Obzrieme si jednu z pamiatok zapísaných v svetovom kultúrnom dedičstve UNESCO, Spišský hrad a mesto Levoča. Keďže je toho veľa, rozdelíme si to na dve časti. V prvej si poobzeráme exteriéry hradu, v druhej pozrieme do interiérov a navštívime Levoču.
Ako aj v iných zastávkach nášho tripu, aj tu bude gro vizuálna prehliadka. Históriu spomenieme len stručne, záujemcovia majú dosť prameňov, napríklad wikipédiu, ktorú využijeme aj my.
Budeme opäť čerpať informácie z už známychpublikácií vydavateľstva DAJAMA z edície Kultúrne krásy Slovenska:
Viera Dvořáková:Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO, Bratislava 2009
Daniel Kollár, Jaroslav Nešpor:Hrady, najkrajšie zrúcaniny, Bratislava 2007
Svetové kultúrne dedičstvo UNESO
Komplex pamiatok pod názvom Spišský hrad a pamiatky okolia zapísali v kolumbijskej Carthagene v decembri 1993. Zápis zahŕňa Spišský hrad a súbor objektov vojenského, politického a cirkevného charakteru v Spišskom Podhradí, Spišskej Kapitule a Žehre. Podobné objekty síce boli v stredovekej Európe bežné, ale ani jedna z nich sa nezachoval v takom kompletnom a nezničenom stave.
V júni 2009 bola v španielskej Seville táto lokalita rozšírená o mesto Levoča s dielom majstra Pavla. O tom ale budeme hovoriť v poslednej časti nášho tripu.
Z celého tripu mám k dnešnej destinácii špecifický osobný vzťah. Kúsok od Spišského Podhradia, v malej obci (pamätám tabuľu víta vás zemiakárska obec Studenec) som trávil rok čo rok letné prázdniny v bývalom mlyne u starých rodičov.
No ale sentiment bokom, začína prehliadka.
Pozrieme si plánik hradu a popri rozprávaní o histórii hradu a niektorých povestí si budeme hrad postupne prezerať.
Pôjdeme ako na skutočnej prehliadke. Najprv vystúpime románskym predbráním (10) do priestorov horného hradu. Tu uvidíme ruiny palácov Zápoľskovcov (15), Csákyovcov (17) a hlavne dominantný Románsky palác (18) a hradnú vežu „Nebojsa“ (19), na ktorú vystúpime a pokocháme sa výhľadmi. Kaplnku sv. Alžbety (13), mučiareň (14) a zbrojnicu (15) si pozrieme v rámci interiéru nabudúce.
Na strednom nádvorí (8) sa môžeme občerstviť a zakúpiť si suveníry. Takto osviežení sa presunieme na rozsiahle dolné nádvorie, ktoré pokračuje už mimo náš plánik. Pôjdeme postupne po mohutných hradbách, obzrieme si trojicu hranolových veží (stredná bola priechodná a slúžila ako vstupná brána). V strede nádvoria uvidíme kruhovú pevnôstku Jiskrových vojsk a arzenál hradných diel.
Jedným z prvých dokladov, potvrdzujúcich existenciu hradu, je listina, ktorou kráľ Belo IV. 19. septembra 1249 potvrdil spišskému prepoštovi vlastníctvo obce Jablonov. V listine sa súčasne spomína povolenie „in castro nostro Scypus“ (t. j. na našom hrade Spiš) postaviť vežu a palác.
Z polohy hradu priamo vyplývala jeho obranná funkcia. Súčasne mala hradná posádka kontrolovať neďaleké obchodné cesty na Spiš zo všetkých smerov. V čase ohrozenia mala posádka obsadiť okolité priesmyky a odraziť protivníkove vojská. Z toho vyplývala i ďalšia dôležitá funkcia – bol súčasne strediskom Spišskej župy a sídlom správcu kráľovských majetkov na Spiši.
Hrad ako kráľovský majetok bol neustále predmetom sporov, ktoré vždy prepukli v plnej sile po smrti kráľa čí ním ustanoveného majiteľa. V súvislosti s tým možno o Spišskom hrade hovoriť ako o akomsi údelnom kniežatstve v rámci Uhorska, kedy sa jeho majiteľmi stávali členovia kráľovskej rodiny.
