Obrázky Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Fascinuje ma urbex, tie naše "slovenské Černobyle". Ktoré ani nepotrebovali žiadnu explóziu. Len sa znenazdajky stali opustené a pomaličky chátrajú...
Sedačková lanovka Podstráne - Martinské hole. Dnes, keď vyjdete na vrch doliny na Podstráňach, naskytne sa vám pohľad na zničenú budovu dolnej stanice:


(fotografie sú z decembra 2019).
Pred prehliadkou si o nej niečo povedzme (zdroj lanovky.sk).
Jednalo sa o jednomiestnu sedačkovú lanovku z n.p. Transporta Chrudim, výstavba prebehla v rokoch 1967 - 1974. Uvedenie do prevádzky bolo 16.februára 1974. Čiastočné rekonštrukcie boli v roku 1992 (úpravy kladkových batérií výrobcom) a v roku 1996 (výmena lana). Posledný krát lanovka premávala 30.apríla 2005.
Na tejto rozlúčke sme boli s celou rodinkou, bolo nám tak trocha clivo. Ale mysleli sme, že čoskoro tu bude nová, modernejšia nástupkyňa. Netušili sme, ako bude vyzerať interiér stanice o 15 rokov...



Zopár technických údajov.
Lanovka prepravila za hodinu 250 osôb. Nástupište dolnej stanice (Podstráne) je vo výške 622 m n.m., horná stanica (Martinské hole) je vo výške 1245 m n.m. Čisté prevýšenie je 623 m, šikmá dĺžka lanovky bola 2040 m. Pred ďalšími číslami si popozerajme exteriér. Vládne tu neporiadok aj umelecké výtvory. Tiež môžeme porovnať ceny lyžovačky vtedy a dnes (pamätáte si ešte konverzný kurz? :-)




No dokončime číselká.
Počet podpier bol 36 (z toho 6 tlačných), hrúbka lana 28 mm, hlavný pohon 71 kW.
Dopravná rýchlosť bola 2 m/s, časový interval vozňov 14 sekúnd, celkový čas jazdy 18 minút. Počet vozňov bol 148, vzdialenosť medzi nimi bola 28 metrov. A teraz pozor, samotná sedačka mala 25 kg, nosnosť bola ale iba 80 kg. Čiže dnes by som už musel ísť na dvakrát :-).
(honosný názov "vozeň" predstavuje jednu sedačku).
Stačí si už len kúpiť v okienku lístok, nasadnúť do "vozňa" a lesným výrubom (vtedy vyzeral upravenejšie) sa vyviezť na hornú stanicu. Ak pravda nefúkal silnejší vietor ako 10 m/s. Kritická sila bola 13 m/s, neprípustná nad 16 m/s.



Ja som touto sedačkou šiel prvýkrát v zime 1982, zrejme aj prvýkrát sedačkovou lanovkou vôbec (ale palec nad sviečku za to nedám). Ako chlapec z malého mesta som v detstve lyžoval len kopce, ktoré som si sám vyšliapal, lyže boli celodrevené vrátane sklznice, viazanie čelusťové a lyžiarky šnurovacie.
Ako dnes mám pred očami, ako som s narvaným ruksakom na bruchu nasadol do "vozňa", nevediac čo s lyžami a ako som sa hore elegantne zdrbal aký dlhý tak široký. Bol to lyžiarsky z výšky, katedra nám z malých miest zapožičala oranžové klipsové lyžiarky značky Botas (veľkomešťania mali vlastné Alpiny), normálne lyže s bezpečnostnou špičkou a upevňovacími lankami (brzdy ešte neboli, takže ak vám lyža vypla tak ste mali otrieskanú hlavu, keďže ani prilby ešte nefrčali). A pred nami bol nádherný slnečný týždeň super lyžovačky. Ale to je na samostatný blog :-).
Vráťme sa k sedačke. Vlastne kúsok pod ňu.
Po jej zavretí klesla návštevnosť Podstrání, čo spravilo Černobyľ aj z obľúbeného Horského hotela. Zvonka to na prvý pohľad až tak katastrofálne nevyzerá:


Keď sa prejdete dookola, zistíte, že objekt je uzavretý. Z bočnej strany sa ale dá navštíviť cez nedokonale zadebnené okná.


Toalety vyzerajú ešte ako tak v núdzi použitelné. Ostatné relikvie (televízor, polámané stoličky, rozbitý telefón, pokladňa či kuchynská linka) sú už len vyčítavou spomienkou na staré dobré časy...




Pred siedmimi rokmi sa v regionálnej tlači objavili správy o možnom oživení zašlej slávy.
Ale odvtedy je ticho...
Prednedávnom uplynulo 15 rokov od ukončenia prevádzky lanovky. Budeme ešte čakať ďalších 15 rokov?
|