Čosi mi ale vraví, že kávičku si nedám....
Dvere sú polodokorán (respektíve v polohe "ležmo"), nuž ráčim vstúpiť.
V tomto momente končil minulý diel (časť po uzávierke si nebudeme všímať). Exteriéry máme pochodené, popozerali sme aj chatkovú časť,
Sme v očakávaní, že vo večernom osvietenom hoteli nás privíta milý personál, bohato prestreté stoly, útulné izby a zaslúžený relax vo wellnese...
Alebo že by nie????
Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Fascinuje ma urbex, tie naše "slovenské Černobyle". Ktoré ani nepotrebovali žiadnu explóziu. Len sa znenazdajky stali opustené a pomaličky chátrajú...
Aj dnes budeme cestovať v čase. Z leta 2020, kedy je už hotel Hájnice plnohodnotný Černobyľ, do leta 2014, kedy tu ešte pulzoval život, a späť. Túto exkurziu tam a späť absolvujeme viackrát.
Leto 2020. Dnes po prvé.
Takže ráčim vstúpiť. Pozývam aj vás, už nadišiel ten čas.
Vľavo je vstup do kaviarne.
Tušák s tou kávičkou bol správny. Kaviareň (vlastne už len "kav") je kompletne vybielená. Pozrieme si ešte ďalšie priestory na tomto poschodí.
Na druhej strane prechádzam do tmavých chodieb a miestností a objavujem wellness. Ten si ale nechávam na záver. Ako zlatý klinec prehliadky. Či skôr zhrdzavený?
Vychádzam po schodoch o poschodie vyššie,
Aby ste boli v obraze, dostaneme sa na úroveň, kde by sme vstúpili hlavným vchodom ("HOTEL Z TECHNICKÝCH PRÍČIN ZATVORENÝ", spomínate) z terasy, kde som stretol ústečanov Bohuslava a Radka. Mala by tam byť recepcia aj reštaurácia s piano barom.
Leto 2014 po prvé. Iba na malý skok.
Zrazu aj schody sú iné. Červený koberec bez opadanej omietky. Vyblýskaná recepcia, bohato prestreté stoly, až sa slinky zbiehajú. A piano bar už čaká len na pianistu. Ku jedlu a kvalitnému vínku patrí nevtieravá hudba...
Z týchto predstáv ale rýchlo precitáme...
Leto 2020 dnes po druhé.
Všade samé črepy. To by mohlo byť motto interiéru.
Reštaurácia je v žalostnom stave. Zaujímavé, ostal tu jedálny lístok. Nie na stole, tie už tu nie sú. Len tak, na zemi. Trocha ho omrkneme. Ceny sa nezdajú byť premrštené. Na záver vyjdeme ešte na balkón. Tu si možno hostia zapálili cigaretku.
Na tomto poschodí bola aj kuchyňa, kde sa všetky tie dobroty pripravovali. Na záver dám link na video Ivana Donovala, ktorý tu bol zhruba pred rokom a pol. Okrem toho, že uvidíte, ako za ten krátky čas postúpil proces skazy (ale o tom potom), boli v sklade vtedy ešte nerozbalené zásoby potravín. Napríklad múka z METRA so zárukou do roku 2016. Čo je ďalšia indícia momentu "konca dobrých čias". Dnes už tu nie je nič, možno zásoby niekto využil, možno ich vyhodili.
Teda je tu ešte "mrte" voľne pohodených polystyrénových obalov na hotové jedlá. Už svoj účel nenaplnia.
Stravovacia prehliadka pomaly končí, čaká nás ubytovanie.
Ešte predtým sa pristavíme v priestoroch reštaurácie. Piano bar pripomína už len ošumtelý nápis s opadanými písmenkami, hlavná atrakcia dávno zmizla. Podobne osirelo aj akvárium ("všade samé črepiny").
(cez bohaté presklenie vidíme na terasu, kde som sa stretol s českými hosťami. Niektoré okná napodiv skaze odolali).
Každý hosť sa zahlásil na recepcii. Dnes by sa už recepčného nedočkal. Navyše aj skrinku od kľúčov niekto vyniesol až k akváriu. Nič, pôjdeme si ubytovanie nájsť sami. A budeme sa spoliehať, že izby nebudú zamknuté.
Leto 2014 po druhé. Ubytovanie.
Postele rozostlané, na telku vidno priamo z "ležoviska". Po únavnom dni dobre padne sprcha...
Snívajte s nami. Alebo, späť do reality.
Leto 2020 dnes po tretie. Ešte nie naposledy.
Navigácia do ubytovacej časti je dobrá, aj napriek opadaným s a ť nezablúdime.
Začneme prvým a druhým poschodím.
Chodba verne odráža súčasný stav hotela. Na konci sa dostávame do zaujímavej izby. Pamätáte z minulej časti zadné krídlo úplne vľavo? Spomínali sme, že z neho vedie do hotela samostatný vchod. Nuž, to je on. A v izbe zaujímavá "skladačka".
Izby a kúpeľne sú podobné, zväčša rovnako zariadené. Teda skôr vyrabované, kúpeľne zdevastované. Tu sú tie črepy viac "hrubozrnné". Pozrieme jednu - dve, o ostatných si už urobíte predstavu.
Vychádzame na druhé poschodie. Opatrne, zábradlie už zmizlo.
