Seminár ku hre Blaník.
Jára skúmal historické dátumy z dvoch uhlov pohľadu.
Jednak ako historickú udalosť, jednak neskôr ako učivo v školách.
A tu ho trápilo, že mnohé sú ťažko zapamätateľné. Citujem zo seminára:
"Jak se blížil kulatý rok 1900, byl Cimrman nervóznější a nervóznější. Cítil, že v tomto zapamatovatelném roce by se mělo odehrát co nejvíce světodějinných událostí a významné muže své doby k tomu tlačil. Ne všude uspěl.
Například jeho dopis císaři Františku Josefu I., aby v roce 1900 buď odstoupil, nebo zemřel, přijal panovník s vyslovenou nevraživostí".
Ak by zvolil Putin pre svoj útok na suseda dátum 22.02.2022, žiaci by si ľahko dátum pamätali (je to naviac palindrom).
Ako deň začiatku agresie najväčšieho zločinca 21. storočia (aspoň teda dúfam, že nič horšie už sa neudeje...)
O agresii najväčšieho zločinca XXI. storočia. A tri retro návraty.
(toto bol pôvodne zamýšľaný názov blogu).
"Tak to začalo.
Myslela som si, že naša generácia už vojnu nezažije, že svet sa poučil..."
Tieto slová od dobrej kamošky som našiel ráno v maili. Hneď som zasurfoval.
A nevdojak som zažil (a nebol som podľa ohlasov sám) déjà vu.
Ale trocha to chronologicky prehodím.
Retro No 3. Leto 1999. Chorvátsko.
Moje prvé Chorvátsko. Odvtedy chodievame každé 2 - 3 roky, ale na inú destináciu. Istria, Rabac (blog z leta 2021 je v poradí).
Prvý raz sme boli južnejšie, pri Zadare.
Totižto naša generácia už jednu európsku vojnu zažila. V deväťdesiatych rokoch XX. storočia. Dovtedy niečo nepredstaviteľné, krásna slnečná Juhoslávia, sen socialistických dovoleniek (nepodarila sa každému. Mnohí sa odtiaľ vybrali smer západ, preto sa dovolenkári preverovali).
Známi, ktorí tam boli rok pred nami, nás varovali. Nevystupujte pri ceste z auta ani na malú. Neviete, kde sa v tráve môže skrývať mína...
V každom prípade, opustených domov s vybitými oknami a stopami po streľbe na múroch bolo požehnane. Boli to smutné výhľady...
No ale vráťme sa k déjà vu.
Retro No 1. August 1968.
Nezobudilo ma cinknutie mailu, ale staršia sestra. S revom, že nás prepadli Rusi. Naši počúvali rádio, do reči im veľmi nebolo.
Mal som 7 rokov, veľmi som nechápal, čo sa vlastne deje. Viem, že naši nás nenechávali doma, brali nás do práce, do špitálu. Pozeral som z okna, keď prechádzali po ceste tankové konvoje.
A všetci motorizovaní zamestnanci sedeli na parkovisku v autách a na protest celý čas hučali protestné klaksóny.
Neskôr sa zmobilizovali gymnazisti (škola bola oproti špitálu, nepamätám, či prišli ešte cez prázdniny alebo už bol školský rok) a posadali si na cestu. Tanky zastali, videl som, ako vychádzajú vojaci a debatujú so študentami. Závidel som im, možno som dúfal, že by som dostal nejaký odznak.
Trocha neskôr, dávajúc si do 7 ročného rozumu dohromady súvislosti s domácich rozhovorov, napísal som svoje prvé literárne dielo, dokonca vo veršoch.
"CCCP somári, Dubčeka nám zobrali"
(čítaj, ako je napísané. Azbuku som ešte nepoznal, ale zbieral som známky).
Bol som pochválený, ale bolo mi dôrazne doporučené ju na verejnosti nerecitovať.
Istý čas v kuchyni visel portrét Dubčeka. Neskôr bol prelepený tatranskou scenériou z nejakého kalendára. Zvedavosť mi nedala, tak som jeden rožtek "odchlípol". Na druhý deň pre istotu putoval obraz do kontajnera...
(nie, naši neboli odbojári ani disidenti. Mali proste strach, hlavne o nás. Mali ťažký život, mama ako polosirota - starý otec zahynul zavalený v bani - pomáhala so starosťou o mladších súrodencov a otec ako syn kulaka, odmietajúceho združstevnenie si tiež užil svoje. Nemal som im čo zazlievať, ani keď už som pochopil, o čo šlo).
K tomuto blogu ma vlastne vyprovokovali názory na ruskú agresiu z môjho okolia.
Veľmi zhruba by som ich rozdelil do troch kategórií.
Prevláda jasné odsúdenie ruskej agresie.
Na druhom póle je jej obhajoba, alebo aspoň snaha vinu podeliť medzi Rusko, Ukrajinu a USA.
Špecifické sú postoje, kde síce aktuálna agresia je odsudzovaná, ale v celkovom pohľade je to "prašť jak uhoď". Biden a Putin sú v podstate rovnakí.
