Ale teraz sme v Starej Ľubovni. Zaparkovali sme v podhradí a kľukatou cestou stúpame nahor. Pred nami sa už týčia hradby.
Stručne z histórie hradu.
Informácie som už tradične čerpal najmä z wikipédie a z knižky autorov Daniela Kollára a Jaroslava Nešpora Hrady a zámky z edície Kultúrne krásy Slovenska, vydavateľstvo Dajama, Bratislava 2008.
Z tejto knižky je aj prevzatý plánik jadra hradu, dobové maľby sú jednotlivých období hradu sú z hradných expozícií.
V oboch týchto zdrojoch čitateľ nájde množstvo ďalších informácií.
Začneme pre orientáciu plánikom:
1 - hradné jadro, uzavreté hradbou
2 - okrúhla veža
3 - gotický palác
4 - renesančný palác
Povesť o stavaní hradu. Ľubina a Lucifer.
Podobnú povesť si pamätáme zo Zborova.
Kedysi dávno sa pri rieke Poprad usadil Ľubina so svojimi ľuďmi. Začali stavať hrad. Cez deň ho zbudovali, ráno našli obrátený navnivoč. To diabol im podkladal polená pod nohy. Prácu hatil dovtedy, kým mu vladyka na psiu kožu vlastnou krvou dušu neupísal. Potom už stavenisko rástlo ako z vody. Všetci sa tešili, iba Ľubina bol zo dňa na deň zachmúrenejší. Nakoniec odišiel do blízkeho Mníšku pustovníčiť. Kajal sa v nádeji, že satan nad ním stratí svoju moc. Tomu až ústa penili. Odtrhol ozrutný balvan, aby ním pridlávil novučičký hrad. Keď sa k nemu blížil, zaťal ho úsad. Čert skríkol od bolesti a balvan mu vypadol z rúk na breh rieky. Ľubinove prosby boli vyslyšané. Hrad nazývaný vraj jeho menom i tá stratená zápoľa, sú tam podnes.
Čiastočne zachovaný a zrekonštruovaný hrad na vápencovom kopci (548 m n. m.), nad cestou a ľavým brehom rieky Popradu nad mestom Stará Ľubovňa, predstavuje dominantu Ľubovnianskej kotliny.
Na sever od hradu leží Ľubovnianska vrchovina, z hradu je viditeľný Široký vrch ale aj Šibeničná hora, ktorá slúžila v stredoveku na výkon hrdelného práva.
Vznik Ľubovnianskeho hradu je kladený do druhej polovice 13. storočia, resp. na začiatok 14. storočia. Hrad vznikol ako hraničný strážny hrad, chrániaci obchodné cesty do Poľska.
Najstaršou časťou hradu je kruhová veža s mohutnými opornými piliermi a priľahlý gotický palác. Obe pôvodne opevnené stavby, stoja na najvyššom bode brala, boli ohradené obvodovým múrom a do objektu sa vstupovalo bránou v múre.
O niečo mladší je palác situovaný východne. Tieto objekty vytvárajú horný hrad s nádvorím. Na budovách sa zachovali obvodové murivá do značnej výšky a na gotickom paláci zvyšky renesančnej atiky i renesančných ostení okien a rímsy.
V roku 1553 hrad takmer zničil veľký požiar. Jeho obnovu začali v roku 1555, do roku 1557 ho obohatili o už spomínané renesančné prvky.
Vzhľadom na terén sú ďalšie dve nádvoria riešené terasovito. Na druhom nádvorí pristavili k bráne budovu s podbráním a obranu hradu zabezpečovala veľká delová bašta na východe a srdcový delový bastión na západe pod bránou. Neskôr tu pristavali ďalší palác k obvodovému opevneniu na východnej strane.
K objektu na západnej strane pristavili barokový palác (1642) a na terase kaplnku. Posledné, tretie nádvorie, je smerované na juhovýchod pred veľkou baštou a chráni vstup do areálu s bránou z roku 1664, ktorá mala padací most. Na múroch tohto nádvoria sa čiastočne zachovala atika.
