Ešte v prvej časti dnes časne zrána som písal: "Čo je pre mňa nepochopiteľné, že (môj vôbec prvý blog) dosiahol takú čítanosť, že doteraz sa drží na bronzovej priečke...". Prirovnal by som to k rekordu Jarmily Kratochvílovej.
No a o pár hodín je všetko inak. Zabojovali obrazne povedané lanovky, atakujúce 4-tisícovú čítanosť. Najprv mohutným finišom tá na Martinky, aby ju o (lanovkové) prsia v cieli predstihla tá na Grúň. Cieľom teda rozumieme dnešných 23:30, pretože čítanosť lanoviek pokračuje naďalej.
No ale nech nie som ako tie lanovky, nebudem predbiehať. Takže pozrime na aktuálny rebríček.
TOP TEN, ako ste rozhodli vy (čítanosť 33 996)
Čítanosť 10 TOP článkov predstavuje tretinu celkovej čítanosti všetkých 100 článkov.
Každý článok je zároveň klikateľný, ak ste ho nestihli v reálnom čase, máte druhú šancu (a zároveň môžete zamiešať poradím v ďalšom vývoji).
Poradie na 6. až 10. mieste (čítanosť 13 628)
10. Tri hračky našeho Igorka. Malý atómový chemik, Vyderžaj pianér a Lego. Teda MegaLego.
V rámci mojich článkov je politika zastúpená minimálne. Konkrétne boli dva. Čítanosť politických tém zvykne byť vysoká, aj tieto prekonali dvojtisícovku. Ale stačilo to len na 11. a 10. miesto. Čo je nesporne dobre, lebo Černobyle, Ničovatý kraj a turistiky považujem ja osobne za lepšie témy.
9. Kraj, kde nič nie je XI. Stará Ľubovňa. Posledný skanzen na tripe.
Prvá z trojice reportáží z východu. A tie sú zastúpené reprezentatívne, skanzen, hrad a historické centrum mesta s priľahlými kúpeľmi. Ale tie až neskôr, tu som si vychutnal skanzen, pre ktoré ja osobne mám veľkú slabosť. V rámci tripu boli predstavené ešte dva, vo Svidníku a Bardejovských kúpeľoch. Časom možno navštívim a dám samostatne ďalšie v okolí, a že ich je. Martin, Vychylovka, Pribilina, Zuberec...
8. Sídliskové venčenie v čase lockdownu (všade samá žltá)
Toto je reprezentant malých túr, čiže vychádzok a zároveň "všehochute". Vychádzal som z vesmírneho ping - pongu (popísané v článku) a zistil, že funguje :-). Myslím, že sa celkom podarilo.
7. Kraj, kde nič nie je X. Ľubovniansky hrad v Starej Ľubovni.
V sérii sú tri skanzeny a tri hrady (ešte Zborov a Spišský hrad). Vy ste ako reprezentantov v oboch prípadoch vybrali Starú Ľubovňu. Nerozporujem, aj skanzen aj hrad sú úchvatné a na hrade vidno za posledné roky výrazný posun. Navyše ich majú návštevníci pekne na jednom mieste a väčšina obe návštevy spája.
6. Ako išli slovenské príslovia a porekadlá okolo sveta. V akcii Google Prekladač :-)
Taký momentálny nápad a vyšiel s toho najlepší článok z kategórie "všehochuť". Ja osobne som sa náramne bavil a spolu so mnou aj väčšina diskutérov.
Poradie na 1. až 5. mieste (čítanosť 20 338)
5. User friendly. A čo tak human friendly?
(článok bol ešte bez obrázkov)
Pre mňa osobne najväčšie prekvapenie v rebríčku, akási Jarmila Kratochvílová na mojom blogovisku. Pričom to ani nebol typický blog, skôr akési diskusné fórum. Vôbec prvý článok, navyše súkromný (a teda mal byť záležitosťou relatívne úzkeho okruhu) a tri a pol tisíca čítaní???
4. Hole Martinské (vysielače, veže, lyžovačka a chaty, chaty, chaty...)
Najvyššie umiestnený turistický článok. Zdalo sa, že po odsunutí "prvolezca" obsadí bezpečne bronzovú priečku, ale prišiel ešte mohutnejší finiš...
MEDAILOVÉ POZÍCIE
Prvé tri články kopírujú moje TOP seriály. Dvakrát Černobyľ, raz Kraj kde nič nie je.
3. Slovenské Černobyle XVII. Lanovka z Vrátnej na Grúň (niektoré veci proste nechápem...)
Už druhý z júlových počinov, ktorý sa dostal na absolútnu špicu, oba tesne pod métou 4.000 (stále ju ešte môžu dosiahnuť). Ale stále nie je najvyššie umiestnený z Černobyľov.
Súbežne vyšiel aj turistický článok, kde sme s parťákom nahradili nefunkčnú lanovku a na Grúň vyšli po svojich. Niekto po dvoch, niekto po štyroch... Do Vrátnej sa ešte dvakrát v najbližšom čase vrátime.
