Čože je to stovka (alias malé bilancovanie po 100 článkoch. Časť prvá, ešte bez obrázkov)

Písmo: A- | A+

Nepotrpím si na štatistiky. Ale stovka je stovka, a preto sa trocha zastavím a urobím malú inventúru. Prvý článok som napísal 20. januára 2020. Teda zajtra tomu bude rok a pol. Priemerne to vychádza 5 a pol článku mesačne.

Teda o chlp viac ako článok týždenne. Samozrejme, je to rôzne. Niekedy nenapíšem nič aj mesiac, inokedy (ako teraz v júli :-) sa rozpíšem. Veď toto je ľaľa už šiesty júlový a v čakárni už sú Cimrmani a ďalšie dva Vrátne Černobyle.Nie vratné ako láhve dua Svěrákovcov, ale sú lokalizované vo Vrátnej.

Nuž ale poďme na vec, až sa nám to bilancovanie (či inventúra) zbytočne nenaťahuje.

Čo bolo, bolo, terazky som blogerom...

Vynárajú sa ale otázky.

Prečo?

Dobrá otázka. Ktože ju to dal?

Nuž, nezmýšľal som blogovať. Ja som hlavne diskutoval, vážne i nevážne. Hlavne u jedného nemenovaného blogera bola náramná sranda, žila tam fiktívna rodinka s malým Stankom. To bol ešte pravek, keď diskusie neboli "redizajnované" a dalo sa diskutovať zdarma. Tri krát denne a dosť, pamätníci vedia, že bola zelená šľachta a biely plebs. Len potom nastali zmeny, mňa redakcia svojim prístupom dosť nasr... dila a rozhodol som sa, že jej nedám ani cent.

Rozoberal som to v samostatnom článku (túto zásadu som už viackrát porušil, amnestoval som redakciu a aj ona mňa, keď mi odblokovala trvalo zamknuté konto, ale ako vravím, čo bolo bolo...), nebudem sa opakovať a ani to nie je teraz dôležité.

Otázka znela, ako diskutovať. A tu mi moje priateľky - blogerky (ešte o nich bude reč) dali do hlavy brouka. Ako vraveli zosnulý Milan Lasica* s Julom Satinským o jednom seriáli ešte s fekete - fehér televízijo, budem brúk, budeš brúk, bude brúk. Skrátka a dobre, ked bloguješ, pod svojimi článkami diskutuješ zdarma. Je to síce taký lockdown, ale lepšie ako nič.

* z tej správy som bol celkom mimo. Duo S + S som naživo videl iba raz, ešte na výške na Novej Scéne v hre Plné vrecká peňazí, obaja boli bravúrni. Mám ale napozerané ich Ktosi je za dverami, kde mi v pamäti utkveli najmä časti s Milošom Kopeckým (ich spoločný tanec, kde pracujú len chodidlá som prevzal do repertoáru :-), Milanom Kňažkom ako ultra grázlom či Zdenkou Studénkovou, ktorá sa sprchuje nahá :-)

Česť jeho pamiatke (na druhej strane to bola krásna smrť...)

A tak som jedného dňa napísal svoj prvý súkromný blog. Čo je pre mňa nepochopiteľné, že dosiahol takú čítanosť, že doteraz sa drží na bronzovej priečke... Ale o tom si povieme v TOP TEN.

O čom?

Ešte lepšia otázka. Dnes vám to ide :-)

Prvý článok bol o priateľstve. Len taká udička s predpokladom, že v diskusii to rozvedieme. V ďalšom článku som zašiel na tenší ľad (priateľstvo muža a ženy) no a potom sa to už rozbehlo. Až som zrazu zistil, že ma to baví a nepíšem už primárne kvôli diskusiám.

Moje články boli prevážne seriály.

Slovenské Černobyle (17 článkov plus rekapitulácia prvej série), 1 článok o Osvienčime a Černobyle strojov (medzihry medzi sériami), kde sme sledovali aj postupnú dezoláciu bielej Hondy až po jej koniec (5 článkov) spolu tvoria takmer štvrtinu. Premietol som do nich moju fascináciu zanikajúcim svetom, po ktorom ostávajú ruiny.

V kraji, kde nič nie je predstavuje 13-dielny seriál, zachytávajúci prírodné, kultúrne a historické úžasnosti tohoto podľa expremiéra ničotného kraja. Seriál vznikol vďaka pandémii. Namiesto Chorvátska sme putovali po našom východe. Mne osobne veľmi blízkom, keďže z východu pochádzali obaja moji rodičia a sám som Tatranec.

Tretiu, aj keď nečíslovanú sériu tvoria výlety do prírody.

Regulérne túry  sú v 10 častiach, vychádzky v rámci sídliska a blízkeho lesoparku zabrali ďalších 6 dielov a sem radím aj 4 články z kúpeľov v Lúčkach.

Predposledný seriál som venoval, inšpirovaný Palim Hammelom a Borisom Filanom svojim (kama)láskam. Pôvodná trilógia nabrala spolu osem pokračovaní.

(v portfóliu mám ešte jeden seriál, venujúci sa jednému, toho času "nezvestnému" blogerovi, ale to nechcem bližšie rozoberať, všetko je napísané v 6-tich článkoch a stojím si za nimi aj dnes. V rámci nich boli aj kontroverzie s redakciou. Netuším, čo je za jeho odmlkou. Koniec koncov, ak by som trebárs ja zajtra umrel, na blogovisku o tom vedieť nebudete. Snáď len toľko, ako som napísal v jednej z posledných diskusií k tejto téme. Ak je za odmlkou blogera zdravotný problém, naše spory idú bokom a želám mu skoré uzdravenie. Tým by som túto tému uzavrel).

K seriálom radím aj 4 články, kde polemizujem s redakciou či dva politické úlety. No a iste ste postrehli prvé dve časti z celkom 6-dielnej série o Divadle Járy Cimrmana.

Ostatné články by som zaradil do kategórie "všehochuť". Moji čitatelia vedia :-). A ak ste rátali so mnou, v tejto kategórii ich je 21. Či?

A propos, čitatelia.

Bez nich by moje písanie nedávalo veľký zmysel. Preto všetkým, ktorí sa podieľali na viac ako stotisíc prečítaní mojich článkov, zo srdca ďakujem.

A obzvlášť tým tridsiatim šiestim, ktorí ich odoberajú :-) VĎAKA!

Budem sa usilovať nesklamať vašu dôveru aj v ďalšom písaní.

Nabudúce:

Než sa vrátime do Vrátnej za ďalšími Černobyľmi, uzavrieme dnešnú inventúru. Predstavíme si

TOP TEN

Toto šlo mimo mňa, o rebríčku ste rozhodli vy, čitatelia. Ku každému článku dám výstižný obrázok a stručný komentár a samozrejme, ak ste neboli jeho čitateľskou súčasťou, môžete sa prekliknúť.

Pozrieme sa aj na

Moje "naj".

Vraví sa, že rodič ani pisateľ by nemal vyzdvihovať žiadne zo svojich detí ("detí"). U tých bez úvodzoviek súhlasím, u tých s úvodzovkami svojich favoritov mám.

A tiež moje "naj" blogerky, ktoré ma inšpirovali v minulosti, ale aj dnes a snáď aj v budúcnosti.

Prezradím, že sú tri. Naj články aj naj blogerky. A teda ešte jeden bloger, ale to netuším, ako sa do tejto exkluzívnej spoločnosti dostal...

Ale čouž, nechám ho tam.

Takže zajtra. Upps, veď už je zajtra. Takže snáď dnes :-)

(musím ísť upraviť aj perex)

Skryť Zatvoriť reklamu