Skanzen je súčasť Slovenského národného múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Na ploche približne 11 ha je tu viac ako 50 exponátov, malebných, slamou a šindľom pokrytých obydlí zo severovýchodu Slovenska. Nájdeme to okrem obydlí aj hospodárske budovy, studne, stodoly, maštale a chlievy či senníky.
Od roku 1967 sa jednou z priorít Múzea stal výskum ľudového staviteľstva a bývania . V roku 1974 bol vypracovaný projekt národopisnej expozície v prírode. Autorom ideového projektu bol PhDr. Miroslav Sopoliga, DrSc. Skanzen bol sprístupnený verejnosti v roku 1982.
Tieto úvodné informácie som čerpal z publikácie autorky Ivety Zuskinovej Skanzeny z edície Kultúrne krásy Slovenska (vydavateľstvo Dajama Bratislava, 2008). V tejto publikácii je podrobná charakteristika územia a stavieb, ktoré sa v skanzene nachádzajú.
My ale nebudeme robiť podrobné analýzy. Našim cieľom je prehliadka skanzenu.
Nebudeme ju ale robiť podľa odporúčanej trasy. Takto ju môžete absolvovať pri osobnej návšteve skanzenu. Možno vás trocha navnadím.
Skôr to pojmem tematicky. Začneme krčmou s vozárňou a obchodom, potom sa pozrieme na obytné a hospodárske stavby a v závere si pozrieme technické "chuťovky".
Nuž a rozlúčime sa v škole.
Keď som minule spomínal, že na skanzeny mám slabosť, tak na školy z dávnych čias obzvlášť. Veď v školskom prostredí sa pohybujem vyše pol storočia. Najskôr som dral lavice, tie prvácke hodne podobné tým skanzenovým, so sklápacími sedadlami a na lavici bol otvor na kalamár. No a od promócie už 35 rokov som na druhej strane, za katedrou. Ako žiak a študent som vystriedal postupne základnú, strednú aj vysokú školu, ako kantor tiež všetky, ale v opačnom slede.
No ale vy nie ste zvedaví na moje kecy, ale už sa chcete na začiatku našej prehliadky iste občerstviť. Tož hor sa do krčmy...
KRČMA (ZÁJAZDOVÝ HOSTINEC)
Krčma je zo Svidníka zo začiatku 19. storočia. Dá sa v nej občerstviť aj dnes.
V čase našej návštevy ale vládlo nevľúdne počasie a krčma zívala prázdnotou. Chýbal dokonca aj šenkár...
OBYTNÉ A HOSPODÁRSKE BUDOVY. SLAMA A ŠINDLE.
Poďme teda pozrieť, ako ľudia žili v tých dávnych časoch. Bez telky, mobilov či wifiny. Ale po každodennej lopote sa vedeli zabaviť po svojom. Sám som ako decko zažil priadky na Gemeri u starej materi.
Začneme usadlosťami so slamenými strechami. Pozrieme sa zvonku, ale nakukneme aj dnuka.
Tieto belasé domy sú z prelomu storočí z Kečkoviec
a Rovného.
Pod slamenou strechou bola spoločne obytná aj hospodárska časť. Obe stavby sú zrubové z jedľového dreva. Kúrilo sa v peci s dymníkom, dodatočne bol dobudovaný sporák.
Z rovnakého obdobia okolo prelomu 19. a 20. storočia sú aj "slameňáky" z Topoľa
a Snakova s kamennou klenutou pivnicou. Súčasťou hospodárstva je aj veľká dvojpodlažná zrubová sýpka s podpivničeným ukladacím priestorom.
Okrem budov so slamenou strechou sú v skanzene zastúpené aj šindle. K tejto dvojici budov patrí aj maštaľ. Tá ale ostala verná slame aj na streche.
Už bez podrobných komentárov zavítame ešte do Sulína, Nižných Repáš a Jakubian pozrieť ďalšie šindľové strechy.
Ale nazrieme aj do pivnice a tiež do "chyží". Presne také behúne tkala stará mať na krosnách.
Na záver tejto časti pozrieme ešte pár hospodárskych objektov, studňu či včelín.
Máme aj dôkaz, že ľudia tu boli zbožní. Kaplnku a hlavne nádherný drevený kostol.
Ten sme ale podrobnejšie predstavili minule v článku venovanom dreveným kostolom v okolí Svidníka.
TECHNICKÉ "CHUŤOVKY"
1. Kováčska vyhňa
Je z prvej polovice 20. storočia. Bola premiestnená a zrekonštruovaná zo zátopovej časti obce Starina. Je postavená s nepálených tehál v kombinácii s kameňom a rozdelená na dva priestory - remeselnú časť vyhne s ohniskom a na časť "kovaľňu", kde sa podkúvali kone. Obe časti prekrýva dvojspádová šindľová strecha s doštenými štítmi.
2. Vodná píla
Tak toto ma vyslovene fascinovalo. Vodná píla "gater" pochádza zo začiatku 20. storočia z obce Livov. Má stĺpikovú konštrukciu, strecha je dvojspádová doštená. Steny sú jednostranne kryté doskami , predná a bočná je čiastočne otvorená pre prísun guľatiny a odsun reziva. Píla využívala silu vody, ktorá poháňala vodné koleso a pomerne zložitý prevodový mechanizmus (aspoň pre technického "antitalenta" môjho typu) jednopílnej rámovej píly pod podlahou objektu.
3. Vodný a veterný mlyn
Vodný mlyn je z obce Behliarka z okresu Bardejov. Už v "upútavke" pri kostoloch som písal, že starý otec na Spiši býval v mlyne. Mlynár ale nebol, dom kúpil, keď mlyn už neplnil svoju funkciu a ani tie typické vodné kolesá tam neboli. Druhý mlyn je veterný a podľa vnútorného zariadenia sa tam naozaj mlelo.
4. Strom a detské ihrisko
Ten košatý krásavec ma zaujal "oplotením" v spodnej časti kmeňa. Neďaleko boli detské hojdačky a preliezky. Vyzerali stále funkčné.
5. Požiarna zbrojnica a záhada
Požiarna zbrojnica z prvej polovice 20. storočia je z obce Nižné Repaše. Červený krásavec vyzerá, že v prípade potreby je pripravený do akcie. Stavby v skanzene sú vysoko horľavé...
Objekt na poslednom obrázku je pre mňa záhadou. Možno ho v diskusii niekto identifikuje.
ŠKOLA
V škole sa zvykne začínať. My tu našu prehliadku ukončíme. Drevená budova z červeného smreku je z obce Kurov a pochádza z roku 1928. Jedná sa o jednotriednu dedinskú školu s bytom pre učiteľa a verejnou čitárňou. Vstup v prednej časti je krytý šindľovou strechou, tzv. "gánok".
Dúfam, že sa vám v skanzene páčilo. Ešte navštívime v rámci našeho "tripu" dva, v Starej Ľubovni a v Bardejovských kúpeľoch. Rozhodne nebudeme môcť potvrdiť, že ani tam nič nie je.
Svidník a okolie už ale opúšťame.
Nabudúce uvidíte:
Našou ďalšou zastávkou bude hrad Zborov. Hoci sa jedná o zrúcaninu, prebiehajú tam čulé procesy presne opačné. Aj my sme priložili ruky k dielu :-)
