Väčšina si pod tým predstavuje absolútnu dôveru – teda dôveru vždy a vo všetkom. No aj dôvera má mať svoje hranice...
Niektorí dospelí ich však začnú prekračovať už na začiatku vzťahu. Ľudská zvedavosť je prirodzená a preto netrvá dlho, kým začnú padať otázky typu: - „Chodil/-a si už s niekým?“ – „Koľko ich bolo?“ – „Aké TO s nimi bolo?“ ...a niektorých zaujímajú aj detaily, nad ktorými by jeden žasol. Zamilovaný človek, ktorý nevie aké následky má bezhraničná dôvera, povie o svojej minulosti všetko. Ani ho nenapadne zamyslieť sa nad tým, ako by mohli jeho intímne zážitky z minulosti pomôcť partnerovi a ich novému vzťahu. Nanajvýš sa dočká potlesku publika za prejavenú dôveru – ale to bude posledná pozitívna udalosť, ktorú zažije vďaka prezradeniu intímnych a dôverných informácií z minulosti.
Každý vzťah zamilovaných ľudí je na začiatku krásny (mal by byť). No postupom času príde úplne prirodzene aj k nedorozumeniam, ktoré neraz prerastajú aj do prejavu zvýšených emócií a hnevu. Niektoré výčitky na adresu partnera (partnerky) – a dokonca aj dobre mienené – môžu skončiť jeho/jej obranou vyťahovaním záležitostí z minulosti. Neraz zaznejú sarkastické poznámky a jedovité výroky, ktoré sú nasmerované na najcitlivejšie miesta, partnerovej minulosti. Ak príde k nedorozumeniu „v posteli“, alebo nebodaj k zlyhaniu, tak útok partnera/-ky za použitia intímnych informácií o minulosti, môže byť zdrvujúci. Nahnevaný človek nemyslí pokojne a vôbec si neuvedomuje, že použitie dôverných informácií na vlastnú „obranu“ bude mať dlhodobé následky. Odkiaľ by to vedel?! Vedel len to, že vzťah má byť založený na dôvere. Bodka. Tam jeho vedomosti končia.
Veľa vzťahov sa dosť často rozpadá – každému asi viackrát. Premýšľa niekto nad tým, že aj po rozchode môže bývalý partner/-ka zneužiť dôverné informácie? Či to bude nahnevaný partner, alebo len niekto ľahkomyseľný – každý bude môcť zneužiť intímne informácie. Dáte mu ich? Už dnes koluje na internete množstvo intímnych fotografií „bývaliek“, ktoré neváhali a nechali sa vyfotiť aj nahé. Je to z ich strany odbúranie akýchkoľvek intímnych a etických zábran – alebo to bol len slepý prejav ich dôvery k partnerovi? Ktovie... Súčasná spoločnosť a „nová doba“ vyrobila všeličo...
Chyby nerobia len mladší – robia ich aj podstatne starší partneri. Nech vás neprekvapí že robia rovnaké chyby, pretože ani oni nechodili do škôl, ktoré by ich učili niečo o vzťahoch. Preto aj dospelí, okrem intímnej minulosti, rozprávajú aj o dôverných rodinných a finančných záležitostiach, ktoré môže ich nový partner zase iba zneužiť. Zle pochopená dôvera spôsobuje vo vzťahoch skutočne iba veľmi veľa škôd. V minulosti sa môže vyznať len ten, kto ju prežil. Len on sám môže vedieť a úplne pochopiť – čo, ako, prečo, kedy a za akých okolností sa jeho minulosť odohrala. Nie je logické, ani reálne a ani rozumné predpokladať, že sa nájde človek, ktorý by mohol citlivo pochopiť celú vašu minulosť a podmienky, za akých ste rôzne situácie prežívali. Sú veci, o ktorých treba pomlčať.
