobom dáva najavo, že má záujem o prirodzený sex. V podstate je to (zabudnutá) túžba po občasnom sexe = čiže po skutočnom milovaní. Túžba po milovaní prichádza občas – u každého páru inak – ale obaja partneri majú vtedy chuť na dlhé a pekné milovanie, ku ktorému sa nenútia a ktoré je v tej chvíli naozajstným fyzickým prejavom lásky k partnerovi. Či sa v takej chvíli jedná o "rýchlovku", alebo o chvíle dlhého maznania a postupného vybíjania nazberanej túžby po milovaní – vôbec nie je dôležité. Dôležitý je fakt, že partneri sa nenútia k sexu len preto, aby si ten druhý nenamýšľal..., len preto, aby si urobili čiarku za splnenú povinnosť..., len preto, aby tým dokazovali, že ešte stále majú záujem aj "o to"..., len preto, že už to dlho nerobili... atď. Lenže práve tieto spomenuté dôvody sú príčinou začiatku sexuálneho stereotypu a pocitu plnenia „manželskej povinnosti“.
K fyzickému sexu má prichádzať naozaj len pri obojstrannej "chuti" na milovanie. Vyhnúť sa sexuálnemu stereotypu nie je až taká veda. Na začiatok stačí byť úprimným a robiť veci prirodzene - čiže podľa skutočných pocitov. Telesný sex nie je športovou disciplínou, ale fyzickým vyjadrením lásky, sympatií, nálady a atmosféry medzi partnermi. Ak to niekto chápe inak, tak je veľmi pravdepodobné, že sa sexuálne zacyklí psychicky i fyzicky niekde medzi pocitom povinnosti a chuťou po zmene. Po akej zmene? No..., najprv je to len túžba po zmene milovania, ktorá sa môže zmeniť na chuť vymeniť partnera, neskôr prerastie do občasnej nevery..., ale môže z toho vzniknúť aj rozpad vzťahu, za ktorým sú roky života, vytrvalej práce a snahy o vytvorenie domova. Neschopnosť nájsť pochopenie aj v prekonávaní sexuálneho porozumenia môže pochovať všetky pekné spomienky, môže zničiť pocit celkového porozumenia a nakoniec môže rozbiť aj rodinnej istoty obom partnerom a deťom. Stálo by zato napísať viac a podrobnejšie, ale to chce oveľa väčší priestor...
O vzťahoch by sa malo učiť na školách. Určite by mnohí oveľa hlbšie chápali význam takých slov, ako: - komunikácia, úcta, porozumenie... a desiatok iných, nesmierne dôležitých pojmov.