"Energetické srdcia" sú už v stave klinickej smrti.
Tretie poschodie prezradilo tajomstvo chýbajúceho zábradlia.
Izby a kúpeľne sú podobné ako na prvých poschodiach. Líšia sa vybavením a stupňom zničenia. Boli sme pozrieť aj na balkón. Pri troche opatrnosti ani nemusíme otvárať balkónové dvere.
Čakajú nás posledné schody do podkrovia. Prekvapujúco tiež bez zábradlia.
Izby v podkroví sa líšia od ostatných skosenými stenami pod stropom a výhľadmi na nižšie položené strechy hotela. A nachádza sa tu jedna napodiv zachovaná kúpeľňa.
V podkroví sa nachádza aj priestranná kongresová miestnosť. Akosi sa stalo, že som ju minul. Ale nezúfajte, v závere je link na video Ivana Donovala. Tam si ju môžete pozrieť.
Prehliadka ubytovania končí. Ostal nám ešte wellness.
Ale najprv sa musíme dostať dole. Máme dve možnosti.
Leto 2014 po tretie a naposledy. Wellness.
Som milovník sáun a wellnessov. Pokiaľ mi to časovo vyjde, minimálne raz do týždňa dve hodinky venujem relaxu. V tomto hoteli to vyzerá veľmi dobre...
Ako aj v minulom dieli, aj tu prichádza STOPka. Žiaľ, definitívne sa vraciame do súčasnosti. Wellness, výstavná skriňa a dnes už nevyhnutná podmienka konkurencieschopnosti moderných hotelov.
Skončime dnešnú prehliadku. Nie, relax to nebude. Ani reklamná slečna, cudne zahalená v plachte (pamätáte na paralelu v Belušských Slatinách? Tá bola ale o generáciu staršia. A tam v tom spálenisku som stopy po saune nenašiel. Vlastne istý čas bol celý hotel pekelnou saunou).
Tu stopy sú. Výrazné. Tak poďme na ten hrdzavý klinec prehliadky...
Leto 2020. Dnes po štvrté. Záverečná...
Vchádzam do wellnessu.
Najprv si všímam "technických pracantov", ktorých bežný návštevník ani nevníma. Veď ani nemusí, hlavne, že odvádzajú svoju prácu.
Najprv si chceme zaplávať a vyčvachtať sa vo vírivke.
No a keď sme si užili, poďme do saunového sveta. Sprcha v porovnaní s tými na izbách je v slušnom stave. Dalo by sa povedať, že použiteľná. Až na to, že nejde voda.
Máme na výber z troch sáun. Infra je hlavne pre tých, ktorí neznášajú 110+ stupňov vo fínskej. V parnej si zasa prečistíte dýchacie cesty.
K tomu nápisu. Nahota je v saunovom svete prirodzená. Kto s tým má problém, zahalí sa do plachty až po uši. Samozrejme, prirodzenosť a exhibicionizmus je rozdiel. Tie plavky sú zakázané nie pre to, že niekto chce "očumovať". Len vysoké teploty v kombináciou so syntetickými prvkami plaviek nie sú najvhodnejšia kombinácia.
Ak do sauny vojde slečna v plavkách, je problém povedať jej, drahá moja, plavky dolu. Hlavne v dnešnej dobe. Ale keď minule jedna dievčinka vošla do sauny aj s plastovou fľašou, tak sme ju hnali.
Samozrejme, to bolo v inom wellnesse....
Koniec, ende, finito, schluss...
Pýtať sa, či sa vám prehliadka páčila, nie je u Černobyľov na mieste. Možno či zaujala...
Záverom.
Tento hotel spracovali viacerí urbexáci, videá nájdete na youtube.
Pred časom sa tu zhodou okolností stretli traja. Publikujú na portáloch Ivan Donoval, opustene.sk a David Urbex. Ja som si ich pozrel, plus ešte jedno od Bike Maniakov. Tí jediní zapracovali do videa aj chatky, používajú ale trocha vulgárnejší slovník. Ich video je časovo zhruba ako aj moje fotografie, ostatní ti boli cca pred rokom a pol.
Dám Vám link na Ivana Donovala, ostatných si v prípade záujmu nájdete na youtube. Tie prvé tri sú dosť podobné. Chcem len upozorniť, čo sa za ten rok a pol zmenilo:
* vychádza mi to na zimu 2018/2019
(zverejnil apríl 2020, spomína že točil viac než pred rokom)
* recepcia - sú tam trofeje, drobné mince, kartičky, čipové náramky...
* kuchyňa a jedáleň - zásoby, múka (záručná doba 2016) horčice, saponáty, detské stoličky
* ubytovanie - zlaté informačné tabuľky na schodišti a chodbách, na izbách dvere, použiteľné kúpeľne
* zábradlia na schodoch
* wellness - bazén čistý, delfiíny, nafúkané detské plávacie koleso, sauny s dverami, bez vylámaných dosák
* kongresova sála (tú som ja nezachytil)
Nabudúce uvidíte:
7.8.2020 - Slovenské Černobyle XIII. Žilinské fragmenty.
Pozrieme sa na možnosť ubytovania a stravovania v Moteli Šibenice, ktorý bol vychýrený aj nočnými diskotékami.
A tiež si pôjdeme zašportovať. Máme na výber. Stará "korytnačka" či nová moderná hala...