2. Kraj, kde nič nie je VI. Bardejov a Bardejovské kúpele.
Prvý štvortisícový. Bardejov je naozaj krásny, aj keď v diskusii sa rozoberal najmä kontroverzný kat. Taktiež kúpele sú udržiavané. Aký to kontrast so zlatým medailistom...
1. Slovenské Černobyle XIV. Korytnica, časť prvá (hlavne liečebný dom Hygiea. Ale nielen on)
Víťaz zastal na úpätí päťtisícovky.
Korytnica je pre mňa asi najvýraznejší symbol Slovenských Černobyľov, zároveň moja srdcovka. Toľko koncentrovanej smutnej krásy len tak nevidno...
Mám ju niekde v starých mobiloch už nafotenú viackrát, ale vtedy som ešte nebol blogerom, ako terazky. Zažil som kúpele v čase, keď agónia začala, na prelome tisícročí sme tu končili hrebeňovku Nizkych Tatier.
Pre úplnosť, je tu aj druhá časť, Slovenské Černobyle XV. Korytnica, časť druhá (hlavne kúpeľný dom. Ale nielen on), tá už ale nemala takú čítanosť. Je pravda, že prvej časti výrazne pomohla prezentácia na titulke SME.
Moje "NAJ".
Predchádzajúci rebríček ste vytvorili vy.
Nasledujúca "trojka" predstavuje môj výber.
Je to vlastne samostatná trilógia v rámci Černobyľov. Je to bývalá psychiatrická liečebňa v Bytčici. Stojí tu vedľa seba historický kaštieľ aj moderný pavilón a oba spoločne chátrajú. Oba ale stále držia atmosféru svojho pôvodného účelu.
Či už pochmúrnosťou miestností, nápismi na stenách od pacientov aj grafiťákov a zlatý klinec je zošit, ktorý som tam našiel. Kde sa na tom stolíku pred kaštieľom vzal a ako vydržal nástrahy počasia, nevedno. Jeho svedectvo je ale desivé a varuje nás, že ľudská psychika je krehká a hlavne stále neprebádaná. Psychickú poruchu nevyliečime za týždeň antibiotikami. Ak vôbec...
Na záver som sľúbil ešte jednu trojku. Vlastne 3 + 1.
Moji obľúbení blogeri. Vlastne blogerky a jeden omyl.
Poďme zdola nahor.
Irenka Šimuneková
Neuveriteľná osôbka, plná energie. Jej blogy zo slovenských hôr, dolín a hradov sú neuveriteľné ako aj sama autorka. Či už počtom nachodených kilometrov, ale najmä okom, ktorým vidí veci okolo seba. Čo dokázala vyťažiť v čase okresného lockdownu nemá obdobu.
Tí, čo vlastnia jej kalendár, ktorý sme dali spoločnými silami dohromady, vedia ako ťažko sa rodil (šlo najmä o výber fotografií, Irenka to nechala na referendum, a dopadlo to výborne. Ale to by dopadlo aj pri inom výbere). Fotografie by vydali nielen na každý mesiac, ale aj každý týždeň ba možno aj každý deň.
Neviem, podľa čoho redakcia menuje VIP blogerov. Irenka tam patrí už dávno.
Janka Remešíková
Spomínal som na začiatku, že som naďabil na veselú partičku, šantiacu v diskusiách pod článkami nemenovaného blogera (on o to asi nestál, ale zasa mal rekordnú čítanosť aj diskutovanosť). Až prišlo cunami a zábava skončila. Bola to práve Janka, čo poskytla bezdomovcom azyl. Dnes je už všetko zasa inak, naviac Janka je babička na plný úväzok, takže na písanie už nemá toľko času. Škoda.
Lenka Hruščáková
Túto reprezentantku najmladšej vekovej kategórie blogerov som objavil len nedávno. Jej články ma oslovili a vrátili do čias mojej mladosti, keď som mal tiež ideály. Dievča píše múdro a čítanie jej článkov pôsobí na mňa v záplave politických tém a hašterení osviežujúco. A nestratí sa ani v diskusiách pod svojimi článkami :-).
A tento sa tam ako vzal?
Chápete, ako som sa ja sám ocitol medzi MOJIMI obľúbenými blogermi sťa dáky narcis? Ja nie. Prisahám, že som sa tam vedome nepridával. Ale keď už tam som, nechám to tak. Aspoň mi vždy cinkne, keď napíšem nový blog :-).
Nabudúce:
Vrátime sa do Vrátnej. Ďalšie vratné Černobyle si predstavíme v dvoch článkoch.
Tiež som sa bol pozrieť do Kunerádu na zámok. Odtiaľ mám dobré správy, Černobyľ "zaradil spiatočku".
A v plodnom júli by sme mali stihnúť aj ďalšie dva diely Cimrmanov.
Takže je toho dosť. A my už vieme, že ...
(túto koláž som už viackrát použil. Rozlúštite ľavou zadnou. Či?)