Čo sa obrannej funkcie týka, hrad odolal v 13. storočí nájazdom Tatárov, v 14. storočí ho nedobyl Matúš Čák Trenčiansky a ani v 15. storočí nebolo korunované úsilie vojsk Jána Jiskru. Ten obsadili v roku 1443 pravdepodobne až po dohode z hradným kastelánom. Po ich porážke získal hrad v roku 1464 do vlastníctva od kráľa Mateja Korvína rod Zápoľskovcov. Po ďalších turbulentných zápasoch a bojoch získali hrad Thurzovci a neskôr, po vymretí rodu po meči testamentom Csákyovci. Tí hrad dobudovali do konečnej podoby, v roku 1683 sa ale stal terčom útokov povstalcov Imricha Thökölyho. Po porážke povstalcov v roku 1710 zostala v pevnosti iba malá vojenská posádka, ktorá sa o údržbu hradu veľmi nestarala. Csákyovci už vtedy obývali pohodlné kaštiele v blízkych obciach. Osud hradu spečatil v roku 1780 veľký požiar.
Spišský hrad predstavuje jeden z mála ucelených komplexov románskeho obdobia na Slovensku a súčasne je dokladom vývoja hradnej architektúry od 12. do 18. storočia. Aj pre túto jedinečnosť bol v roku 1961 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
O osem rokov neskôr sa v jeho priestoroch začal systematický výskum s následnou konzerváciou a pamiatkovou úpravou ruiny. Úsilie pamiatkárov bolo v roku 1993 ocenené už spomínaným zápisom do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
A v týchto časoch, na prelome 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia, sme počas prázdnin robili s partiou bratrancov vlastné prieskumy. Nesystematické, spontánne, bez záľah turistov...
(Na prehliadke sme dorazili k veži. Poďme teda nahor a rozhliadnime sa po okolí. Uvidíme aj moju starorodičovskú "haciendu").
O histórii hradu by sa dalo písať ešte veľa. Ale už som spomínal, to nie je účelom tejto prehliadky. Keď tak si na chvíľu odskočte na wikipédiu.
My si zatiaľ povieme dve povesti či perličky viažúce sa k hradu. A potom si ešte prehliadneme dolné nádvorie.
Pomätená biela pani.
Spišského hradného pána župana Brezovického raz na poľovačke prepadol zbojnícky rytier, ktorému v šarvátke hradný pán zabil syna. Rytier mu prisahal pomstu, ale Spišský hrad bol pre lupičov nedobytný. Rytier preto nahovoril jedného potulného speváka, aby sa svojimi spevmi a rozprávkami votrel do priazne Brezovického slobodnej sestry Hedvigy, ktorá sa starala o jeho dcérku Barborku. Potulný spevák si úlohu splnil a zbojníci počas neprítomnosti župana na hrade dieťa uniesli. Hedviga sa z toho pomiatla a keď sa otec so zachránenou Barborkou vrátil na hrad, Hedvigu našli už mŕtvu pod hradbami. Dodnes vraj chodí oblečená v bielom, s lutnou pri boku po nádvoriach a hradbách a hľadá svoju malú zverenkyňu.
Na prehliadke sme dorazili na rozsiahle dolné nádvorie. Prejdeme sa dookola po hradbách a pozrieme si tri hranolové veže.
Zabudnutý vejár
Ľahtikársky hradný pán Juraj Thurzo na jednej hradnej zábave nevedel spustiť zrak z Dorky Révayiovej. Počas celého večera snoval plány ako krásavicu zvedie. Dorka mu však nedala nijakú príležitosť a až do rána sa mu vyhýbala. Thurzo však na ňu nedokázal zabudnúť ani po jej odchode. Pomohla mu náhoda - zabudnutý vejár. Dorka sa poň vrátila a netušila, že že na ňu za závesom číha Thurzo. Skončila zrazu v náručí hradného pána, avšak zmätená sa mu vytrhla z objatia a prenasledovaná zaľúbencom vyskočila z okna. Vystrašenému Thurzovi pomohla ďalšia náhoda, pretože pri páde z okna sa Dorka zachytila o krík a nič sa jej nestalo. Hradný pán sa jej veľmi ospravedlňoval a na znak nekonečnej lásky ju hneď požiadal o ruku, Dorka napokon neodolala a do mesiaca na hrade vystrojili svadbu.
No a na našej prehliadke si ešte pozrime dolné nádvorie, čo sa nachádza medzi hradbami.
Pre dnešok sa rozlúčime. Dúfam, že aj dnešná prehliadka sa vám páčila.
Nabudúce:
Ešte sa na hrade chvíľu zdržíme. Pozrieme si interiéry, naobedujeme sa na salaši Sivá brada a presunieme sa do Levoče, čím našu anabázu po kraji, kde ničoho nieto uzavrieme.