Než k tomu napíšem svoj širší pohľad, skúsim stručne načrtnúť základné rozdiely, ako ich vidím ja.
Biden bol demokraticky zvolený v dosť komplikovanom systéme (nie ale dokonalom, keďže cez "filter" prešiel aj Donald Trump). Ak s ním voliči nebudú spokojní, skončí. Dovi dopi.
Putin (ale aj Lukašenko) sa dostali do kresiel zmanipulovanými voľbami a zabetónovali sa tam na večné veky.
Chvíľkový"ofajč" ústavy bola striedačka s Medvedevom.
A opozíciu prakticky zlikvidovali, často aj fyzicky.
Retro No 2. Leto 1982. Päť týždňov v Arménsku.
Alias vtedajšie bratské spolužitie sovietskych národov, "15 sestier" (bol aj taký seriál večerníčkov, z každeh zväzovej socialistickej republiky jedna rozprávka), na ktoré tak nostalgicky spomína Putin.
Túto časť si "pajcnem" z minulého blogu.
Ja osobne som pred 40 rokmi strávil 5 týždňov na študentskej brigáde a poznávačke v Arménskej sovietskej socialistickej republike (tiež sa chystám napísať blog. Nezavěšuje, je v pořadí :-)
Ľudia tam mali k Rusom zvláštny vzťah. Na jednej strane ich neznášali (začlenenie do ZSSR vnímali ako násilné, proti ich vôli), na strane druhej si boli vedomí, že Rusi ich zachránili od tureckej genocídy.
V obchode, kde sme nakupovali a snažili sa dohovoriť po rusky, nás predavačky ignorovali. A tak sme spustili írečitou slovenčinou, takzvane "na Merčiaka", a hneď sme boli stredobodom spoločnosti. Holt, "inostránci" :-).
Pokračujem originálom.
Nešlo len o vzťahy z Rusmi. Arméni nemali radi ani Gruzíncov a Azerbajdžáncov priam neznášali. Keďže k nim chodili "brakovať" obchody, mnohé potraviny mali na prídelové lístky. A Náhorný Karabach nie je vyriešený dodnes.
Rusko vs. USA po prvé.
Teraz trocha obšírnejšie k hystérii pri podpísaní obrannej dohody s USA. Ktorá tak iritovala našeho generálneho Maroša (ktorý sa do politiky zatiahnuť nedá).
Pri priamej výzve poslancov na čele s Čege Bláhom na "vybavovanie účtov s vlastizradcami" aj s udaním adries mlčí. Buď je to mimo jeho agendu, alebo proste nestíha. Momentálne študuje rusko - ukrajinskú obrannú zmluvu a vypisuje všetky ukrajinské prešľapy...
Netvrdím, že Američania sú anjeli.
Svet nie je čiernobiely a rozpisovať vývoj Ameriky by bolo na rigoróznu prácu. Nie je ani celkom pravda, že nezažila vojnu na vlastnej koži. Prešla si občianskou vojnou Severu proti Juhu, ktorá v konečnom dôsledku bola očistným procesom vlastného zlyhania.
Musíme ale použiť dnešnú optiku.
Pozor, to že každá krajina chce ekonomicky profitovať, je normálne. Aby sme nepozerali na USA "tí zlí boháči" ako Fico na podnikateľov.
Viem, niektorí skôr narodení to máme kdesi vnútri hlboko zakorenené, stále do nás hustili o zlých imperialistoch a dobrých Rusoch. Viď aj súčasné prieskumy verejnej mienky pri podpisovaní zmluvy s USA.
Podľa mňa sa treba odstrihnúť od minulosti a predsudkov. Nemci sú pre mňa príkladom, ako sa dá poučiť z vlastnej tragickej histórie. Rusi bohužiaľ nie.
Putin je stokrát horší ako Brežnev. Ten v zmysle Žilinkovej optiky mohol pri vpáde vojsk do ČSSR aspoň argumentovať Varšavskou zmluvou.
Čím argumentuje Putin?? Výplodmi svojej chorej mysle (ak ste počúvali jeho prejav spred pár dní, ste v obraze).
Napadol nezávislú krajinu, ktorej naviac garantoval hranice výmenou za vzdanie sa jadrových zbraní. A dnes jasne povedal, že nebude váhať použiť jadrový kufrík.
"Teraz niekoľko dôležitých, veľmi dôležitých slov pre tých, ktorí môžu byť v pokušení zasahovať do prebiehajúcich udalostí zvonku," povedal Putin. "Ktokoľvek sa snaží zasahovať a ešte viac vytvárať hrozby pre našu krajinu, pre našich ľudí, mal by vedieť, že reakcia Ruska bude okamžitá a privedie vás k takým dôsledkom, aké ste vo svojej histórii ešte nezažili. Sme pripravení na akýkoľvek vývoj udalostí. V tejto súvislosti boli prijaté všetky potrebné rozhodnutia. Dúfam, že ma počujete. "
Žiadna iná krajina sveta nemá tak prepracované demokratické princípy ako USA. Kde systém nedovolí ani bláznovi ako Trump konať absolútne svojvoľne, ako to robí Putin. Napríklad Nixon mal aféru a skončil. U nás by mu stúpali preferencie a ak by bolo najhoršie, nastúpila by 363 (ale opakujem, neidealizujem si ich, len proste vychádzam z toho, čo je na trhu).