Tu naša stručná historická exkurzia končí, pravda ešte spomenieme drobné bulvárne klebety :-). Záujemcovia napríklad o rody, ktoré vlastnili hrad či o obdobie, kedy boli ľubovniansko - podolínske panstvá spolu s 13-timi spišskými mestami dané do zálohy poľskému kráľovi za 37 000 kôp českých grošov dočítajú v zdrojoch uvedených v úvode tejto kapitoly.
Korunované návštevy
Do renesančnej podoby bol hrad dostavaný na podnet poľského kráľa.
Krátko po dokončení barokového paláca sa Poľsko dostalo do vojnového konfliktu so Švédskom. V roku 1655 za pomerne krátky čas švédska armáda obsadila takmer celú krajinu. Kráľ bol na úteku a poľný maršálek Juraj Lubomirski zachraňoval korunovačné klenoty. Z krakovského Wawelu ich previezol do Ľubovnianskeho hradu, kde zostali ukryté do roku 1661. Juraj vtedy prichýlil na hrade aj poľského kráľa Jana Kazimíra.
Význam Ľubovnianskeho hradu dlhý zoznam osobností, ktoré ho navštívili.
Z panovníkov to boli uhorskí králi Karol Robert (pravdepodobne v roku 1314) a Žigmund Luxemburský (v rokoch 1396 a 1412), uhorská kráľovná Mária (v roku 1392) a poľskí králi Vladislav II. (v rokoch 1412 a 1419), Jan Albrecht (v roku 1449), už spomínaný v súvislosti s korunovačnými klenotami Jan Kazimír (v roku 1656) a Jan Sobieski, ktorý sa v hrade zastavil cestou z víťazného ťaženia proti Turkom v roku 1683.
Ku korunovaným návštevníkom býva trochu zveličene zaraďovaný aj Móric Beňovský, neskorší kráľ Madagaskaru. Nešlo však o návštevu, ale o nedobrovoľný pobyt vo väznici Ľubovnianskeho hradu v roku 1768, tesne pred jeho emigráciou.
Kaplnka a interiér (ale na chvíľku vybehneme aj von)
Už sme z interiéru videli expozíciu Mórica Beňovského a poľské korunovačné klenoty. Nazrime teraz do hradnej kaplnky.
Pred kaplnkou sa nachádza pamätník a pár hrobov.
V interiéri nás zaujali naaranžované ukážky remesiel či atmosféra dobovej krčmy.
V čase našej prehliadky bola v hrade expozícia Osudové ženy hradu Ľubovňa. V jej rámci boli aj expozície salónikov, ktoré mapovali život ženy od narodenia po smrť. Niektoré si priblížime.
Z trošku pochmúrneho salóna sa presunieme do prvej polovice minulého storočia. Vlastníkom hradu a posledným hradným pánom bol poľský šľachtic Ján Zamoyski, ktorého manželkou bola španielska princezná Izabela. V rokoch 1930 až 1938 sa im narodili 4 deti, Karol Alfons, Mária Kristína, Jozef Michal a Mária Terézia.
Ján Zamoyski sa angažoval v slovenskom aj poľskom odboji, v roku 1944 bol zadržaný nemeckou bezpečnostnou políciou, prepustený bol na základe intervencie svojej manželky. Po vypuknutí SNP v hrade sídlilo gestapo. Ján Zamoyski s rodinou sa odsťahoval do Španielska.
V hrade sú aj zariadené miestnosti z tohoto obdobia.
Po roku 1945 prešiel Ľubovniansky hrad konfiškáciou do rúk štátu a jeho poslanie sa zmenilo. Po oprave niektorých častí slúži od roku 1966 potrebám Ľubovnianskeho múzea.
Prehliadka hradu končí
Naša prehliadka sa blíži kl záveru. Cestou naspäť si ešte pozrieme pár zaujímavosti v exteriéri. Dúfam, že ste sa dnes s nami nenudili.
Nabudúce:
V Starej Ľubovni ešte ostaneme. Čaká nás po Svidníku a Bardejovských kúpeľoch posledný skanzen na našom tripe. Z hradnej veže sme ho mali ako na dlani.
