Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch.
Obrázky Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Fascinuje ma urbex, tie naše "slovenské Černobyle". Ktoré ani nepotrebovali žiadnu explóziu. Len sa znenazdajky stali opustené a pomaličky chátrajú...
Naposledy sme boli v detskom tábore v Zbyňove.
Povedali sme si niečo o histórii a prehliadli sme si hlavnú budovu. Dnes budeme v prehliadke pokračovať a na záver pozrieme aj do Kuneradu. Je to na skok.
Pioniersky tábor Zbyňov.
"Alpínky" a zrubové chatky.
Aj dnes si dáme na úvod momentku z čias, keď to tu ešte žilo.
(zdroj: https://www.vtedy.sk/galeria/pionieri-pionierska-organizacia-iskricky-poszm-vznik/16?currentPhoto=2)
Text k fotografii:
"V pionierskom tábore Železničiar v Zbyňove (okres Žilina) sa v prvom letnom turnuse rekreovalo vyše 170 detí železničiarov zo Železničnej stanice Žilina a Rušňového depa Bratislava, ako aj 63 detí pracovníkov Slovenskej televízie Bratislava. Pionieri všetkých trinástich oddielov úspešne plnia odznak BPPOV a aktívne sa venujú ďalším činnostiam - rôznym výtvarným súťažiam, zberaniu samorastov a liečivých bylín, kolektívnym športom a pod. V prekrásnom prostredí Rajeckej kotliny získavajú praktické skúsenosti z táborenia v prírode, osvojujú si orientáciu v lese, stavanie stanov i zdravotnícku prípravu. Pionieri sa učia stavať stan.
Foto: archív TASR, autor V. Gabčo/22. júla 1983"
No ale pokračujeme v prehliadke.
Naposledy sme sa obzreli za hlavnou budovou a pred nami sa zjavila "alpínka". Pozrite sa s nami na exteriér aj interiér. Rovnako ako hlavná budova. Na zaplakanie...
Údajne dnes slúži čosi ako štábna budova hráčov airsoftu či paintbalu (veľmi sa v týchto adrenalínovkách nevyznám), v areáli sa dajú pozorovať viaceré kryty či bunkre.
Na dohľad sú už zrubové chatky. Takto z diaľky nevyzerajú až tak zle. Ako v tom vtipe o tej staršej slečne. Slečna, vy ste čím ďalej tým krajšia. Ale čím bližšie...
No veď to. Už sme bližšie, blizúčko. A môžeme sa kochať exteriérom...
... aj interiérom chatiek.
(ten časopis som si chcel prelistovať. Aby som získal obraz o dobe, kedy ho tu niekto čítal. Niežeby bol nejaký dôvod, aby sa "hnusoba" skrývala práve v ňom, ale štítivosť som neprekonal).
Tu naša prehliadka areálu končí.
Máme ešte čas, presunieme sa cez Rajecké Teplice do Kuneradu.
Kaštieľ Kunerad.
(alebo aj Kuneradský zámok).
Kto má hlbší záujem, môže si jeho históriu poztieť na wikipédii.
Ja som ho vnímal ako liečebný dom pre choroby dýchacích ciest. Chodievali tam známej rodičia, boli sme ich tam pozrieť. Vtedy to tam pulzovalo čulým ruchom. Pamätám, ako tí známi spomínali, že pri zoznamovacom večierku umrel jeden klient priamo vo víre tanca. Tomu sa povie parádny "sklonok" života.
Z tých čias, okolo roku 1995, je táto momentka. A moje dietky škôlkodobrovoľné :-).
(ospravedlňte "zníženú kvalitu obrazu")
Dnes vchod s tými laubňami vyzerá inak...
(súčasné fotografie sú z decembra 2019).
Ale po poriadku.
Na konci doliny, pod kaštielom je pamätník SNP, tentoraz aj s čestnou strážou :-).
V zámku v tom čase sídlila druhá partizánska brigáda Milana Rastislava Štefánika pod velením majora Popova. Pomník postavili v roku 1965 a od roku 1981 je národnou kultúrnou pamiatkou.
Pokračujeme po ceste k zákrute ku zámku. Ošumtelá tabuľa pripomína staré dobré časy.
Tu je to opačne ako v Zbyňove. Zámok začal chátrať po prechode do súkromných rúk (Kúpele Rajecké Teplice). A nebude to len dvoma požiarmi (2010, 2018).
Pritom mohol byť ich výstavnou skriňou.
(pozeral som reláciu reportéri na RTVS. Tu je upútavka. Kukal som ako puk).
Poďme sa prejsť okolo zámku. Komentárom rušiť nebudem.
Schádzame opatrne po schodoch dole.
V "podzámčí" je niekoľko opustených domov. Do jedného nakukneme.
Tu naša dnešná prehliadka končí.
Zdá sa, že na rozdiel od detského tábora môže zámok v Kunerade ožiť.
Opäť budeme čerpať z regionálnej tlače.
Držme mu palce.
(kto ale chce, môže sa vybrať na túru. Príroda v okolí má čo ponúknuť...)
