Dnes trocha zmeníme taktiku.
Najprv si niečo povieme o skanzene všeobecne. A potom absolvujeme prehliadku viac menej bez komentára, alebo len s veľmi stručným. S výnimkou dvoch najcennejších technických objektov. Tam si poviem čo to viac.
Skanzen Bardejovské Kúpele je najstarším zariadením svojho druhu na Slovensku. Bol sprístupnený v roku 1965. Na ploche 1,8 ha je v parkovej a záhradnej úprave - etnoparku rozmiestnených takmer 30 expozičných objektov, ktoré prezentujú ľudovú kultúru a staviteľstvo dvoch etník: slovenského a rusínskeho obyvateľstva, žijúceho v regióne horného Šariša a severného Zemplína.
Snahy východoslovenských múzejníkov o vybudovanie múzea v prírode siahajú do 20-tych rokov minulého storočia. Prvým počinom v tomto úsilí bolo prenesenie dreveného kostolíka z Mikulášovej v rokoch 1926 a 1932. Konkrétne projekty však vznikli až koncom 50-tych rokov.
Okrem záchrany ľudovej architektúry si dali za cieľ aj zvýšenie turistickej atraktivity kúpeľov. Spojenie liečby, turistiky a prezentácie zachránených pamiatok ľudového staviteľstva významne ovplyvnilo návštevnosť skanzenu.
Expozičné objekty pochádzajú z 19. a 20. storočia a typologicky patria k dreveným stavbám karpatského typu. Sú tu zastúpené 4 druhy stavieb:
a) obytné stavby
b) hospodárske objekty
c) technické stavby
d) sakrálne objekty
Obytné stavby.
Expozícia približuje najrozšírenejšie varianty obytných domov veľkej skupiny zrubových domov karpatského zrubového typu. Najcharekteristickejším prvkom ľudových stavieb tohoto regiónu Slovenska je rovnaký pomer hmotu strechy ku hmote stien.
Pre najväčšiu časť tejto oblasti je charakteristický trojpriestorový dom: izba, pitvor, komora s následným priraďovaním hospodárskych stavieb alebo priestorov ako maštaľ, humno, chlievy.
No poďme si ich poobzerať.
Frička
Zrubový dom chudobného roľníka z roku 1887 bol do múzea privezený v roku 1961 ako vôbec prvý exponát. Jeho pôdorysné členenie - izba a komora (šiň) zodpovedá najrozšírenejšiemu variantu domov tejto oblasti, tzv. lemkovskému variantu karpatského domu, ktorý bol charakteristický pre najnižšie vrstvy.
Richvald
Kračúnovce
Dom bohatšieho roľníka ku ktorému patrila aj sýpka (je zobrazená v časti hospodárske objekty).
Hrabová Roztoka
Na tomto dome z konca 19. storočia je ilustrovaná typická úprava stien vo väčšine obcí. Vonkajšie aj vnútorné steny boli omazávané hlinou a farbené tzv. šmolkou. Zaujímavosťou je, že dom nemá komín a dym z pece voľne stúpal do podstrešia. Pôjd slúžil aj na uskladňovanie zrna.
Malcov
Tento dom prezentuje spôsob výstavby, kedy sa najprv z kvalitného dreva postavila obytná časť a pod spoločnú strechu z menej kvalitného dreva sa pristavili ďalšie hospodárske priestory ako komora, maštaľ, humno či vozovňa.
Badejov
???
Toto tiež vyzeralo ako obytný dom. Ceduľka na dverách ale tvrdila niečo iné...
Hospodárske objekty.
Sýpky
Slúžili na uskladňovanie zrna, ktoré potom presypávali drevenými lopatami, aby nezatuchlo. Uskladňovali sa tu aj údeniny, vzácnejšie náradie, sviatočný odev a zásoby tkanív, dokladu ba aj peniaze.
Konštrukčné riešenie a umiestnenie objektov v tradičnom prostredí chránilo uložené hodnotu pred požiarom, krádežou a vlhkosťou.
Stodoly a chliev
Stodoly v skanzene patria k starším typom tzv. dvojzáčinových stodôl. Majú mnohouholníkové, viacpriestorové pôdorysy a sú postavené na nízkej kamennej podmurovke. Jednotlivé časti zrubu pre nerovnosť nepriliehajú a tak vytvárajú vytvárajú otvory pre vetranie sena.
Studňa, sušiareň a včelín
Technické stavby
Poľná hrnčiarska pec a kováčska dielňa
Funkčná poľná homoľovitá hrnčiarska pec na zadymovanú keramiku je prispôsobenou replikou pecí používaných na Zemplíne a Šariši.
Zrubová kováčska a podkováčska vyhňa je jednopriestorový objekt z jelšového dreva. Strecha prekrývajúca aj priestor pred dieľňou je podopretá stĺpikovou konštrukciou.
Ohnisko je z bezpečnostných dôvodov vybudované z hliny a kamenia a komín z pálených tehál.
Valcha
Valcha slúžila na spracovanie vlnenej tkaniny do hustého súkna.
Z popisu na tabuľke:
"Valcha využíva silu vody, ktorá poháňa vodné koleso na hornú vodu. Vodu na koleso privádza drevený doskový náhon. Prívod vody je možné regulovať doskovou zastavnicou. Vodné koleso dáva do pohybu drevený val,na ktorom sú na vzájomne opačných stranách klíny striedavo dvíhajúce dve silné a ťažké drevené "hlavy", ktoré potom vlastnou váhou padajú do dreveného ánku, kde ubíjajú splsťovanú tkaninu, namáčanú do teplej vody s rôznymi prímesami (mydlo, kyselina sírová, moč)"
Neviem ako vy, ja som sa stratil v ánku, A moč ma dorazil...
Vrták vodovodných rúr
Viete čo? Po skúsenosti s valchou vám ukážem ceduľku celú:
Sakrálne objekty.
Tie sme ale pozreli minule.
Tak aby sme sa nezacyklili...
Zdroje:
Publikácia autorky Ivety Zuskinovej Skanzeny z edície Kultúrne krásy Slovenska (vydavateľstvo Dajama, Bratislava, 2008).
web herkules.sk
Popis objektov v areáli skanzenu
Nabudúce:
Po zrýchlenom tempe v okolí Bardejova si trocha dáme pauzu.
Pôvodne sme mali pokračovať skanzenom v Starej Ľubovni. Ale hrozí, že budeme "preskanzenovaní". Zmeníme teda trocha trasu a najprv pôjdeme do Červeného kláštora.
A keďže už máme trocha "urbexový absťák", pôjdeme ešte pred splavom Dunajca do penziónu Smerdžovka. Kde v tomto roku mali končiť grantové rekonštrukčné práce...
Ale kedy to bude, je momentálne vo (kukni vpravo dole...)