Napadá vás otázka, či je možné klasifikovať tento druh mlčania ako klamstvo? Buďte pokojní – rozhodne to nie je klamstvo! Zamlčanie dôverne osobných a intímnych informácií je známkou vysokého stupňa vyspelosti človeka. Všetci by sme si mali uvedomiť v prvom rade to, že sú otázky, ktoré nemáme partnerovi dávať – ale ani na ne odpovedať. Minulosť sa nedá zmeniť – a to bez ohľadu na to, či bola čistá a krásna, alebo nejaká iná. Všetky intímne a vysoko dôverné informácie by mal každý vedieť oddeliť od tých, ktoré by mal partner vedieť. Je čudné, že takmer nikomu nerobí problém zatajovať svoju skutočnú povahu, charakter, pocity a dokonca aj s pokojom prijímať názory, s ktorými vnútorne nesúhlasí – hoci vzťahu to jednoznačne škodí. Ale udržať v tajnosti intímnu časť minulosti – to už problém je! Trpíme nejakou úchylkou, alebo sa radi chválime, či čo to je...?
Nakoniec som si nechal neveru... Je zbytočné písať, že najlepším riešením je nepodviesť a ani ju nezažiť – to vie každý. No čo ak sa to stane? Čo potom – priznať sa k nej, alebo nie? Mnohí sú za to, že neverný partner/-ka, by mal povedať pravdu. Áno, súhlasím – ale len v prípade, že sa jedná o opakovanú neveru. V takom prípade je jasné, že k nevere dochádza z dôvodu straty úcty voči partnerovi a z dôvodu túžby po zmene partnera. Podrobne o tom píšem v knihe – ale teraz napíšem len záver: - „Opakovaná nevera je najvyšším prejavom neúcty! Ak chce niekto podvádzať, nech sa rozíde (rozvedie) s partnerom, pretože to bude posledný prejav úcty voči nemu.“
Ale čo s jednorazovou neverou, ktorá sa stane niekomu, kto má inak pekný vzťah? Mnohí veria, že aj v tomto prípade by sa mal partner priznať. Dôvera je vraj taká. Manžel / manželka si zaslúžia vedieť čo sa stalo. Dobre..., ale bude partner schopný prijať neveru svojho partnera? Bude sa s tým vedieť vysporiadať? Aký vplyv bude mať toto priznanie na ďalší spoločný život? Dokáže ešte niekedy prijať nejaké vyznanie lásky? Neovplyvní to aj ich intímny život? A čo deti – nezmení sa ich vzťah a neovplyvní to ich výchovu...? Sú ďalšie a ďalšie otázky, na ktoré si musí odpovedať ten, kto neveru spôsobil. Je neskoro moralizovať – už sa stalo, a ak niekto pochybil, tak to vôbec neznamená, že má právo zbaviť sa ďalšej zodpovednosti. Vinník musí zvažovať a urobiť to najlepšie, čo môže pre vzťah a rodinu urobiť.
Ak vezme do úvahy fakt, že priznanie nevery veľmi negatívne ovplyvňuje spoločný život už navždy(!), tak ju zamlčí. Rozhodne sa s ňou vysporiadať sám – a vážne tvrdím, že ani pre neho to nebude ľahké! Ľahké by bolo zhodiť svoje bremeno na plecia manžela/manželky a čakať, čo s tým urobí. Hlúposť – neurobí vôbec nič! Čaká ho iba doživotné zmierovanie sa so zradou! Neverný partner sa musí s vlastnou neverou vyrovnať sám. Bude ťažké pozerať druhému do očí a vyznať mu lásku, bude ťažké viesť deti k úcte a k zodpovednosti bez toho, aby si nespomenul na svoju chybu..., v hlave sa mu budú neustále vynárať spomienky na vlastné slová o sľuboch, ktoré dal. Pošliapal všetko pekné – ale musí sa s tým vyrovnať. Sám v sebe, vo svojom svedomí. Urobil chybu – musí ju napraviť.
Niekedy sa stáva, že neverný partner sa po svojej chybe stane lepším partnerom. Vlastná chyba ho môže priviesť k pochopeniu a uvedomeniu si mnohých hodnôt, ktoré si predtým neuvedomoval. Takmer vždy narastie aj jeho úcta k partnerovi/-ke a prehĺbi sa aj jeho puto k rodine. Tým vôbec(!) nechcem niekoho navádzať na neveru! Riešiť neveru v rodine je neskutočne ťažké. Nevera patrí medzi udalosti, ktoré zanechávajú trvalý pocit viny. To nie je bežný pocit bolesti, ktorá vyprchá. Dokonca aj pocitom viny sám osebe môže spôsobiť škody na zdraví. Rada je preto len jedna: - Je lepšie vyhnúť sa nevere, ako ju riešiť a žiť s ňou.