A sú situácie, keď musíme zaujať stanovisko a veci pomenovať. Čierne je čierne a biele je biele, nie že obe sú šedé odtiene. A to čierne rázne odsúdiť.
Rusko vs. USA po druhé.
Nemusím veriť ani jednému. Ale keď sa "láme chlieb", volím obligátne "menšie zlo". Aj keď v tomto konflikte menšie zlo nevidím. Vidím oberzlo a šancu, že sa všetko "dobro" sveta proti nemu spojí.
A áno, ods... káče si to obyčajný človek. Ale hlavne preto, že uveril, že ak ostane stáť bokom (akože neutrálny), agresor ho ušetrí.
No neušetrí, história má dôkazy. Akurát agresorovi stúpne sebavedomie, že všetko prebieha hladko...
Zlatý (opozičný) klinec na záver.
Len mám obavy, že priaznivcov našich opozičných rusofilov a rusomilov aj tak nič nepresvedčí.
Začnem národovcom, takpovediac bezdomovcom Andrejom Dankom (veď v parlamente bol ako doma, aj pomník si postavil).
Tiež pomerne čerstvým tunajším blogerom (mne to príde ako biedna Stand up comedy. V hovorenom slove bol o level lepší. Teda nechtiac smiešnejší. Inak ak číta diskusie, zjavne prejavil ďalšiu svoju črtu. Masochizmus).
Nuž, čo povedal tento brilantný rétor?
Bľabotal o mierovom riešení a rokovaniach (a čo preboha aj všehomíra doteraz robili Biden, či Macron a Scholz a aký je výsledok), za jednu z príčin označil prítomnosť amerických vojsk v Európe (teda vojakov NATO na území členských štátov aliancie, ktorí nevtrhli zákerne na cudzie územie) a vyzval, aby sme "hľadali pravdu niekde uprostred", bolo mi z neho blivno (ale to je mi dlhodobo...).
Keď Matovič splietal o Sputniku a vysvitlo, že o zmluve nemá ani šajnu, vravel čosi v zmysle, že stačí priamy pohľad do očí a chlapské slovo. Ukazuje sa, že s Rusom je aj parafovaná zmluva menej ako použitý toaleťák.
No a dvaja ďalší velikáni, už parlamentní, ako boli dnes citovaní na TA3.
Ľuboš Blaha, 16.2.2022:
"Vojna na Ukrajine je jeden gigantický hoax"
Ľuboš Blaha, 22.2.2022:
"Po dnešnom prejave pána Putina som presvedčený, že chce mier"
Róbert Fico (bez upresnenia dátumu) :
"To iba Američania hovoria o vojne, tu nikdy nikto nikoho nenapadne, žiadna vojna nebude".
Čakáme ešte na prejav generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Dajme mu ale čas, nech naštuduje Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Ruska a vládou Ukrajiny a vypíše všetky jej výhody oproti obdobnej dohody Slovensko - USA, odhlasovanú "vlastizradcami".
Keď to inak nepôjde, zarecituje Juraj Blanár.
A propos, dnešná večerná TA3.
Bol prejav prezidenta Bidena, potom na telefóne Michael Kocáb - potvrdil, čo som písal, že Putin je oveľa horší ako bol Brežnev - a potom Miki Dzurinda. Rozprával múdro, s veľkým nadhľadom - už žiadne kompromisy, už sa nedá s tým šialencom dohodnúť na ničom.
Tak mi nejak prišlo smutno, nech boli aj s Miklošom akí boli a záver celkom nezvládli, pri porovnaní s dnešnými politikmi (až na pár výnimiek, viď minister zahraničných vecí) 100 a jedna, ba až záporné čísla.
A neskonalá vďaka za EU a NATO, inak by sme dnešný konflikt vnímali úplne inak...
Btw k hlavám štátu. Naša "nežná hlávka" štandardne múdro, ale mňa (aj Kocába a Dzurindu) hodne šokoval (príjemne) kontroverzný Zeman.
U mňa teda z toho suterénu dosť vystúpil.
Celkom na záver taká otázočka.
Aké by ste dnes dali stávkové kurzy, že Slovensko
a) napadne armáda Ruska?
b) napadne armáda USA?
Edičná poznámka.
Kde sa odvolávam v blogu na dnes, platí vlastne, že to bolo včera. Nedal som to do polnoci. Trocha to pripomína dielo Júlia Fučíka, súvisiace s dnešnou témou.
(niekto ten titulok interpretoval: V krajine, kde sa dnes ľudia majú lepšie, ako sa budú mať zajtra...)
