Pokiaľ ste boli s nami viete, že sme zastali pred bráničkou skanzenu v Bardejovských kúpeľoch. Dnes ho navštívime, ale ešte predtým sa presunieme do nedávnej minulosti. Navštívime Hervartov.
Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove.
Malá obec Hervartov leží v mierne zvlnenom chotári. Dedinu založili v prvej polovici 14. storočia nemeckí osadníci. Najstarší historický doklad pochádza z roku 1340.
Exteriér kostola.
Drevený kostol stojí na terénnej vyvýšenine uprostred vysokých líp v centre obce. Je obohnaný kamenným múrom so šindľovou strieškou a s drevenou bránkou.
Kostol v Hervartove bol zapísaný spolu s ďalšími siedmimi do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 2008 pod číslom 1273 na základe rozhodnutia Výboru pre svetové dedičstvo v kanadskom Quebecu. Jedná sa o územne najrozptýlenejší súbor ôsmich samostatných objektov.
Patria sem dva rímskokatolícke kostoly - okrem Hervartova ešte Kostol všetkých svätých v Tvrdošíne, evanjelické kostoly v Hronseku, Kežmarku a Leštinách a gréckokatolícke kostoly v Bodružale, Ruskej Bystrej a Ladomírovej. Posledný sme videli na naše prvej návšteve kostolíkov v okolí Svidníka.
Interiér kostola a stručný exkurz do histórie.
Predpokladá sa, že kostol stál už v druhej polovici 15. storočia, keďže hlavný oltár s centrálnym výjavom sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory, zreštaurovaný do pôvodnej podoby v rokoch 1985 až 1990, vznikol medzi rokmi 1460 až 1480.
Na konci 19. storočia bol inštalovaný nový oltár (v súčasnosti v rekonštrukcii, v kostole sa nachádza jeho fotografia). V interiéri na prvý pohľad zaujmú nástenné maľby. Najstaršie zo 16. storočia boli odkryté v roku 1970.
Mladšie maľby komponované v pásoch na južnej strane lode pochádzajú z roku 1665 a predstavujú biblické výjavy Adama a Evy pred Stromom poznania, sv. Juraja v zápase s drakom a tému podobenstva o múdrych a pochabých pannách.
Didaktickú funkciu malieb podčiarkujú citáty z Biblie v latinčine a biblickej češtine.
Práve v rokoch 1650 až 1711 sa kostol dostal do rúk evanjelikom. V tomto období došlo k významnej a rozsiahlej úprave výzdoby kostola. Niektoré časti staršej výzdoby boli odstránené a v duchu protestantizmu nahradené novými. Vzácnou pamiatkou na obdobie reformácie je polychrómovaná drevená krstiteľnica či tabuľový obraz Posledná večera z roku 1653.
Teraz už poďme do súčasnosti. Pozrieme si ďalšie časti interiéru, ktoré sme nespomínali pri historickom exkurze.
Hneď po vstupe nás upúta maľba Kalvárie a soška sv. Františka z Assisi.
Prechádzame do hlavnej časti a obdivujeme. Oltáre a sochy...
... ale aj krásne obrazy.
Ešte vybehneme pozrieť na chórus. Je tam organ, ktorý sme v gréckokatolíckých chrámoch nevideli. Tam sa veriaci spoliehajú len na svoje hlasy.
Jediný rímskokatolícky kostol nášho tripu je za nami. Po tých predchádzajúcich, ktoré sa viac menej na seba podobali (napríklad ikonostasmi) úplne iný zážitok.
Nastal čas vrátiť sa do Bardejovských kúpeľov. Čaká nás skanzen.
Bardejovské kúpele - skanzen. Sakrálne stavby.
Exponáty skanzenu môžme tematicky rozdeliť do štyroch skupín. Obytné zrubové stavby, hospodárske objekty, technické stavby a sakrálne objekty.
Vzhľadom na dnešnú tému začneme od konca.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého.
Zvonice.
V skanzene sa nachádzajú dva kostoly. Po návšteve Hervartova sme opäť v prostredí grékokatolíkov.
Zrubový kostol z obce Zboj.
Zbojkovský kostolík je z roku 1766. Reprezentuje stavebné majstrovstvo ľudových tesárov, ich snahu o vytvorenie krásneho a harmonicky pôsobiaceho stavebného diela. Rezbárska výzdoba aj jednotlivé maľby pochádzajú z profesionálnej dielne, datujú sa do polovice 18. storočia. Pozoruhodnou časťou interiéru je obojstranne maľovaný drevený kríž.
Kostol zo Zboja je syntézou byzantských vplyvov so starou slovanskou drevenou stavebnou kultúrou a zvláštnosťami slovanskej liturgie.
Zrubový kostol z Mikulášovej.
Kostol bol postavený v roku 1730. Zasvätený je "Ochrane svätej Bohorodičky". V roku 1837 bol stavebne upravený a rozšírený. Do Bardejovských kúpeľov bol premiestnený v roku 1932.
V interiéri dominuje ikonostas zdobený polychrómovanou barokovou rezbou. Stavba kostola z Mikulášovej je syntézou výtvarných hodnôt 18. storočia a tradičnej drevenej slovanskej stavebnej kultúry ovplyvňovanej v sakrálnej architektúre vzormi a zvláštnosťami slovanskej liturgie. Zaujímavosťou je mierny sklon všetkých stien stavby dovnútra. Okrem spevnenia objektu tento fakt prispieva (napriek neveľkej výške kostola 17 m) k jeho monumentálnemu pôsobeniu.
Kostol, pôvodne umiestnený mimo areálu skanzenu, bol v roku 2003 rozobraný a po rekonštrukcii v roku 2005 opäť postavený už priamo v skanzene. V súčasnosti slúži liturgickým a expozičným účelom.
Týmto naša prehliadka kostolov na našom tripe končí. Ale v skanzene ešte chvíľu zostaneme. Teda lepšie povedané, ešte len začneme, opäť sa posunieme v čase. Kostoly sme absolvovali až na záver. Za nami už chodila zamestnankyňa skanzenu a zamykala objekty. Kostol z Mikulášovej vlastne bol zavretý a otvorila ho aspoň k nazretiu kvôli nám :-).
Zdroje:
Publikácia autorov Miloša Dudáša, Ivana Gojdiča a Margity Šukajovej: Drevené kostoly z edície Kultúrne krásy Slovenska, vydavateľstvo Dajama, Bratislava 2007.
Publikácia autorky Viery Dvořákovej: Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO z edície Kultúrne krásy Slovenska, vydavateľstvo Dajama, Bratislava 2009
Popis objektov v areáli skanzenu
Nabudúce:
Zabudnime na kaplnku, zvonice a kostoly. Ešte len prechádzame okolo zvláštnej sošky bráničkou skanzenu a kupujeme lístky...
Kraj, kde nič nie je VII. Bardejovské kúpele. Skanzen.
